Všetko o hodnotení a nehodnotení žiakov v rámcoch školského zákona

Hodnotenie žiaka je riadne zakotvené v školskom zákone práve v § 55 a 56. O hodnotení žiakov sme písali v súvislosti s novelou zákona. Ide o základný a záväzný legislatívny rámec hodnotenia žiaka. Existujú aj viaceré tzv. Metodické pokyny na hodnotenie, ktorých právna záväznosť je veľmi otázna, nakoľko školský zákon takýto predpis nepredpokladá.

vsetko o hodnoteni ziakov hodnotenie ziakov so svvp
Všetky zásadné pokyny k hodnoteniu žiakov sú uvedené v školskom zákone. Právna záväznosť rôznych metodických pokynov je otázna.

Po novom sú teda všetky zásadné pokyny k hodnoteniu uvedené priamo v školskom zákone. V čase mimoriadnej situácie pokyny k hodnoteniu môže podľa § 150 ods. 8 h) a ods. 9 dávať aj priamo minister na webstránke ministerstva. Takéto pokyn sa nachádzajú v: Rozhodnutia a usmernenia v čase COVID-19.

Typy hodnotenia

Školský zákon v § 55 rozdeľuje hodnotenie na: 

  1. priebežné – počas školského roka a môže byť veľmi široko chápané, pokiaľ je v súlade s cieľmi výchovy a vzdelávania v školskom zákone, napr. s princípmi inkluzívneho vzdelávania,
  2. súhrnné – na vysvedčení – môže byť klasifikáciou, slovným hodnotením alebo ich kombináciou. Iba slovné hodnotenie na vysvedčení môžu mať aktuálne len žiaci po piaty ročník ZŠ vrátane. 

Systém hodnotenia musí škola mať podľa § 7 ods. 4 h) riadne uvedený v školskom vzdelávacom programe a to dokonca podrobne pre každý predmet tak v priebežnom ako aj súhrnnom hodnotení podľa § 55 ods. 13. To slúži tomu, aby žiak, rodič, učitelia i verejnosť vedeli transparentne vyhodnotiť objektívnosť učiteľa. A nakoniec to vedie k tomu, aby učiteľ stále menej hodnotil a viac viedol žiakov k sebareflexii, vlastnej zodpovednosti a slobode

Nehodnotenie 

Školský zákon pozná v ods. 12 aj tzv. nehodnotenie (žiak nie je hodnotený), čiže žiak má uvedené: absolvoval úspešne (žiak sa aktívne zúčastňoval predmetu), absolvoval (ospravedlnene sa nezúčastňoval, alebo zo závažných dôvodov nepracoval) alebo neabsolvoval (neospravedlnene sa nezúčastňoval alebo nepracoval).

Zákon pozná pojem nehodnotenie. V skutočnosti však ide opäť o hodnotenie výkonu žiaka len v inej forme.

Z pedagogicko-psychologického a filozofického expertného hľadiska nejde v skutočnosti o nehodnotenie. Je to len iná forma hodnotenia. Absolvoval úspešne vlastne predstavuje niečo ako známky 1 až 4 a neabsolvoval predstavuje známku 5.

Z § 55 ods. 14 c) totiž vyplýva, že za neabsolvoval nasleduje neprospel, čiže žiak musí opakovať ročník, ak aspoň z dvoch predmetov neprospel alebo realizovať komisionálne skúšky. Táto forma hodnotenia sa celoplošne v ŠkVP školy schvaľuje zväčša pre tzv. výchovné predmety. 

Hodnotenie žiakov so ŠVVP

Systém hodnotenia je všeobecne zakotvený v školskom vzdelávacom programe (ďalej len ŠkVP) v súlade s § 55 a 56 školského zákona. Určuje sa pre jednotlivé triedy a je možné, že rôzne triedy to môžu mať v rôznych predmetoch inak, podľa toho, ako to ustanoví ŠkVP školy.

Ak však ide o žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP), tam sa postupuje štandardne podľa ŠkVP školy/triedy, ale pokiaľ je to potrebné, je možné žiakovi upraviť rozličné podmienky v IVP a to podľa § 7a) ods. 3: „Individuálny vzdelávací program obsahuje úpravy jednotlivých častí školského vzdelávacieho programu podľa špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb dieťaťa alebo žiaka, najmä úpravu obsahu, metód, foriem alebo spôsobu hodnotenia a spolupráce s odbornými zamestnancami.

Z uvedeného vyplýva, že každému integrovanému žiakovi so ŠVVP je možné upravovať spôsob hodnotenia, dokonca aj ináč ako ostatným žiakom. Čiže ak aj všetci majú schválenú klasifikáciu, žiak so ŠVVP môže mať slovné hodnotenie alebo tzv. nehodnotenie (absolvoval úspešne). Stačí to jednoducho zakotviť do IVP (so súhlasom rodiča – stačí emailom, edupage alebo dodatočným podpisom do IVP).

Žiakom so ŠVVP môže škola upraviť spôsob hodnotenia. Úpravu hodnotenia je potrebné zakotviť do IVP.

Je veľmi vhodné realizovať to v súčinnosti s triednym a predmetovým učiteľom. Poradenské zariadenie nemusí k tomu vydávať špeciálnu správu či odporúčanie, opatrenie je možné zaviesť po vzájomnej dohode strán.

Ak by poradenské zariadenie bolo proti alebo škola nechcela, vtedy je dôležité a má prednosť to, čo odporúča poradenské zariadenie a to či už ústne, ale ideálne v písomnej forme (napr. aj emailu). Odporúčame nastavovať si v takýchto veciach spoluprácu s poradenským zariadením, či a akým spôsobom spolu komunikujú. 

Forma nehodnotenia predmetu je možná v akomkoľvek predmete (obzvlášť na základnej škole), akurát s tým, že nehodnotenie na prihláške na SŠ môže byť spojené s nezískaním príslušných bodov za predmety, ktoré sú v kritériách prijímacích pohovorov. Pre žiakov, ktorí ale majú závažné ťažkosti v nejakom predmete to zväčša nie je problém, lebo kariérny rozvoj smerujú na iné predmety a oblasti. 

Oslobodenie od klasifikácie či hodnotenia neexistuje ako legislatívny pojem. Rovnako tak úpravu hodnotenia u žiakov so ŠVVP neschvaľuje pedagogická rada a nevydáva sa o tom ani rozhodnutie riaditeľa, či špeciálna žiadosť rodiča.

Inklucentrum považuje v dlhodobom horizonte nehodnotenie (nie však to, ktoré nesprávne používa školský zákon) za najlepšiu cestu rozvoja slobody a zodpovednosti žiaka. Viesť žiakov k sebareflexii, k vnútornej (a nie vonkajšej) kontrole je oveľa trvalejšie, ako neustála kontrola zvonka.

Ak si žiak potrebuje preveriť svoje vedomosti, alebo ho chce k tomu podnietiť učiteľ môže to realizovať aj objektívnymi testami. Tieto by však nemali plniť charakter kontroly nad žiakom, ale skôr overenia si, ako je na tom v konkrétnej oblasti.

Hodnotenie sa celé roky spája u žiakov so skresleným sebaobrazom, závislosťou na autorite, neschopnosti preberať za svoj život zodpovednosť.

Viktor Križo

Čítajte aj