Osem odborníkov na inkluzívne vzdelávanie intenzívne spoznávalo fínsky vzdelávací systém počas návštevy škôl v Helsinkách a okolí 1.–7. októbra 2022. V článku približujeme ich prvé zistenia a postrehy.
Fínske školstvo
Apolitické združenie odborníkov udáva smer fínskemu školstvu
Fínske školstvo je jedinečné v mnohých aspektoch. Základom je rozložené vedenie v uplatňovaní stratégií. Okrem ministerstva školstva, ktoré má len veľmi obmedzené kompetencie, existuje vo Fínsku Národná agentúra pre vzdelávanie, ktorá je apolitická a združuje odborníkov. Práve táto Národná agentúra udáva smer a plánuje rozvoj fínskeho školstva v etapách 10 rokov. Najbližšie zmeny vo fínskom vzdelávaní sa udejú v roku 2026 – tento dátum poznajú všetci, pretože posledné zmeny sa udiali v roku 2016.
Prístup „Less is more“
Jednými z posledných zavedených noviniek bolo vzdelávanie všetkých riaditeľov v participatívnom vedení školy, pozitívna pedagogika a prístup „Less is More“ (menej je viac). Práve prístup k žiakom cez menej je viac umožňuje ich lepšiu podporu v učení.
Napríklad menej testovania dáva viac času na učenie, menej učiva znamená viac času ísť do hĺbky, menej domácich úloh umožní deťom učiť sa cez skúmanie a hru, menej žiakov v triedach dáva priestor na individuálnu podporu. Aj keď v praxi je niekedy náročnejšie vidieť tieto princípy a inovácie, je úžasné, že tvoria základ aj pre vzdelávanie budúcich, ale aj súčasných učiteľov. Všetky kurzy sú dostupné zdarma.
Slovenský a fínsky wellbeing
Výsledky v PISA (2018) ukazujú, že fínski a slovenskí žiaci aj napriek väčším rozdielom vo výsledkoch nemajú v spokojnosti so životom až taký rozdiel, o čom sme sa aj sami presvedčili. Lepšie výsledky a výkony sami o sebe negenerujú viac šťastia, radosti a spokojnosti. Z rozhovorov s riaditeľmi a učiteľmi to bolo zrejmé. Depresivita u detí vo Fínsku rozhodne nie je zanedbateľná, s čím sa musia vysporiadať najmä školy.
Deti prežívajú ťažkosti nielen z pandémie, ale aj zo životných strastí; z rodinných ťažkostí, problémov s alkoholom u rodičov a mnoho iných. Fínski učitelia čelia veľmi podobným ťažkostiam u detí a hľadajú rovnako ako my riešenia. Ostali sme prekvapení pri zistení, že hoci potreba po psychologickej podpore je veľká, na školách sa s podporou školského psychológa stretnú sotva raz týždenne.
Vo Fínsku chýba polovica psychológov v školách, každé druhé miesto ostáva neobsadené. Príčinou sú vysoké platy psychológov, ktoré škola nevie zaplatiť, ako nám vysvetlil riaditeľ základnej školy Kantvikin Koulu, Jouni Koponen.
U nás je v tomto smere situácia iná a na mnohých školách už pôsobia kompletné školské podporné tímy.
Investície do vybavenosti škôl
Fínske školstvo rozhodne netrpí nedostatkom financií (dávajú do školstva až 5,9 % HDP oproti slovenským 4,6 %). Otázkou je, do čoho financie investujú. Ako sme sa na mieste v školách dozvedeli a aj videli, fínska samospráva investuje veľa peňazí do vybavenosti škôl, digitálnych technológii, ale aj do počtov učiteľov a asistentov.
Už menej je to personálna podpora detí v psychickom a duševnom zdraví. Deti vypĺňali každoročný well-being dotazník pre štátne štatistiky a identifikáciu rizík, no či váha zberu dát zodpovedala skutočným opatreniam pre pomoc deťom sme sa nedozvedeli. Vypracúvajú sa plány well-beingu, ale pravdepodobne sa nelíšia od našich plánov koordinátorov prevencie. Či prispievajú k skutočným zmenám u detí je na ďalšie skúmanie.
Náročná vysokoškolská príprava im pripravila pôdu pre vysoký status v spoločnosti
Fínski učitelia síce zarábajú dvojnásobok toho ako slovenskí (odvádzajú však pomerne vysoké dane a majú vyššie ceny a náklady), predsa čelia podobným problémom. Boria sa s problémami v triedach, motivácii žiakov, frontálnou výučbou, ale aj vlastným duševným zdravím a vyhorením. Status v spoločnosti však majú vysoký.
Keď sa v 80tych rokoch minulého storočia menil fínsky vzdelávací systém, ako prvé prešlo zmenou vysokoškolské vzdelávanie učiteľov. Bola to zásadná strategická zmena, ktorá podporila další rozvoj fínskeho vzdelávacieho systému. Vysokoškolské štúdium pre učiteľa je momentálne nastavené na 5 rokov, avšak náročnosťou prevyšuje aj medicínske vzdelanie.
Väčšina budúcich učiteľov študuje bežne 7 až 8 rokov a musia prejsť štyrmi náročnými záverečnými skúškami, oproti medicíne, kde sú len dve. Je samozrejmosťou, že počas vysokoškolského vzdelávania sú študenti celý čas na školách v rôznych pozíciách. Táto náročná vysokoškolská príprava podporila v spoločnosti úctu k povolaniu učiteľa a zároveň umožnila všetkým pedagógom veľkú slobodu v ich práci.
Od viacerých riaditeľov sme počuli „Som vďačný/á, že mám takýchto učiteľov. Bez nich by naša škola nemohla takto skvele fungovať.“ V praxi to tiež znamená, že riaditeľ nerieši odbornosť alebo prístup učiteľov. Dôveruje tomu, že prichádzajú fundovaní odborníci a jeho úlohou je im vytvárať najlepšie možné pracovné prostredie. Učitelia vo Fínsku sú v spoločnosti rešpektovaní.
Riešia podobné problémy ako u nás
A hoci nie je tak ľahké stať sa učiteľom, jeho postavenie v dnešnej dobe je náročné aj kvôli inklúzii. Fínski učitelia ani nie pred rokom štrajkovali pre nespokojnosť s platmi, ale aj so záťažou vo svojej práci.
Ako sme sa rozprávali s učiteľmi, zistili sme, že sa boria s pravidlami, používaním mobilov u detí, závislosťou na hrách, ale aj riešením konfliktov. Rýchle riešenia nemajú. Čo však majú je schopnosť spolupracovať, dôverovať dieťaťu, jasné pravidlá vzájomného sa správania voči žiakom aj kolegom.
V školách sme nevideli, že by učiteľ kričal, alebo trestal. Ani to nie je potrebné, dokážu využívať rôzne iné stratégie na motiváciu žiaka a najmä nebojujú s hodnotením ako ho poznáme v slovenskom školstve.
Fotogaléria:
V druhej časti článku sa dozviete viac o našich postrehoch k inklúzii „na fínsky spôsob“.
Text a fotografie:
Viktor Križo, Zuzana Krnáčová, Jana Randa, Stanislava Schenck, Vladimíra Ďurčová, Mária Rothensteinová, Katarína Daneková, Naďa Navarová.
