Aktuálna mimoriadna situácia vojnového stavu a milióny utenčencov v Európe, ktorá nemá obdoby v moderných dejinách, prináša problémy a ťažkostí pre školy v takom rozsahu, že to vyžaduje aj nezvyčajné riešenia a hľadania ciest. Pokúsime sa školám ponúknuť právny pohľad, ktorý by im pomohol jednať flexibilne a podporne pre prichádzajú deti. Využijeme tieto základné premisy:
- aktuálne platná školská legislatíva najmä školský zákon,
- Dohovor o právach dieťaťa – najmä princíp: najlepší záujem dieťaťa – vychádzame aj z Praktickej príručky EÚ o najlepšom záujme dieťaťa v azylových konaniach (2019),
- Judikatúra EÚ v oblasti ľudských práv, ktorá opakovane zdôrazňuje že „Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaručuje práva, ktoré nie sú len teoretické a iluzórne, ale reálne a účinné, t.j. laicky povedané, dôležitý nie je text na papieri, ale reálna ochrana základných práv a slobôd.“(D. Lipšic, 2022)
Uvedené premisy nás teda upozorňujú, že niečo máme v školskom zákone, alebo v zákone o rodine, niečo je v medzinárodnom práve a niečo vyžaduje aj využitie zdravého rozumu pri ochrane najlepšieho záujmu dieťaťa, resp. uplatnení a ochrane jeho práv. To bude znamenať, že školy nebudú a ani nemôžu mať každú jednu situáciu a prípad odôvodnenú v zákonoch, nakoľko tie túto situáciu v školstve nie sú úplne pripravené a ani nemôžu byť. Riaditelia, zriaďovatelia a poradenské centrá preto budú stáť aj pred situáciami, kde musia mať na mysli najlepší záujem dieťaťa/človeka aj bez možnosti mať to presne podložené.
Školský zákon princípy
Školský zákon v § 2 písm. f) a g) definuje výchovu a vzdelávanie ako komplexný proces nielen učenia ale aj socializácie v snahe všestranne rozvíjať jeho osobnosť (telesne i duševne) v súlade s jeho predpokladmi stať sa harmonickou osobnosťou. V § 3 písm. c) a d) sa uvádza rovnoprávny a inkluzívny prístup so zohľadnením potrieb dieťaťa.
Hoci formálne deti cudzincov alebo utečencov nie sú automaticky deti so ŠVVP a zatiaľ sa nimi ani tak ľahko nemôžu stať, nikto nepochybuje, že mnohé prichádzajúce deti budú špeciálne potreby mať. Neodškriepiteľne. Takže aj keď tomu nie je legislatíva prispôsobená (čoskoro vďaka Plánu obnovy ale bude cez podporné opatrenia a zmenu definície konceptu ŠVVP), aj tak je možné využiť vyššie princípy zákona a aj medzinárodných dohovorov.
Pri každej úprave si musí škola vedieť odborne odargumentovať (a po dôkladnom zvážení napr. aj po porade s odbornými zamestnancami či poradenským centrom.), prečo pri danom dieťati urobila také alebo onaké opatrenie, ak nie je priamo v legislatíve. Ak to vie odôvodniť a čím lepšie, tým viac sa blíži k najlepšiemu záujmu dieťaťa a dokáže to obhájiť aj v Haagu.
Prijímanie a evidencia detí
K tejto problematike pripravilo MŠ SR priamo online legislatívny webinár, ale v tejto téme je aj veľa materiálov na stránke MŠ SR aj ŠPÚ. Veľký pozor treba dať na zaraďovanie detí do ročníka a maximálne sa vyhnúť zaradeniu do nižšieho ročníka, ako je vek dieťaťa. V § 146 to naznačuje aj školský zákon, ale nestanovuje to explicitne. Podobné odporúčanie dáva aj ŠPÚ.
Integrácia?
Je potrebné alebo možné deťom z Ukrajiny prideliť status integrovaný? Určite to možné je, napr. na základe § 2 písm. o) ako dieťa s narušením funkcií v oblasti emocionálnej alebo sociálnej. Takto je možné dieťa skutočne veľmi rýchlo integrovať. Nie je to však rozhodne vhodné robiť celoplošne a hneď. A potrebné to bude naozaj u detí až s odstupom nejakého času, ak sú napr. veľmi traumatizované alebo znevýhodnené.
IVP
Môže škola využiť u týchto detí IVP? Vieme, že IVP je štandardne nástroj na vzdelávanie detí so ŠVVP. Možno však správne predpokladať, že detí mnohé deti budú vykazovať ideové známky ŠVVP. A nakoľko medzinárodná legislatíva (Dohovor o právach detí) je vyššia právna norma, škola môže, ba aj musí konať v najlepšom záujme detí. Čiže istú formu žitého IVP bude musieť škola urobiť. Nebude to mať síce nejakú právnu formu, ale tie isté princípy ako pri IVP využije škola aj pri vzdelávaní detí cudzincov. Nie je v tejto krízovej a mimoriadnej fáze dôležité to formalizovať, ale skôr riadiť podporu čo najviac premyslene a s odbornou zárukou svojho školského podporného tímu či poradenského centra. Škola môže uplatniť u týchto detí dočasne a postupne aj formalizovane všetky tie opatrenia, ktoré prináležia k deťom so ŠVVP – úprava dochádzky (samozrejme v súčinnosti s rodičom), hodnotenia, rozvrhu, podporných intervencií a pod. Dieťa nemusí a ani by nemalo nabehnúť na full režim triedy, do ktorej je začlenený. Potrebuje adaptačné obdobie – ŠPÚ odporúča aspoň 3 mesiace, t.j. do konca tohto šk. roka.
Hodnotenie
V § 55 ods. 5 zákon priamo deťom cudzincov umožňuje pri hodnotení v prvom roku štúdia zohľadňovať úroveň ovládania štátneho jazyka. V prípade ZŠ tak je možné robiť aj v ďalších rokoch štúdia. V súlade s ďalším ods. 12 § 55 škola môže žiakov aj nehodnotiť, dokonca aj vo všetkých predmetoch, aspoň dočasne. Toto sú presne tie prípady, kde vie uplatniť zákon pomerne široko, lebo je jasné, že deti, ktoré sem prichádzajú majú veľmi rozmanité potreby. Jedno dieťa bude vedieť nabehnúť a fungovať hneď a rýchlo a iné takmer vôbec alebo pomaly.
Pedagogickí asistenti
Ak bude chcieť škola požiadať o asistentov pre týchto žiakov, počká si na pokyny, ale každopádne, odporúčanie na asistenta z poradne sa dá realizovať aj rýchlejšou cestou ako komplexnou diagnostikou. Je na škole a poradni, ako rýchlo a do akej hĺbky potrebuje ísť. Žiaden právny predpis neurčuje, či je potrebné realizovať teraz komplexnú diagnostiku, alebo postačia aj kvalitatívne dáta s pozorovania a interakcie s dieťaťom.
Aplikácia legislatívy do konkrétnych prípadov
Je mimoriadne dôležité, aby sa aplikovala legislatíva do jednotlivých situácii dostatočne primerane s využitím „zdravého rozumu“, potrieb detí a možností vzdelávania. Školy budú po novom môcť využiť už aj hybridné vzdelávanie podľa § 54 ods. 9 (kombinácia online a offline). Ak by škola potrebovala riešiť napr. účasť dieťaťa na T9, logicky nebude takúto záležitosť siliť. Rovnako tak v prípade deviataka nebude teraz naháňať prihlasovanie na strednú školu. Nechá dieťaťu dostatok času sa adaptovať a na konci šk. roka vyhodnotí, či je alebo nie je pripravené na štúdium na SŠ a ak áno, dohodne to s príslušnou strednou školou individuálne, ak nebudú dovtedy iné pokyny.
Článok budeme doplňovať priebežne aj na základe vašich otázok.
Ďalšie materiály v tejto téme vypracoval aj Štátny pedagogický ústav.
Príprava článku vďaka finančnej podpore:
Projekt Pomôžme asistentom a školským podporným tímom sa uskutočňuje vďaka finančnej podpore Nadácie SPP.
Projekt Pomáhame v inklúzii školám podporila Nadácia Pontis v rámci projektu Srdce pre deti.