Čo inkluzívne prinášajú a čo berú novely školských zákonov?

Inklucentrum – Centrum inkluzívneho vzdelávania sa spolu so Slovenskou komorou učiteľov, aktívne spolupodieľa na pripomienkovaní zákonov. Prinášame vám nasledujúce čerstvé informácie, ktoré sa týkajú noviel Školského zákona (Zákon č. 245/2008 Z. z.) a Zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch  (Zákon č. 138/2019 Z. z.)

co inkluzivne prinasaju a co beru novely skolskych zakonov 2
Novely školských zákonov prinášajú dobré ale aj zmätočné správy pre inkluzívne vzdelávanie

Novely prinášajú dobré aj zlé správy. Venujme sa najprv dobrým správam pre inkluzívne vzdelávanie:

Prínosy pre inkluzívne vzdelávanie

  1. Do oboch zákonov sa dostáva – historicky po prvý krát – pojem „inkluzívne vzdelávanie“ (245/2008) a tiež „školský podporný tím“ (138/2019) ako expertný tím tvorený odbornými zamestnancami (vrátane školského špeciálneho pedagóga). Sme hrdí na to, že sme spolutvorili tieto pojmy a ich definovanie do legislatívy. Je to výsledkom trojročnej práce Koalície za spoločné vzdelávanie (Inklukoalície).
  2. Pedagogickým asistentom bude umožnený kariérny rast a vykonávanie atestácie. Vďaka čomu si môžu dôstojne zvyšovať funkčný plat, čo doteraz nebolo možné. Veľmi sa tešíme, že táto diskriminácia zo zákona 138/2019 odchádza.
  3. Zjednodušil a umožnil sa rýchlejší prístup k atestáciam a adaptačnému vzdelávaniu. Prvú atestáciu si bude možné urobiť už po 3 rokoch. Adaptačné vzdelávanie bude možné realizovať priamo v škole rôznymi zamestnancami, napr. školský psychológ môže za istých podmienok (10 rokov praxe) uvádzať sociálneho pedagóga, špeciálny pedagóg asistenta a pod.
  4. Otvorenie systému vzdelávania v zákone 138/2019 znamená, že kvalitné vzdelávanie pre pedagogických a odborných zamestnancov už bude poskytovať nielen VŠ a MPC, ale aj široké spektrum organizácii s expertízou na danú tému vo všetkých typoch vzdelávania: funkčné, kvalifikačné, rozširujúce, inovačné, atestačné a i.

    Táto skutočnosť môže mimoriadne pomôcť pedagogickým asistentom pri získaní kvalifikácie. Toto je mimoriadne pozitívny krok, aby sa široko otvoril trh vzdelávania. Bude veľmi dôležité ustrážiť kvalitu. Nakoľko je však povinnosťou zverejňovať hodnotenie vzdelávaní budú kvalitu strážiť samotní účastníci vzdelávania.
  5. Otvorenie možností ďalšieho štúdia pre deti s mentálnym znevýhodnením. Zákon umožní efektívne a na mieru podporiť kariérny rast dieťaťa, ak má mentálne znevýhodnenie (ľahký stupeň). Časté obavy špeciálnych škôl nie sú na mieste. Zákon nerobí žiadnu zmenu v oblasti špeciálneho školstva. O prípadných možnostiach a úpravách kurikula má ešte prebehnúť odborná diskusia expertov a škôl, ktorú pripraví ŠPÚ.

Nejasnosti a riziká

Novely priniesli aj znepokojujúce alebo nejasné správy, najmä:

  1. Nejasné a zmätočné definície výchovy a vzdelávania, inkluzívneho vzdelávania, ktoré vznikli v dôsledku nedostatočnej odbornej diskusie o týchto pojmoch.
  2. Školský zákon prináša inkluzívneho „mačkopsa“. Síce sa odstraňuje dlhoročná diskriminácia detí s mentálnym znevýhodnením zo zákona, aby mohli ukončovať podľa svojich možností základnú školu (ISCED 2), no vzápätí prichádza ďalšia bariéra, ktorá vylúči zo vzdelávania ešte viac detí. Touto bariérou je podmienka, že každý žiak môže ukončiť ZŠ (ISCED 2) iba ak jeho úspešnosť v testovaní 9 je aspoň 20 %.

    Takáto zmena je príliš veľká na to, aby ju bolo možné zaviesť bez ďalšej odbornej diskusie. Aktuálne by to prinieslo väčšiu diskrimináciu a spochybňuje to schopnosť učiteľov a školy ukončiť ZŠ podľa poznania dieťaťa a jeho individuality. Jeden test nemôže rozhodnúť o tom, či dieťa ukončí ZŠ.
  3. Je potrebné odstrániť zo zákona 138/2019 v § 7 ods. 1 diskrimináciu odborných zamestnancov, ak ide  o možnosť vykonávať časť práce mimo pracoviska (z domu).
  4. Slovné hodnotenie sa od apríla 2020 otvorilo progresívne ako možnosť pre všetkých žiakov v ZŠ. Bohužiaľ, novela sa vracia krok späť a slovné hodnotenie umožňuje len po piaty ročník a je veľmi pravdepodobné, že sa to nakoniec obmedzí iba na 1. stupeň.
  5. Upozorňujeme na zvyšovanie počtu žiakov v ZŠ. Navyšovanie budí dojem, akoby zákonodarcovia nerozumeli pojmu inkluzívne vzdelávanie – pripomeňme, že ide o kvalitné vzdelávanie, ktoré  zabezpečuje podporu potrieb všetkých účastníkov vo vzdelávaní. Zvyšovanie počtu detí v triedach je obzvlášť zlý krok späť, ktorý po náročnej pandémii prinesie ešte väčší úpadok kvality vzdelávania. Prvákov môže byť o troch viac, namiesto 22 až 25 (s navýšením až na 28), ostatné ročníky o jedného žiaka viac.

Školský zákon si vyžaduje komplexnú zmenu. Aktuálne návrhy považujeme za chabé záplaty, ktoré veci skôr zhoršujú a vytvárajú zmätok. Chýbajú v ňom zmeny v oblasti transformácie poradenských zariadení, skvalitnení špeciálnych výchovných zariadení a podpore špeciálnych škôl. V tomto ohľade sa zmeny v zákone 138/2019 sa javia skôr ako zlepšenie.

Opomenutie participatívnej tvorby politiky

Veľmi nás mrzí samotný proces, akým sa legislatíva prijíma. Vyspelé krajiny sveta považujú inkluzívnu a demokratickú kultúru za súčasť celého diania spoločnosti, nielen ako vyučovací predmet, či zaujímavá beseda počas štúdia. Proces, akým novely vznikali budí dojem, že ministerstvo školstva o participatívnej tvorbe politiky netuší a novely sa pripravili za zavretými dverami.

To následne prináša polarizáciu školskej verejnosti, kde zmenám na jednej strane  ľudia dostatočne nerozumejú a nie sú na ne pripravení, alebo aj sú výslovne zlé a nesprávne. Ministerstvo vypustilo zmeny v zákonoch spôsobom „hop alebo trop“. Ak však bude veľký odpor, môže to znamenať, že sa potrebné pozitívne zmeny zastavia nakoniec úplne a zákon sa do parlamentu ani nedostane. Správa o účasti verejnosti i dôvodová správa k zákonom je veľmi nedostatočná až žiadna. To vyvoláva opäť nedôveru verejnosti a škôl k ministerstvu a vláde, čo je veľmi zlá správa pre podporu pozitívnej, otvorenej a transparentnej kultúry na školách.

Ministerstvo by malo zároveň pripraviť participatívne Stratégiu inkluzívneho vzdelávania, ktorá sa písať ani nezačala. Tá musí byť hotová približne do júna roka 2021, aby sa stihla do konca roka dostať do parlamentu a aby sa v nej implementovali a pripravili ďalšie legislatívne zmeny.

Dokáže ministerstvo pracovať participatívne a spájať častokrát aj protichodné názory organizácii? Veríme že áno a  ak ministerstvo vytvorí dostatočný priestor, organizácie sa dohodnú a z rozmanitostí názorov sa naštartujú hodnotné, užitočné a v praxi použiteľné  zmeny.

Naše Inklucentrum je pripravené spolupracovať😊.

Kompletné predstavenie noviel zákonov nájdete na stránke www.sku.sk, kde môžete taktiež aktívne posielať aj svoje pripomienky cez nasledujúci link: https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSd0bGL1St4trcaiB05Yv6ZOwE_whE_-OKPxnus-RMXWU4mORQ/viewform?usp=sf_link

Autor: Viktor Križo

Čítajte aj