Kto a ako má riadiť činnosť školského špeciálneho pedagóga, odborných zamestnancov a asistentov?

Dostávame často otázky, či a ako má vedenie školy určovať a vstupovať do práce zamestnancov, ktorých úloha je podporovať na škole. Napísali sme už mnohé články v sekcii Poradenstvo alebo FAQ k ich pracovnému času, suplovaniu a nadčasom, informovaným súhlasom, evidencii dokumentácie a pod. V tejto otázke budeme teda venovať pozornosť tomu, ako sa má všetka táto práca organizovať, kto a akým spôsobom má do nej zasahovať. Treba rozlíšiť dve zásadné oblasti každého zamestnanca v škole: 

  • pracovno-právna oblasť, v ktorej je zamestnávateľom riaditeľ školy a priamy nadriadený ním určený pre každého zamestnanca. V tomto zmysle je teda riaditeľ školy a príslušný vedúci zamestnanec zodpovedný za organizačné záležitosti, dovolenku, nadčasy, pracovný čas, miesto výkonu práce, materiálno-technické podmienky a pod.
  • metodicko-odborná oblasť, v ktorej sa realizujú náplň práce školského špeciálneho pedagóga, odborných zamestnancov a sčasti aj pedagogického asistenta. V § 130 školského zákona sú členovia školského podporného tímu súčasťou systému poradenstva a prevencie. Následne v § 131 ods. 4 h) sa uvádza, že poradenské zariadenie im poskytuje metodickú a supervíznu činnosť. Vedenie školy a ostatní pedagogickí zamestnanci nie sú odborne spôsobilí, aby neodborne zasahovali do činnosti podpornej zložky školy, ktorou je školský podporný tím. Majú s nimi partnersky spolupracovať, ale akékoľvek svojvoľné nariaďovanie a vstupovanie do ich činností nemá miesto na pracovisku – aj keď je vedenie školy pracovno-právnym orgánom. Činnosť školského podporného tímu sa riadi usmerňovaním príslušného poradenského zariadenia (napr. aj skrze poradenské správy, stretnutia, supervíziu), VUDPaPu, odborom inkluzívneho vzdelávania MŠ SR, schválenými procesnými i obsahovými štandardami a štandardami stupňov podpory a samozrejme zákonom 138/2019 od § 21 n.

Kde nastávajú teda problémy na pracovisku? Napr. direktívnym nariaďovaním suplovania učiteľov alebo vychovávateľov, čo nie je rozhodne ich úloha a bez ich súhlasu sa to ani nesmie diať, nakoľko to nie je predmetom výkonu činností podľa pracovnej zmluvy a náplni určenej zákonom. Riaditeľ školy ani vedúci zamestnanec nemá na pracovisku školy postavenie vládcu, ale koordinátora, ktorý sa snaží predovšetkým o dodržiavanie zákonov a rozvoj organizácie, vytváraní príležitostí pre slobodu a zodpovednosť, nie strach, moc či kontrolu. Na pracoviskách, kde panuje spolupráca a spoločné ciele nie je treba príkazov a zákazov alebo len výnimočne a s reflexiou. 

Taktiež sa stáva, že riaditeľ školy nariadi odbornému zamestnancovi, s ktorými deťmi má pracovať, v akej intenzite a naopak, s ktorými nie. Alebo určí striktne rozvrh hodín práce s deťmi. Takéto konanie je v rozpore s princípmi inkluzívneho vzdelávania (§ 3 d) šk. zákona) a najnovším vedeckým poznaním, ktoré nemôže určovať svojvoľné konanie vedúceho zamestnanca, ale predovšetkým inštitúcie, ktoré sú v tej danej oblasti vedeckou a odbornou autoritou – poradenské zariadenie, VUDPaP alebo iní odborníci pracujúci v danej oblasti. Vedenie školy nie je (aj keď výnimočne sa stáva, že aj je) odborne fundované na posúdenie práce odborných  zamestnancov. Prichádzajú samozrejme s oprávnenými potrebami a požiadavkami na školský podporný tím a spoločne hľadajú cesty na ich systémové riešenie. Presný rozvrh činností blokuje možnosť flexibility práce, ktorú títo zamestnanci veľmi potrebujú.

Panuje tiež nesprávna predstava, že najlepšia odborná činnosť je tá, ktorá čo najintenzívnejšie pracuje s čo najväčším počtom jednotlivcov. To je ale už roky prekonaná idylka. Efektivita a kvalita odborných činností závisí od komplexnosti, systémovosti práce – implementovanie terapeutických princípov (komunikácie, spolupráce, empatie) do vyučovania a života triedy, zmenu systému hodnotenia, široká spolupráca a sieť naprieč školou a rodičmi a inými organizáciami, reflexia ťažkostí a mediácia konfliktov hneď v zárodku, sledovanie klímy triedy/školy a prijímanie účinných systémových opatrení. Mikromanažment v podobe sedenia s dieťaťom v kabinete je často ako dať si rukavice a začať po jednom vytrhávať burinu uprostred hektárového zarasteného poľa. Týmto systémom budeme za chvíľu potrebovať v každej škole 20 odborných  zamestnancov. 

Záver: Tak pracovno-právne ako i odborné činnosti školského podporného tímu musí byť nastavované na pracovisku v úzkej spolupráci s vedením školy, v partnerskom dialógu, vzájomných dohodách a podpore. Akékoľvek nariaďovanie je tá posledná možnosť a zväčša ani nevedie k želateľnému výsledku, ak sa nereflektuje. Vo chvíli, keď sú na pracovisku mocenské vzťahy, dieťaťu ani jeho vzťahovým osobám sa podpora nedostane a tak sa často mrhá ľudskými zdrojmi a potenciálom.

 

Čítajte aj

Menu