V jednom marcovom týždni roku 2023 sme ako skupina 12 členov, zložená z bežných pedagógov i odborníkov z psychologickej a špeciálno-pedagogickej podpory, mali možnosť vycestovať vďaka Inklucentru do Nórska. V oblasti Kninnherad sme strávili štyri dni, počas ktorých našimi hlavnými partnermi výmennej spolupráce boli Pedverket Kompetanse organizácia a lokálne Centrum podpory a prevencie (PPT – Pedagogisk Psykologisk Teneste). Vďaka tejto spolupráci sme mali možnosť navštíviť ich materské a základné školy v Sunde a vo Valen a zoznámiť sa s prácou v CPP.
Najviac nás zaujímalo, ako prebieha praktická inklúzia v materských školách, základných školách a vzájomná spolupráca s Centrum poradenstva a prevencie (PPT). Veľmi pozitívne na nás zapôsobili menšie lokálne školy. Rodičia neriešia výber materskej, či základnej školy. Ich motto je: „Najlepšia škola je pre každé dieťa tá najbližšia.“ V Nórsku je samozrejme umocnený zážitok z umiestnenia škôl v lone prírody, kde ihrisko tvoria i veľké balvany, stromy a v tomto regióne i výhľady na fjordy. Už tieto pohľady na nás pôsobili veľmi upokojujúco.
Manažérka sektoru výchovy v regióne Kvinnherad:
V Nórskom systéme je inklúzia samozrejmosťou
V rámci našej dvanásťčlennej skupiny sme sa rozdelili na tri menšie pracovné skupiny, aby sme mali možnosť vidieť viac a na záver dňa navzájom zdieľať a reflektovať naše zážitky.
Okrem toho, že sme sa zúčastnili vyučovania, boli veľmi užitočné aj stretnutia s riaditeľmi základných a riaditeľkami materských škôl.
V hlavnej časti v Rosendal regiónu Kvinnherad sme mali možnosť sa stretnúť aj s Anne Sofie Bjelland Kjeka – manažérkou sektoru výchovy v regióne Kvinnherad (vedúcou školského úradu), ktorá nám bližšie predstavila nórsky vzdelávací systém.
Dozvedeli sme sa, že v Nórskom školskom systéme je inklúzia samozrejmosťou. Nemajú žiadne špeciálne školy pre deti s rôznym znevýhodnením. Ministerstvo očakáva v školách a školských zariadeniach kvalitné a inkluzívne prostredie. To znamená, že každé dieťa sa má cítiť prijaté také aké je a má byť akademicky, sociálne, fyzicky a kultúrne začlenené.
Dieťa sa rodí do lokálnej komunity, ktorá pripravuje podmienky na jeho všestranný rozvoj. Ak si dieťa už v materskej škole vyžaduje dodatočnú podporu, tak ju po spolupráci so všetkými zainteresovanými a vďaka systémovej podpore dostane. Zároveň sa najbližšia škola pripravuje na podporu, ktorú bude dieťa po nástupe potrebovať. Táto príprava pred nástupom do školy je dlhodobá a môže trvať aj dva roky.
Štyri národné ciele vo vzdelávaní sú uplatňované v každom školskom zariadení
V súčasnom období majú nastavené štyri národné ciele vo výchove a vzdelávaní, ktoré sú ďalej záväzne rozvíjané a uplatňované v praxi na regionálnej úrovni i v každom školskom zariadení.
Riaditelia sú plne zodpovední za dodržiavanie stanovených cieľov a zodpovedajú sa manažmentu výchovy v regióne, ktorý prirodzene plní poradnú, podpornú, či kontrolnú funkciu.
Štyri záväzné národné ciele pre školy:
Sektorové ciele pre základné vzdelávanie
1. Každý má vhodné a inkluzívne prostredie na vzdelávanie
2. Deti a mladí ľudia, ktorí to potrebujú, dostanú pomoc včas, aby každý mohol rozvinúť svoj potenciál
3. Zamestnanci v školách majú vysokú úroveň kompetencií
4. Všetci sú úspešní vo výcviku a vzdelávaní
Na mnohých školách sa pracuje so zbieraním dát o tom, ako sa dodržiava podpora. Napríklad, žiaci sa v piatom ročníku na ZŠ vyjadrujú k tomu, či sa cítia byť začlenení. Taktiež zaujmú stanovisko k téme šikany. S dátami, ktoré škola a ministerstvo získa, sa potom ďalej pracuje. Ďalšie z očakávaní ministerstva je , že deti a žiaci, ktorí potrebujú pomoc, ju dostanú čo najskôr, aby mohli naplno rozvinúť svoj potenciál. Deti aj zamestnanci majú v školách zažívať úspech.
Deti začínajú chodiť do materskej školy od prvého roka. Materská škola je dobrovoľná a rodičia si ju platia. Existujú štátne aj súkromné MŠ, avšak poplatok za ne je rovnaký. Pomer súkromných MŠ je asi 40-50%. Ak by rodičia za škôlku nemohli platiť, majú možnosť požiadať o dotáciu. Zákonom je stanovený počet detí v triedach i počet učiteľov. V triede 1 – 3 ročných detí zodpovedá 1 pedagóg za 3 deti. V triede 3 – 6 ročných detí je 1 pedagóg zodpovedný za 6 detí. Každé dieťa nastupuje do základnej školy v 6 rokoch. Nekoná sa žiaden zápis, výber ani selekcia. Materské školy veľmi úzko spolupracujú so základnými školami. Základné školy sú presne informované koľko a akých detí so špeciálnymi potrebami nastúpi do ich školy, a na ich nástup sa pripravujú – zabezpečia finančné prostriedky, asistenta, pomôcky, upravia prostredie triedy i školy. V Nórsku je veľmi úzka spolupráca aj medzi CPP, školou a rodičom. Ak sa už v materskej škole ukáže, že niektoré dieťa potrebuje podporu, kontaktuje sa rodič a CPP. Poslaním materských škôl je učenie sa cez hru. Deti v škôlkach majú málo riadených činností; učitelia sú pre nich skôr sprievodcovia, ktorí ich počúvajú a pomáhajú, ak je to potrebné. Veľmi veľa času trávia deti vonku. Deti do 3 rokov vonku aj odpočívajú v kočíkoch. Prekvapujúce pre nás bolo, že v MŠ a ZŠ deti nemajú teplé obedy. Suchý obed si nosia z domu. Stolovanie je vždy komunitná záležitosť – doprajú si čas. Učitelia a asistenti sedia medzi deťmi, kde prebieha prirodzené učenie cez vhodný, príkladný vzor. Učitelia používajú k deťom rešpektujúci prístup v komunikácii i správaní.
V základných školách je školská dochádzka povinná. Štátne školy sú zadarmo. Pomer súkromných ZŠ je asi 3%. Primárne vzdelávanie je rozdelené na prvý a druhý stupeň, pričom prvý stupeň tvorí prvý až siedmy ročník. Druhý stupeň tvorí ôsmy až desiaty ročník.
Zákonom je daný maximálny počet žiakov v triedach. Na prvom stupni je to 15 žiakov na jedného učiteľa. Na druhom stupni 20 žiakov na dvoch učiteľov. Ak nastupujú do školy deti z materskej školy s inakosťou, už vtedy začína spolupráca medzi CPP a školou. Dieťa má k dispozícii asistenta. Žiaci sa na prvom stupni nehodnotia, nedostávajú známky ani vysvedčenia. Prechádzajú plynulo z ročníka do ročníka, nikto ročník neopakuje. Na druhom stupni žiaci dostávajú známky. Žiaci sa neporovnávajú medzi sebou, ale len sami so sebou. Dôležitá je sebareflexia a sebahodnotenie. Dvakrát do roka sa stretáva učiteľ – žiak – rodič na spoločnom stretnutí, kde prebieha sebareflexia, sebahodnotenie zo strany žiaka, aj reflexia zo strany učiteľa a rodiča. Nastavujú sa ciele a kompetencie pre ďalšie obdobie.
Kedysi museli žiaci zvládnuť predpísané učivo; preberalo sa najmä učivo v učebniciach. Dnes si stanovujú ciele a kompetencie, ktoré potrebujú dosiahnuť a hľadá sa cesta, ako ich dosiahnuť. Domáce úlohy sa na školách nezadávajú plošne, ale individuálne podľa toho, čo konkrétny žiak potrebuje precvičiť. Znižuje sa tým tlak na výkon, čo vidieť aj v samotných triedach. Učitelia aj žiaci sú v pohode, bez stresu. Vládne tu pokojná a tvorivá atmosféra. Na kompetencie sú zamerané aj školské vzdelávacie programy, ktoré si tvoria sami učitelia. Zameriavajú sa výrazne na budovanie životných zručností. Je to 50:50 k získavaniu vedomostí.
Mali sme možnosť vidieť učiteľov, ktorých správanie voči deťom bolo rešpektujúce. Medzi dospelými bolo cítiť vzájomnú úctu a rešpekt.
Príjemné pre nás bolo vidieť, že v každej škôlke či škole majú učitelia okrem zborovne aj samostatnú miestnosť na oddych a spoločný suchý obed. Pedagógovia sa tu stretávajú pri káve alebo čaji a trávia spoločný čas pri rozhovoroch. Na jednej škole nám pán riaditeľ dokonca povedal, že učitelia sa v tejto miestnosti nemajú rozprávať o deťoch a o práci.
Nehodnotí sa, neznámkuje, posilňujú sa silné stránky
Potešujúce bolo vidieť školy s malým počtom žiakov. Domnievame sa, že je to jeden z faktorov, prečo sú učitelia aj žiaci bez stresu. Ďalším takýmto faktorom sa zdá byť odbúranie tlaku na výkon – nehodnotí sa, neznámkuje, zameriava sa na ciele a kompetencie, posilňujú sa silné stránky žiaka a pomáha sa pri priebežných riešeniach problémov. Významnú úlohu zohráva taktiež dobrá atmosféra školy a triedy, kde sa všetci zúčastnení k sebe správajú s úctou a rešpektom. V neposlednom rade je dôležitým faktorom i spolupráca ministerstva, samosprávy, škôlok, škôl, CPP aj rodičov.
Zážitok vidieť takúto spoluprácu a fungujúci komplexný systém podpory bol veľmi motivujúci pre celú našu výpravu. Každý z nás tak môže tiež prispieť k budovaním rešpektujúceho a podporujúceho prostredia pre deti aj dospelých na svojom pracovisku.
Naďa Navarová, Andrea Hažerová a Martina Rosová
Služobná cesta a tento článok je výsledkom bilaterálnej spolupráce Inklucentra s nórskou organizáciou Pedverket Resource Centre v rámci Erasmus+ Projektu Inkluzívne vzdelávanie v Nórsku a na Slovensku.
„Podpora Európskej komisie pri výrobe tohto diela nepredstavuje schválenie obsahu, ktorý odráža názory autorov a Komisia nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií v nej obsiahnutých.“