Ešte bývalé vedenie Ministerstva školstva narýchlo na konci augusta predstavilo koncept nárokovateľných podporných opatrení, ktoré podľa Katalógu podporných opatrení budú slúžiť školám ako systémový prvok podpory pre každé dieťa ako potrebuje. Inkluzívna myšlienka, na ktorej pracovali experti na Štátnom pedagogickom ústave (teraz NIVAM), vychádza z Plánu obnovy a odolnosti so zámerom zaviesť do roku 2026 celoplošne nárokovateľné podporné opatrenia pre všetky deti. Mal to byť koniec náhodnému prideľovaniu asistentov, nedostatku školských psychológov či inej podpore pre deti a ich učiteľov.
Novela školského zákona sa nakoniec dostala do medzirezortného pripomienkovania v slov-lexe, kde bolo vznesených 377 pripomienok od viacerých organizácií. Samotný návrh novely totiž neobsahoval niektoré zásadné princípy, na ktorých sa pôvodne experti (zastúpení aj z Inkucentra a Inklukoalície) dohodli. Ministerstvo predložilo svoju verziu zákona a podporných opatrení. Nasledovali 3 mesiace ticha a až v decembri prebehlo rozporové konanie k predmetným pripomienkam už za účasti nového vedenia ministerstva.
V pripomienkach sa opakovane objavovali zásadné výhrady. Ministerstvo viaceré zapracovalo:
- definícia ŠVVP bola opäť tá pôvodná bez zmeny. Pripomienkujúce subjekty aj pôvodný expertný návrh predpokladal, že sa konečne rozšíri okruh žiakov so ŠVVP aj na tých, ktorí nespĺňajú nejakú diagnostickú škatuľku, napr. deti cudzincov, deti, ktoré zažili nejaké traumy, ťažké životné udalosti, krízy a pod. Dobrá správa je, že ministerstvo pri rozporovom konaní prisľúbilo tieto zmeny zapracovať,
- zapracovali sa aj viaceré doplnenia a prepojenia v celom školskom zákone tak, aby podporné opatrenia nechýbali ani v iných častiach školského zákona, kde sú potrebné,
- posilnilo sa postavenie triedneho učiteľa najmä v druhom stupni podporných tzv. cielených opatrení najmä v školách, kde nie sú školské podporné tímy sa tak podarilo nepreťažiť poradenský systém, ale prenechať niektoré kompetencie práve triednemu učiteľovi pri stanovení podpory dieťaťu,
- rozšíril sa okruh poskytovateľov krízovej intervencie z pôvodného psychológa aj na ostatné odborné profesie, ako to vyplýva aj z našich vlastných i medzinárodných štandardov.
Ministerstvo školstva sme upozornili aj na to, že v praxi nastane pravdepodobne problém v správnom interpretovaní a chápaní troch systémov podpory v aktuálnom školskom zákone:
- integrácia a IVP,
- 5 stupňov podporných úrovní – § 132,
- 3 typy podporných opatrení vo výchove a vzdelávaní – nový § 145a-d.
Všetky tieto tri podporné systémy by mali byť vzájomne dokonale prepojené. Žiaľ, opak bude pravdou. Už teraz je zjavné, že si protirečia paragrafy o IVP s paragrafmi o podporných opatreniach (pôvodne totiž experti na ŠPÚ navrhovali ministerstvu aj zrušenie konceptu integrácie). Na prepojenie medzi reformou poradenských zariadení (§ 132, VÚDPaP) a vytvorením nového systému podporných opatrení (§ 145, ŠPÚ) sme obe inštitúcie opakovane upozorňovali. Situácia bude teda taká, že v školách a poradenských zariadeniach bude vládnuť zmätok, málokto bude skutočne rozumieť prepojenosti týchto systémov, čo spôsobí v praxi opäť veľké zmätky a bude viesť k opakovaným novelám školského zákona.
Podrobnejšie o textoch a procesoch informuje aj Slovenská komora učiteľov: sku.sk/legislativny-proces-jesen-2022-prihody/
Aktuálne sa čaká, aký presný text nakoniec ministerstvo predloží na vládu a do parlamentu. Táto reforma podporných opatrení bude úspešná a bude mať zmysel až vtedy, keď sa k tomu príjme aj nadväzujúci predpis o financovaní týchto opatrení. To však zatiaľ nie je predmetom legislatívneho procesu, hoci záväzok z Plánu obnovy je taký, že by sme to mali do konca marca 2023 stihnúť.
Bola by to azda najlepšia inkluzívna správa roku 2023 a znamenala by, že sa v najbližších rokoch dostane podpora ku každému dieťaťu.
Priebežne budeme informovať, ako sa to vyvíja.
Autor textu: Viktor Križo