O profesijnom rozvoji a vzdelávaní pedagogických a odborných zamestnancov sme napísali viacero článkov, napr. Ako sa kvalitne môže vzdelávať zamestnanec školy. Plán profesijného rozvoja a jeho nastavovanie v škole je aj predmetom materiálov MPC a VÚDPaP.
Povedzme si trochu o tom, ako sa na svoj profesijný rozvoj má pozerať zamestnanec zo svojho pohľadu.
Spracovanie dotazníka zamestnanca
Väčšina škôl realizuje a zostavuje Plán profesijného rozvoja tak, že adresuje zamestnancom dotazník, kde si sami, podľa vlastného uváženia vyplnia vzdelávacie potreby a nakoniec sa to poskladá do jedného Plánu profesijného rozvoja školy. Tento postup je často formálny. Zákon ani zákonodarcovia nepripravili rozpracovaný koncept, ktorý by vedeniu škôl pomohol v príprave, ale nechali bremeno kreativity na riaditeľov, čo na druhej strane nedokáže garantovať všetkým pedagogickým a odborným zamestnancom rovnaké podmienky.
Aj preto je vyplnenie vstupného dotazníka, zväčša na začiatku školského roka alebo v letných mesiacoch, veľmi dôležité. Zamestnanec potrebuje jasne formulovať svoje vzdelávacie potreby, ciele vzdelávania či návrhy konkrétnych vzdelávacích programov.
Vzdelávacie potreby zamestnanca a ciele vzdelávania
V tejto časti je potrebné, aby zamestnanec vedel porozumieť tomu, aké sú jeho ďalšie vzdelávacie potreby. Príhodne môže pomôcť aj článok z novej kurikulárnej reformy Osobné plány rozvoja pedagógov. Dôležité je porozmýšľať, ktorým smerom sa človek potrebuje a chce rozvíjať.
Napríklad cieľ: Osvojiť si inkluzívny prístup vo vzdelávaní.
Potreba a smart ciele:
- Spolupráca s pedagogickým asistentom v triede.
- Práca so žiakmi so ŠVVP.
- Podpora detí cudzincov, jazyková podpora detí cudzincov.
- Nenásilná komunikácia, mediácia a riešenie konfliktov.
- Diferencované učenie/facilitatívne a reflektívne učenie.
- Terapeutické prístupy, programy a intervencie so žiakmi.
Takto formulované potreby alebo ciele umožňujú zamestnancovi sa počas dlhšieho obdobia 1-5 rokov vzdelávať práve v týchto témach a oblastiach. Odporúčame uvádzať oblasti a témy, nie názvy školení. Dôvody si vysvetlíme ďalej.
Konkrétne školenia neuvádzajte
Písanie konkrétnych názvov školení do Plánu profesijného rozvoja je riziko. Jednak preto, že si tým zamestnanec výrazne zužuje možnosti vzdelávania a jednak preto, že trh vzdelávania sa mení, menia sa názvy školení, organizácie, ktoré ich poskytujú.
Nie o všetkých školeniach zamestnanec vie v čase, keď vypĺňa plán profesijného rozvoja. Aj preto ide iba o plán a nie presný itenerár.
Odporúčame skôr uvádzať vyššie uvedené kategórie, témy, oblasti.
Súhlas zamestnávateľa na vzdelávanie nepotrebujete
Mnoho zamestnancov si myslí, že následné vzdelávanie môže absolvovať iba so súhlasom riaditeľa. Opak je pravdou. Vzdelávanie je právo a potreba zamestnanca a zároveň požiadavka každého rozumného zamestnávateľa, ak mu záleží na kvalite práce. Vzdelávať sa treba a to neustále, niekedy čítaním kníh, sledovaním aktuálneho diania vo svojej profesii, návštevou konferencií, rozhovormi a skúsenosťou, stážovaním, otvorenými hodinami, experimentovaním, ale aj vzdelávacími kurzami.
Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi umožniť vzdelávať sa v pracovnej dobe podľa plánu profesijného rozvoja. Plán profesijného rozvoja, vydáva podľa § 40 ods. 4 zákona 138/2019, po prerokovaní v pedagogickej rade, so súhlasom zástupcov zamestnancov a po schválení zriaďovateľom.
Akonáhle je tento plán schválený, je záväzný aj pre riaditeľa, takže nemôže nesúhlasiť so vzdelávaním sa zamestnanca. Samozrejme, riaditeľ stráži organizačne, aby fungovala prevádzka školy, takže sa zamestnanec na neprítomnosti v práci počas vzdelávania musí dohodnúť.
Zákon zároveň právo zamestnanca na profesijný rozvoj garantuje na 5 dní v roku. Nad 5 dní už to musí byť so súhlasom riaditeľa.
Príprava na atestáciu
Mnoho zamestnancov zabúda do plánu profesijného rozvoja uvádzať aj prípravu a realizáciu atestácie. To je veľmi dôležitá súčasť profesijného rozvoja. Ak zamestnanec spĺňa zákonné podmienky, atestáciu si treba rozhodne urobiť. Zákon na atestácie a prípravu dokonca vyčleňuje ešte navyše ďalších 5 dní voľna. Je treba to využiť aspoň sčasti a opäť sa organizačne dohodnúť s riaditeľom školy, kedy čerpať takéto voľno. Väčšinou stačí aj 1-2 dni voľna.
Vzdelávať sa určite je treba. Neustále. Aby ste však dosiahli dohodu a pokoj na pracovisku, je dobré v dotazníku k plánu profesijného rozvoja uviesť témy, ciele, obsahy, o ktoré má zamestnanec záujem počas roka i dlhšie. Netreba to vypĺňať formálne a rýchlo.
Článok pripravil: Viktor Križo
Dobré správy treba šíriť. Využite svoju obľúbenú sieť alebo to jednoducho povedzte ďalej: