Poznáte ten pocit? Sedíte na porade, na školení, alebo len tak v kaviarni, a máte nutkanie neustále sa hýbať? Preložiť nohu cez nohu, postaviť sa, prejsť sa? Podobné pocity zažívajú aj žiaci v triede keď ….. „neobsedia“. Čo sa však skrýva za týmto správaním a ako môžeme deťom a žiakom pomôcť lepšie regulovať svoje potreby?
Všetci sme zmyslové bytosti
Naše zmysly neustále prijímajú informácie zo sveta okolo nás aj z nášho tela, a tieto informácie ovplyvňujú naše emócie, myšlienky a činy. Zmyslové vnímanie a spracovanie je základom toho, ako sa pohybujeme, správame a vnímame svet. Každý z nás však vníma zmyslové impulzy inak. To, čo je pre jednu osobu upokojujúce, môže byť pre druhú vyrušujúce.
Správanie ako komunikácia
Keď dieťa „neobsedí, alebo je zasnívané“, komunikuje tým svoje aktuálne prežívanie. Môže byť zahltené alebo nedostatočne stimulované. Dieťa môže vyhľadávať alebo sa vyhýbať zmyslovým podnetom. Prečo? Pretože zmyslové spracovanie ovplyvňuje správanie, pohyb, koordináciu a koncentráciu.
Naše telo má mnoho zmyslových systémov, nielen tých päť základných (zrak…, sluch, čuch, chuť, hmat). Patria sem aj receptory vo svaloch, šľachách a kĺboch (propriocepcia), ktoré nám hovoria o polohe a pohybe nášho tela. Rovnako dôležitý je aj vestibulárny systém v strednom uchu, ktorý nám hovorí o polohe našej hlavy a nášho tela a súvisí s rovnováhou. A signály z vnútorného prostredia, z orgánov (interocepcia), ktoré nám hovoria napríklad o hlade, smäde či potrebe ísť na WC…. .
Keď hovoríme o tom, že dieťa „neobsedí“, často sa to spája s fungovaním proprioceptívneho a vestibulárneho systému. Dieťa môže byť hyposenzitívne (slabšie vnímanie) a preto vyhľadávať intenzívny pohyb, tlak…, prípadne potrebuje silné stimuly na udržanie pozornosti. Alebo môže byť hypersenzitívne (precitlivené) a mať úzkosť z pohybu, preferujúc stabilné prostredie. Rozdiely v zmyslovom spracovaní sú komplexné a rôzne systémy sa môžu vzájomne ovplyvňovať.
Čo s tým môžeme robiť v škole my ako učitelia?
Vytváranie zmyslovo inkluzívnych škôl znamená pochopiť tieto rozdiely a učiť sa, ako vytvoriť prostredie, v ktorom môže prosperovať každý.
Jednoduchým spôsobom ako podporiť zmyslovo citlivých žiakov v škole je Cesta regulácie dieťaťa v škole. Ide o 6 krokov, ktoré nám zabezpečia, že:
- budeme rozumieť spracovaniu zmyslových stimulov a dokážeme identifikovať potreby žiaka
- žiaci spoznajú vlastné telesné prežívanie
- dokážeme prispôsobiť prostredie na minimalizáciu rušivých podnetov a stimuláciu koncentrácie.
- Využijeme pohyb ako prirodzený spôsob regulácie
- Budeme vedieť využiť senzomotorické pomôcky na podporu koncentrácie žiaka
Koncept Bez Terapie, ktorý zavádza v školách Zuzana Krnáčová vám pomôže s identifikáciou náročného správania žiakov cez individuálny skríning.
Často pomáhajú „Zmyslové minútky“…. sú to krátke aktivity, ktoré je možné robiť v lavici, na stoličke alebo v stoji. Môžu byť ukľudňujúce alebo nabudzujúce, v závislosti od potreby dieťaťa. Venujeme sa im na vzdelávaní Zmyslové regulačné stratégie v škole – založené na koncepte Bez Terapie.
Ako zavádzať senzomotorické pomôcky v škole?
Je dôležité zavádzať senzomotorické pomôcky postupne: uistiť sa, že všetci rozumejú, žiaci si môžu vybrať pomôcku, dohodnúť pravidlá a mať testovacie obdobie.
Nakoniec, kľúčová je Reflexia…. Záujem dospelého o to, ako sa dieťaťu darí, podpora jeho sebaregulácie a overovanie si vlastnej regulácie.
Pochopením a podporou zmyslových potrieb našich žiakov môžeme vytvoriť prostredie, kde sa budú cítiť bezpečnejšie, byť viac sústredení a kde bude pre nich ľahšie „obsedieť“ – nielen fyzicky, ale aj vnútorne.
Praktické návody ako zavádzať senzomotorické pomôcky v škole si ukážeme na online vzdelávaní Zmyslové regulačné stratégie v škole – založené na koncepte Bez Terapie už 21. a 22. mája, 14:00 – 18:00.
Názor absolventky vzdelávania:
„Vzdelávanie sa nieslo vo veľmi príjemnej atmosfére, lektorky jednoznačne vedeli, o čom rozprávajú, rozprávali veľmi zrozumiteľne a záležitosti, ktoré sa preberali boli veľmi praktické a ihneď aplikovateľné v praxi. V kolektíve sme si informácie ihneď zdieľali a boli sme prekvapené/rozčúlené/zarazené.., prečo sa regulačné zmyslové stratégie nevyučujú na pedagogických školách a pritom to môže mať obrovský vplyv na učenie sa, správanie žiakov, pracovnú klímu v triede atď. Nikdy sme si nemysleli, že naša úžasná, farebná a veľmi bohatá výzdoba na stenách, môže žiakom škodiť.“
