V súčasných spoločenských výzvach a sociálno-patologických javoch sa termín „prevencia“ stal obohraný. Jeho časté používanie vedie k určitej devalvácii jeho významu, pričom sa stal takmer frázou bez hlbšieho obsahu, podobne ako často opakované klišé „svetový mier“.
Tento článok sa snaží priniesť nový pohľad na koncept prevencie, vracajúc sa k jeho pôvodným latinským koreňom. Táto etymologická analýza odhaľuje hlbší a komplexnejší význam slova, ktorý môže revitalizovať súčasné preventívne stratégie. V Inklucentre dlhodobo zdôrazňujeme tento holistický prístup k prevencii. Žiaľ, táto perspektíva často zaniká v záplave konvenčných preventívnych aktivít, ako sú besedy, programy a prednášky. Naším cieľom je obnoviť pôvodný zmysel prevencie a aplikovať ho v súčasnom kontexte.
Pôvod slova prevencia
Latinský pôvod slova „prevencia“ možno vystopovať k slovesu „praevenire“. Toto sloveso sa skladá z troch významových jednotiek: „prae-“ (pred), „ven-ire“ (prichádzať, prísť – ísť). Syntéza týchto komponentov vytvára koncept pohybu s jasným smerom a cieľom. Kým samotné „íre“ znamená ísť bez určenia smeru. „Veníre“ už má jasnejší cieľ: ísť niekam, priblížiť sa k niečomu, pristúpiť k niečomu alebo aj priblížiť sa k niekomu. Predložka prae znamená pred. Ak tieto časti pospájame, dostávame pohyb: pred prichádzať k, priblížiť sa pred niečím, predbehnúť, predísť, predchádzať. A nejde len o predídenie niečoho, ale aj niekoho v smere k nemu, k tomu.
V súčasnosti sa význam slova zúžil prevažne na medicínsky kontext predchádzania ochoreniam, čím sa stratila jeho pôvodná významová plasticita.
Pôvodný latinský význam tak prináša nový vietor do systému prevencie.
Živé obrazy prevencie
Všetci poznáme tie situácie, keď sa dieťa učí bicyklovať. Starostlivý rodič predbehne dieťa a kráča tvárou k dieťaťu ale pred ním. Je otočený na dieťa a ak by spadlo, rýchlo dobehne alebo ho zachytí. Rodič v tej chvíli už zväčša dieťa nedrží, už len predíde dieťa, aby to mal pod kontrolou. Rovnako tak poznáme, ako snúbenec predbehne svoju drahú, aby spredu na ňu pozeral a povedal jej, že ju má rád v behu alebo kráčaní.
Prevencia v historickom chápaní nemala iba význam medicínsky v zmysle predísť niečomu zlému. Pôvodnejší význam tkvie v jednotlivých častiach. Ísť nejakým smerom, približovať sa spredu. Tvárou v tvár. Je to vlastne hlboko skrytá odvolávka na vzťah. Praeveníre je približovať sa k sebe spredu rovnakým smerom k niečomu. Vidieť na seba a zároveň kráčať. Rovnakým smerom. Jeden ide rovno v smere cieľa a druhý ho predbieha, aby mu mohol pozerať do tváre a ísť s ním.
Teologický význam slova prevencia
V teologickom kontexte nachádza koncept prevencie svoj odraz v Liste Rimanom, kde sv. Pavol píše (Rim, 12, 10): Milujte sa navzájom bratskou láskou, predbiehajte sa vzájomne v úctivosti. „Predbiehanie sa v úctivosti“ lat. „Honore invicem praevenientes“ posúva význam prevencie od zabraňovania negatívnym javom k aktívnemu kultivovaniu pozitívnych medziľudských interakcií.
Ako má vyzerať prevencia v školách? Holistický prístup.
Skutočný význam prevencie nie je len predchádzať alebo zabrániť patologickým javom, ale budovať priateľstvá. Budovať vzťahy. Ísť v ústrety tomu druhému a zároveň kráčať jeho smerom. A áno, ak chce robiť prevenciu učiteľ či školská psychologička, nemusí robiť žiadne špeciálne programy či besedy.
Tajomstvo je jednoduché, stačí sa predbiehať v láske. To znamená, že najväčšou prevenciou je, keď učiteľ má rád svojich žiakov. Všetkých bez rozdielu a takých akí sú. Aj s tým, že ich niekedy ako láskavý otec predbieha, aby ich zachytil, keď by mali na „bicykli vývinu“ padnúť. Aj s tým, že im musí dohovárať, vysvetľovať či žiadať o odpustenie.
Skutočná prevencia nie sú manuály, programy a prednášky či tematické workshopy na tisíce tém. To už je všetko sekundárny efekt, to je už umelo vytvorený model. Tá skutočná „praevenienda“ je tá, ktorá predbieha druhého v láske, ide mu ústrety, ale zároveň kráča jeho smerom. Toto by sme potrebovali opäť vrátiť do škôl, do nemocníc i sociálnych domovov.
Prevenciu, ktorá je najmä primárna, teda tá pôvodná, ktorá nebráni, ale predbieha v láske. Buduje vzťah ako prvý vo vzťahu s „klientami“ či žiakmi. Predbiehať môže každý, kto tomu rozumie a vie čo robí. Dokáže bežať spolu s tým druhým a ísť stále jeho smerom. Pozerať mu do tvári a približovať sa k nemu.
Takáto sila môže meniť aj smer, môže posilňovať v novom smerovaní od izolácie, egoizmu, pomsty k spolupráci a priateľstve. To, čo potrebujú tínedžeri, ktorí konajú zlé veci je, aby ich niekto chcel predchádzať v láske. S pokorou, rešpektovaním smeru, držaním tempa i vytváraním vzťahov.
Autor: Viktor Križo