Zrod Grunnlaget v Nórsku v procese inklúzie

Počas marcovej služobnej cesty do Nórska mali naše kolegyne možnosť bližšie sa zoznámiť s metódou Grunnlaget. Z Nórska si doniesli úžasné spomienky aj na túto metódu, ktorú nám bližšie predstavia v nasledujúcom článku.

Niektorí z nás sa už vo svojej praxi možno stretli s názvom Grunnlaget a iní nie. Na prvé počutie toto slovo môže vyvolať pocit, že ide o činnosť spojenú s „upratovaním“. Aj naše staré matere používali výraz „od gruntu“ (Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, 2023), čo znamenalo vykonať nejakú činnosť od úplného začiatku a základu. Zvukovú podobnosť slova „grunt“ môžeme vnímať aj v rôznych jazykoch. V nemčine napríklad slovo „der Grund“ znamená „základ“.

Model pojmového vyučovania (Concept Teaching Model – CTM) prostredníctvom metódy Grunnlaget sa zrodil v prekrásnej a jedinečnej krajine na severe, a to v Nórsku. Aj v tomto jazyku slovo „Grunnlaget“ znamená „základ“. Ide o model vyučovania, ktorý dáva deťom základ pre ich vlastné učenie a myslenie. Jeho cieľom je vytvoriť v mysli dieťaťa základy
podporujúce mentálne procesy, ako sú pozornosť, kódovanie, pamäť a spätné vybavovanie.

Spomínané procesy dieťa potrebuje k objavovaniu sveta, premýšľaniu o ňom a o sebe samom. Celý model pojmového vyučovania je založený na množstve odborných výskumov. Väčšinu z týchto výskumov uskutočnil nórsky vedec, psychológ kognitívneho učenia ako i univerzitný profesor Magne Nyborg (Gunvor Sønnesyn, 2021).

Z osobných rozhovorov s rôznymi odborníkmi z Nórska ako i z návštev škôl (Kindergarten, Primary school, Secondary school) a Centra poradenstva a prevencie – CPaP v Kvinherade (PPT – Educational and psychological counselling service in Kvinherad Kommune) nižšie prinášame, vám milí čitatelia, malý čriepok informácií zacielený na spomínanú metódu
Grunnlaget.

Počiatky vzniku modelu pojmového vyučovania môžeme badať koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia. Spomínaný profesor pedagogiky na Univerzite v Oslo sa snažil v rámci svojich výskumov odhaliť tajomstvo učenia. Zaujímal sa o to, ako prebiehajú dôležité procesy v učení (Gunvor Sønnesyn, 2021). Nyborg chcel, aby všetci jeho študenti (každý sám za seba), robili svoj vlastný koncept pojmového učenia. Išlo mu o vytvorenie základného pojmového systému (súbor kategórii a podkategórií pojmov). Študentov oboznámil s východiskovými princípmi pojmového systému a následne ho mali samostatne vytvoriť.

Dôležité taktiež bolo, aby pojmový systém vypracovali v jednotlivých fázach učenia sa (vo fázach asociácie, diskriminácie, zovšeobecňovania). Popritom Nyborg overoval jeho teóriu aj v praxi. Pomocou troch experimentálnych skupín detí so špeciálnymi potrebami vo veku približne siedmych rokov overoval kombinácie jednotlivých fáz učenia sa. V prvej skupine u
detí aplikoval iba prvú fázu učenia sa (fázu asociácie), v druhej skupine k nej pridal fázu diskriminácie a v poslednej skupine k predošlým dvom fázam pridružil i poslednú fázu zovšeobecňovania.

Po čase si Nyborg uvedomil, že študenti i učitelia škôl nemali dostatok kompetencií na tvorbu daného programu. Jeho študent, Morten A. Hem, oslovil spolužiakov i svojho pedagóga s prosbou o poskytnutie nimi vytvorených konceptov pojmového učenia. Na ich základe zosystematizoval prvý ucelenejší model a vytvoril podporný materiál (kufor s názornými
pomôckami a s návodom).

Tento materiál bol následne distribuovaný do veľkého množstva materských škôl. Školenia k práci s metodikou realizovali manželia Nyborgovci. V celom Nórsku bolo v tom čase vyškolených približne 3 000 učiteľov. Nato na podklade získaných a
zozbieraných výskumných údajov z praxe učiteľka Gunvor Sønnesyn (študentka Mortena A. Hema) upravila teoretický základ konceptu a aplikovala ho na oblasť matematiky. Tento už prepracovanejší program v roku 1994 bol nazvaný ako „Grunnlaget“.

Aj pre prácu s deťmi s logopedickými prolémami

Gunvor spolu s dcérou a v spolupráci s Mortenom postupne vytvárali množstvo hier, ktoré Gunvor využila v praxi pri tréningu s deťmi s logopedickými problémami.

Po smrti Nyborga, v roku 1996, Morten a Gunvor prevzali úlohu školiteľov v oblasti Grunnlaget. Od toho času bolo preškolených veľké množstvo pedagógov z rôznych škôl (učitelia predprimárneho a primárneho vzdelávania, špeciálni pedagógovia).

Mnohí z nich využívajú danú metódu až dodnes napríklad v Osle, Harstade, v Bergene či inde. Jej použitie v praxi je postavené na slobodnej voľbe konkrétneho vyškoleného učiteľa v jeho triede. V roku 2004 bol vytvorený koncept čítania a publikovaná čítanka „Tuba Luba“. Postupne boli vydané učebnice matematiky pre prvý a druhý ročník ZŠ.

V šľapajach starého otca dnes pokračuje aj jeho vnuk Sindre Nyborg. Ako riaditeľ základnej školy v Sunde sa v nej snaží aplikovať princípy konceptu pojmového vyučovania (napr. diagnostický materiál, matematika atď.).

Model využiteľný pre všetky deti

Aktuálne sme na našich školách v inkluzívnom procese. Pýtate sa, čo môžeme využiť z vyššie uvedeného modelu pojmového vyučovania. Odpoveď nám ozrejmili manželia Gunvor Sønnesyn a Morten A. Hem. Za najpodstatnejšiu vec v praxi považujú to, keď sa deti učia spôsobu myslenia. Podľa nich je dôležité, aby sa „dieťa naučilo samostatne sa rozhodnúť, o čom bude myslieť“.

Je dôležité, aby sa dieťa naučilo samostatne sa rozhodnúť, o čom bude myslieť.

Rozhodovanie u dieťaťa prebieha aj spontánne, bez toho, aby si ho uvedomovalo. Spolutvorcovia metódy Grunnlaget považujú za kľúčové zaviesť koncept pojmového vyučovania do základných škôl, a to dvadsať minút denne, v prvom polroku prvého ročníka ZŠ. Po určitom čase využívania tejto metódy, je možné badať zmeny u dieťaťa napríklad v spôsobe myslenia (vo flexibilite myslenia, v analytickom kódovaní atď.), vrátane detí so špeciálnymi potrebami. To môže napomôcť k efektívnejšiemu procesu inklúzie.

Inklúzia je postupný a dlhodobý proces, ktorý podobne ako model pojmového vyučovania, si vyžaduje čas, výskum, skúsenosti z praxe ako i priebežné prehodnocovanie a flexibilitu myslenia. Grunnlaget môže byť jedna z metód, ktorá môže byť školám v tomto procese reálne nápomocná.

Autorky:
PaedDr. Alena Jancurová, PhD.
PaedDr. Lýdia Križanová, PhD.

Použité zdroje:
Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV. [online]. [cit. 18.03.2023]. Dostupné na internete:
https://slovnik.juls.savba.sk/?w=gruntu&s=exact&c=r185&cs=&d=kssj4&d=psp&d=ogs&d=ss
sj&d=orter&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ssn&d=hssj&d=bernolak&d=noundb&d=orient&d=lo
cutio&d=obce&d=priezviska&d=un&d=pskfr&d=pskcs&d=psken#.

Sønnesyn, G. (2021). Metóda Grunnlaget model pojmového vyučovania, Inklucentrum, Bratislava, 2021.