Všimli ste si, že články týkajúce sa školstva majú svoj pravidelný ročný rytmus? Na začiatku školského roka obvykle čítame tipy, ako zvládnuť adaptáciu detí na školské prostredie po prázdninách. S blížiacim sa polročným vysvedčením sa opakuje v mediálnom priestore mantra o tom, že známky nie sú všetko. V marci novinárom odpovedáme na otázky ohľadom výberu strednej školy a ako zmestiť veľkú otázku o budúcnosti dieťaťa do jedného rozhodnutia, ktoré je často pod časovým tlakom. A na konci školského roka sa znovu vraciame k vysvedčeniu a k tomu, ako zvládnuť prázdniny v zdraví, pokoji a ideálne aj s nejakým nadhľadom.
A hoci som sama veľkou zástankyňou pravidelnosti a predvídateľnosti – veď tie nám v mnohých situáciách dávajú štruktúru a pocit bezpečia – niekedy sa pristihnem pri otázke, či nám tieto rituálne témy školského roka nebránia vnímať niečo podstatnejšie. Niečo, čo sa deje „medzi riadkami“.
Bez ohľadu na to, či sme spokojní s obsahom vyučovania, so systémom, s vlastným výkonom a výkonom druhých – detí či učiteľov, alebo s hodnotením, či školu vnímame ako nepríjemnú povinnosť alebo ako priestor pre rozvoj, aj pri tejto rozmanitosti postojov a zážitkov môžeme reflektovať – uvedomiť si, čo nám to celé hovorí o nás. Pozrime sa na naše skúsenosti v priebehu školského roka tak, aby sme sa o sebe niečo dozvedeli a vedomejšie formovali svoj život.
Jedným zo spôsobov, ako reflektovať uplynulý školský rok, je zamerať sa na svoje hodnoty. Ak sme totiž v spojení s tým, čo nám dáva zmysel, a ak to dokážeme prinášať do našej každodennosti, podporujeme tým svoju duševnú pohodu a rezilienciu.
Spýtajme sa teda samých seba či detí – čo vnímajú v škole ako dôležité?
- Akú situáciu alebo chvíľu by z tohto roka vybrali, kedy mali pocit naplnenia a hrdosti?
- Ako prežívali vzťahy v triede? Ktorý zážitok z tohto roka v nich zarezonoval a prečo?
- Čo sa pri ňom naučili? A čo vzťah k dospelým – k autorite? Ktorého učiteľa si vážia a prečo?
- Čo oceňujú na tých, ktorých majú radi?
Odpovede na tieto otázky nám často ukazujú, aké hodnoty deti nosia v sebe. A tiež to, čo od nás dospelých potrebujú. Možno menej kritiky a viac prijatia. Možno viac záujmu, než hodnotenia.
Môžeme sa tiež na otázku hodnôt pozrieť i z druhej strany – najskôr si definujme, čo sú naše hodnoty. Nech si už vyberieme čokoľvek – slobodu, láskavosť, 100% nasadenie – zamerajme sa potom na to, ako sa nám tieto hodnoty darilo žiť v školskom živote.
Možno zistíme, že najdôležitejším posunom v tomto školskom roku bol pre nás či deti v škole zážitok toho, že dokázali zmeniť vlastným úsilím priestor školskej triedy, že pomohli niekomu v triede, alebo že sa nevzdali, postavili sa za seba a sami si vybavili možnosť napísať opravný test. Vďaka napojeniu sa na hodnoty môžeme začať hľadať v školských dňoch zmysel, ktorý nám niekedy v rutine uniká.
Z mojej skúsenosti z rozhovorov s rodičmi aj učiteľmi tento rok najčastejšie zaznieva jedno želanie: viac pohody a viac pokoja. Menej tlaku, viac pochopenia. A to nie je málo. Lebo žiť v takomto naladení je výzva. V kolobehu povinností, termínov, krúžkov a úloh je niekedy ťažké udržať si nadhľad a schopnosť reflektovať.
Ale každý malý moment, v ktorom sa nám to podarí a v ktorom aj dieťa pri nás pocíti, že mu rozumieme a že mu fandíme – sa ráta. Skúsme sa teda na záver školského roka pozrieť na to, čo sme zažili, čo sme prekonali a spoločne zvládli. Buďme na seba hrdí za to, ako sa nám darilo prinášať to, na čom nám záleží do školského života. A na záver už len posledná výzva – nečakajme na vysvedčenie, aby sme si reflektovali uplynulé obdobie. Skúsme sa priebežne počas celého roka zastavovať a pýtať, čo môžeme spraviť preto, aby nám i deťom dával čas v škole zmysel.
Maja Jaššová, psychologička, v Inklucentre sa venuje téme traumu rešpektujúci prístup a wellbeing