Na Denníku N: Najhoršie je poslať dieťa za trest za dvere a nechať ho tam samo. Odborníčka vysvetľuje, ako trauma mení mozog

Článok publikovaný na Denníku N, 31. júla 2023.

Ak dieťa zažíva stres a nemá pri sebe dospelého, ktorý ho upokojí, následkom môže byť aj zmena biológie mozgu. Môže to ovplyvniť jeho správanie na celý život. „Ak človek vyrastal v prostredí bohatom na stres, jeho reaktívnosť je posunutá vyššie. Má tendenciu spoliehať sa na emocionálne reakcie, pretože sa mu osvedčili, viac než racio,“ vysvetľuje liečebná pedagogička Zuzana Krnáčová.

Krnacova Foto Simicek
Foto prevzaté z Denníka N. Autor: Vladimír Šimíček

V organizácii Inklucentrum sa venuje novému prístupu pri vzdelávaní detí, ktoré si prešli ťažkými situáciami. Na slovenské školy chce priniesť trauma rešpektujúci prístup, ktorý je založený na lepšom pochopení toho, ako sa vyvíja mozog. Lepšie pochopenie detí s problémami môže pomôcť aj deťom, ktoré majú tendenciu uchýliť sa k radikálnemu správaniu.

Ako vyzerá trauma rešpektujúci prístup? Napríklad aj tak, že učiteľka nepošle žiaka za dvere za trest. „To je jedno z najhorších možných riešení. Ak ho pošlete za dvere, môžete si byť istí, že využije adaptívnu reguláciu, teda urobí niečo, čo mu celý život pomáhalo. Ale to neznamená, že je to dobré. Môže si napríklad búchať hlavu o stenu,“ vysvetľuje. Podľa nej by mali školy aktívne vytvárať priestor pre odborníkov a zaujímať sa nielen o učivo, ale aj o to, ako sa deti majú.

Máme problém s radikalizáciou mladých ľudí? Uchyľujú sa k extrémnejšiemu správaniu viac ako v minulosti? 

Pokiaľ pod pojmom radikalizácia myslíme to, že deti sú agresívne, nepovažujem to za nič nové. Nie je to tak, že podobné správanie tu kedysi nebolo. Je však dôležité vedieť, čo je za tým. Je to pomsta voči škole alebo snaha upozorňovať na väčšie spoločenské témy? Pokiaľ dieťa príde podpáliť zborovňu, má v sebe obsahy, ktoré chce komunikovať. Ale, bohužiaľ, volí extrémny spôsob, ako ich dostať zo seba von.

Je za tým nejaká trauma či zranenie? Vy ste sa začali venovať práve otázke traumy a tomu, akú úlohu zohráva u detí a v školách. Čo všetko je trauma? 

Dlho sa trauma vnímala viac ako záležitosť dospelých, najmä v kontexte vojnových veteránov a posttraumatickej poruchy. Až postupne sa začala definovať aj v spojitosti s deťmi ako aktuálne alebo dlhotrvajúce ohrozenie, keď dieťa zažívalo obavy o život, o bezpečie, prípadne bolo svedkom podobného prežívania u blízkych. Postupne sa však definícia traumy vyvíja, a to aj u detí a mladých ľudí.

Sú traumou iba veľké tragické udalosti?

Môže to byť jedna náhla udalosť alebo chronický dlhodobý stav, ktorý začne človeka natoľko ohrozovať, že sa mu mení biológia mozgu. Trauma má totiž biologický základ v nervovej sústave a dá sa odsledovať na zmenách mozgu. Je to pozorovateľné pri domácom násilí, ktoré sa nemusí odohrávať priamo na dieťati, ale v rodine. Je dôležité dodať, že sme rôzne vybavení.

Ako to myslíte? 

Udalosť môže u jedného človeka spôsobiť traumu, u druhého nemusí. Človek sa čiastočne rodí s určitou výbavou odolnosti, do veľkej miery ho ovplyvňuje aj starostlivosť v ranom veku. Tieto dva aspekty zásadne ovplyvňujú vývoj neurologického systému človeka. V ranom detstve je tento systém ešte nevyvinutý, nevymodelovaný, a práve vtedy sa buduje odpoveď dieťaťa na stres.

Čítajte plnú odomknutú verziu článku na Denníku N.

logo partner europska unia
„Aktivita je súčasťou bilaterálnej spolupráce Inklucentra a Society for All v rámci Erasmus+ projektu Trauma rešpektujúci prístup. Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou.
Podpora Európskej komisie pri výrobe tohto diela nepredstavuje schválenie obsahu, ktorý odráža názory autorov a Komisia nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií v nej obsiahnutých.“

Viac o iniciatíve #Načúvamejsi na: www.nacuvajmesi.sk

Dobré správy treba šíriť. Využite svoju obľúbenú sieť alebo to jednoducho povedzte ďalej:


Čítajte aj