Ministerstvo školstva vydalo 23. decembra 2020 metodické usmernenie [1] k tvorbe regionálnych stratégii výchovy a vzdelávania. Je veľmi chvályhodné, že ministerstvo školstva aktívne napomáha zvyšovaniu kvality vzdelávania, transparentnosti a plánovaniu.
Inklucentrum sa samozrejme k celej tejto problematike nevie odborne vyjadriť, ale v rámci uvedeného dokumentu ministerstvo na s. 14 uvádza kapitolu o sociálnej inklúzii, ktorá rozhodne patrí do expertízy nášho centra. Musíme vyjadriť znepokojenie nad tým, že sa inkluzívne vzdelávanie neustále nesprávne zužuje na problematiku podpory detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, čím sa práve týmto deťom zároveň škodí a sociálne a spoločensky sa segregujú.
Inkluzívne vzdelávanie sa nesprávne zužuje na problematiku podpory detí so sociálnym znevýhodnením.
Dokument uvádza vetu: “Problém inklúzie vo vzdelávaní sa javí ako naliehavý predovšetkým v samosprávnych krajoch s výraznejším zastúpením sociálne znevýhodneného obyvateľstva.” Takéto tvrdenie rozhodne nie je pravdivé, nakoľko princípy inkluzívneho vzdelávania sú vysoko prospešné a majú byť podporou pre každé jedno dieťa i všetkých účastníkov vzdelávania.
Princípy inkluzívneho vzdelávania sú vysoko prospešné a majú byť podporou pre každé jedno dieťa i všetkých účastníkov vzdelávania.
V humanistickom koncepte inkluzívneho vzdelávania je podpora potrieb všetkých účastníkov podmienená takým prostredím, ktoré je podnetné pre všetkých. Naše školy často nie sú podnetné pre žiadne dieťa a účastníka, pokiaľ v nich nevládne pozitívna klíma, otvorená a demokratická kultúra, diferencovaný prístup vo vyučovaní, rozvoj hodnôt a pod.
Následný návrh ministerského dokumentu vytvárať “špecializované školy s odborným zázemím pre inkluzívne vzdelávanie, ktorej cieľom bude nielen aktívne vytvoriť priestor pre inkluzívne vzdelávanie žiakov so ŠVVP, ale zároveň aj identifikovať najlepšie postupy úspešného zvládnutia prechodu žiakov so ŠVVP zo základnej na strednú školu,” sa javí ako dvojsečná zbraň.
Na jednej strane sa tu inkluzívne vzdelávanie spája s deťmi so ŠVVP (už teda nie len zo sociálnym znevýhodnením?) a na druhej strane sa používa pojem špecializované školy v súvislosti s diagnostickou kategóriou detí/študentov.
Akokoľvek dobre mienený krok môže v praxi viesť k tomu, že sa vytvoria školy pre deti so špeciálnymi potrebami, hoci inkluzívna škola je školou pre všetky deti, a tak opäť zostaneme na tom, že kvalitu vzdelávania všetkých detí zúžime na experimenty v špecializovaných školách.
Ak ministerstvo chce podporiť inkluzívnosť všetkých škôl, môžu byť takýmto nástrojom modelové školy, ktoré ale nebudú výnimočné výberom detí, ale prístupom v snahe ovplyvniť aj všetky ostatné školy takýmto prístupom a nie vytváraním ostrovov pre isté kategórie detí.
Použité zdroje:
- Metodické usmernenie k formálnym a obsahovým náležitostiam tvorby regionálnych stratégií výchovy a vzdelávania. Dostupné na: https://www.minedu.sk/data/att/18297.pdf
Autor: Viktor Križo