V Inklucentre sme opakovane písali o téme hodnotenia, ktoré viac ako motivácii a formácii slúži na školách skôr ako nástroj moci, kontroly a hnevu. Je to tragická stratégia napĺňania potrieb. V článkoch Aké by to bolo bez hodnotenia? alebo Hodnotenie v školách – dá sa vôbec hodnotiť ČLOVEKA? sme upozornili na to, že škola bez hodnotenia nemusí stratiť rešpekt, pravidlá a hranice. Skôr naopak.
Sloboda môže fungovať (a rozhodne aj funguje) súbežne so zodpovednosťou. Nie je ľahké ju dosiahnuť, ale školy by si mali uvedomiť, že každé výchovné opatrenie, dokonca aj pozitívne, je posilňovanie alebo oslabovanie zvonka (Rotter, 1965, koncept locus of control).
Blížiace sa vysvedčenie a zasadania pedagogických rád sa stále podobá viac súdu, ako zapálenej diskusii o podpore žiakov. „Výchovné opatrenie” by mali byť skôr okamžitou reakciou na čin vtedy, keď sa stane, zahŕňa mediáciu, porozumenie a umožnenie následkov. Nie trestanie.
Školy neraz trestajú deti viacnásobne – slabšími známkami, poznámkami, výchovnými opatreniami, prerušením vzťahu s dieťaťom a sociálnou izoláciou. Ak by sa čo i len na týždeň zaviedol obdobný systém trestov pre dospelých, tak tisíce zamestnancov a rodičov by dostávalo výpovede. Ale nedostávajú, lebo dospelí si to voči sebe nedovolia. Dnes sa už máloktorý riaditeľ rozhodne učiteľa trestať za neskorý príchod na hodinu, nedbanlivosť, neskoré opravenie písomiek a podobne. Systém voči deťom je v tomto často oveľa prísnejší. Niektoré školy majú dokonca školské poriadky nastavené mechanisticky – za 3 poznámky/červené obálky napomenutie, za 6 pokarhanie a pod. Aj ja som tomu ako učiteľ voľakedy veril a robil to tak. Zistil som však, že takýto systém je nespravodlivý a nevedie k porozumeniu medzi ľuďmi.
Školský zákon v § 4 opakovane hovorí o rozvoji, raste, rešpekte a sebaregulácii, o prevencii. V § 3 zase hodnotenie spája s kontrolou kvality. Namiesto toho slúži ako nástroj trestania, hoci trestanie a sankcie sú na v § 3 priamo zakázané (porov. aj § 125 ods. 7).
Školský zákon v § 7 ods. 4 predpokladá, že systém hodnotenie je transparentný a zverejnený, že každý žiak a rodič presne vie, čo bude predmetom hodnotenia a že hodnotenie je čo najmenej závislý na aktuálnom prežívaní dospelých. Koľko škôl má takto verejne a transparentne prístupné na stránkach, že žiak vie presne, čo ho čaká a čo bude predmetom hodnotenia? A koľko má takýto systém hodnotenia aj pre dospelých v pracovnom poriadku? Nová vyhláška o ZŠ predpokladá v § 9-10 objektívne prešetrenie a písomné zdôvodnenie, aby bolo možné skontrolovať postup školy. Pri žiakoch so ŠVVP je dokonca povinnosť prerokovať opatrenia so školským podporným tímom alebo CPP. Je pochopiteľné, že žijeme dobu, kedy sa stráca autorita, rešpekt, úcta, kedy politici aj mocní ľudia nerešpektujú pravidlá slušnosti. Ale nie preto, že by boli málo trestaní v detstve. Nerešpekt je výsledkom nenaplnených potrieb. Riešenie nikdy nemôže spočívať v treste a násilí, ktoré plodí iba ďalšie násilie.
V dobe sekier v chrbtoch, násilia v rodinách, v spoločnosti, na sociálnych sieťach a vo svete, v dobe vojen, mučenia, nenávisti môžeme zvíťaziť iba osobným príkladom, rešpektom, úctou. Porozumením. Nie trestaním.
Viktor Križo