Mýty a otázniky nad kontrolami integrácie inšpekciou

aktualizované k 12.6.2022

Pripravili sme sériu otázok a nejasností, ktoré vyplývajú z podnetov, ktoré dostávame od škôl po celom Slovensku v súvislosti s nejasnými až rozporuplnými stanoviskami a interpretáciami pri kontrolách a usmerňovaní škôl na Slovensku. Inklucentrum rokuje o uvedených otázkach aj so Štátnou školskou inšpekciou a Štátnym pedagogickým ústavom. Podnety zo škôl máme k dispozícii, ale z dôvodu ochrany zdrojov ich len citujeme a pripájame aj jednu ukážku. Cieľom otázok a odpovedí nie je znevažovať prácu kontrolných a metodických orgánov, ale prispieť k ujasneniu problematiky tak z pohľadu legislatívy, ako aj najnovších poznatkov v tejto téme.

1. Je diagnostika zo strany školského podporného tímu (školský psychológ, školský špeciálny pedagóg, sociálny pedagóg) v školách zakázaná?

Podľa viacerých návštev inšpekcie (2020, 2022) bolo vytknuté školskej špeciálnej pedagogičke, že vykonáva vo svojej pracovnej činnosti aj diagnostiku, čím údajne „neodborne zasahuje do vyšetrenia žiakov i stanovenia diagnózy.“ Inšpektor škole takéto konanie vytkol v podobe opatrenia a následne mala škola zmeniť náplň práce a rozvrhu špeciálnej pedagogičky v škole tak, aby tam slovo diagnostika nefigurovalo. Takéto konanie zo strany inšpektora nepovažujeme za správne. Údajne školská špeciálna pedagogička porušila školský zákon, ktorý diagnostiku v škole vraj neumožňuje, ale iba v poradenskom zariadení.

ODPOVEĎ (Viktor Križo):
Argumentácia inšpektora v záverečnej správe z inšpekčnej činnosti v tomto bode neobsahuje odvolávku na žiadnu právnu normu, takže nie je možné dohľadať, kde v uvažovaní inšpektora nastala chyba. Je smutné, ak pri kontrole škôl nemusí inšpektor používať podložené právne alebo vedecké argumenty.

Vymedzenie práce školského špeciálneho pedagóga a odbornej činnosti je v školskom zákone len veľmi všeobecné nakoľko tento zákon je tzv. lex generalis. Napriek tomu v § 131 ods. 3 je špeciálno-pedagogická činnosť vymedzená v písm. b) aj používaním špeciálnopedagogických diagnostických metód. Novela školské zákona na tom istom mieste už priamo menuje orientačnú diagnostiku ako riadnu činnosť podpornej úrovne druhého stupňa – školský podporný tím v škole. Zákon, ktorý túto problematiku rieši podrobnejšie (lex specialis), je zákon 138/2019 o pedagogických a odborných zamestnancoch v § 21n., kde stanovuje činnosti jednotlivých zamestnancov. Novelou tohto zákona sa ešte spresnilo, že vykonáva diagnostiku, okrem tej, ktorou sa zaraďuje poradenským zariadením do integrácie, resp. ŠVVP. Podobne sa to priamo menuje u všetkých odborných zamestnancoch.

Je preto nesprávny uzáver, že by sa diagnostika vykonávala iba v poradenských zariadeniach. Naopak, z uvedeného vidieť, že diagnostická práca je bežnou súčasťou práce tak školských ako aj poradenských pracovníkov, rozdiel je iba výsledok diagnostiky. Škola jednoducho nemôže rozhodovať o ŠVVP z pochopiteľných dôvodov konfliktu záujmov.

Diagnostickú činnosť rovnako predpokladajú aj profesijné štandardy k špeciálnemu pedagógovi (Pokyn ministra 37/2017) ako aj nové Štandardy VUDPaPu (Procesné štandardy, 2020). Ak ide o odborný problém, diagnostika je veľmi široký pojem, ktorý zahŕňa aj metódy ako je pozorovanie, rozhovor, analýza dokumentov, ako aj diagnostické štandardizované i neštandardizované testy.

Povedať, že diagnostika je v školách zakázaná a nemá byť súčasťou činnosti školského špeciálneho pedagóga je nepochopenie problematiky. Na druhej strany je jasné, že medzi poradenským zariadením a školským podporným tímom musí existovať vzájomné prepojenie a spolupráca tak, aby sa metódy diagnostiky a práce vzájomne neduplikovali. Ak by sme to veľmi zjednodušene povedali, rozdiel medzi poradenským zariadením v diagnostike je ten, že poradenské zariadenie má „pečiatku“, a teda môže vydávať správy a stanovovať oficiálne diagnózy a ŠVVP pre účely integrácie a financovania. Ale podkladom k tomu môže a aj má byť vyjadrenie a práca školského špeciálneho pedagóga.

Poradenské zariadenie nemusí nutne vykonávať na dieťaťu všetky možné testy, aby mohlo uzavrieť diagnózu. Ak existujú dostatočne odôvodnené postupy a spolupráca, nie je dôvod na žiadne oddeľovanie diagnostiky a školy, rovnako ako nie je dôvod považovať školského špeciálneho pedagóga za menej odborne zdatného alebo kompetentného ako poradenského špeciálneho pedagóga.

Je prekvapujúce, že inšpekcia sa opakovane k tejto téme vyjadruje a kontroluje činnosť týchto zamestnancov napriek tomu, že nedisponuje odborníkmi v tejto oblasti ani najnovšími poznatkami.

2. Sú špecifické predmety v integrácii povinné?

Túto otázku sme už komplexnejšie spracovali v článku Sú predmety RŠF, ILI, TKC povinné v školskej integrácii?. Radi by sme doplnili túto otázku o výroky inšpektora pri kontrole, kde opakovane školám vytkol a požadoval zavedenie predmetov špecifickej podpory:
„Nezavedením špecifických predmetov do učebného plánu škola nevytvorila vhodné podmienky pre intenzívnejšiu reedukáciu a odstraňovanie porúch žiakov so ŠVVP.“

Iná správa zase uvádza, že „odporúča zaradiť do učebného plánu začleneným žiakov vyučovanie špecifických predmetov.“ Takéto a podobné tvrdenia sú v správach nedostatočne až vôbec podložené právnou či odbornou argumentáciou, takže opäť nie je jednoduché reagovať na pohľad inšpektora.

ODPOVEĎ (Viktor Križo):
Špecifické predmety sú predovšetkým forma pre obsah špecifickej podpory pre žiaka alebo skupinu žiakov. Určovanie a vstupovanie do autonómie školy a odbornej práce školského podporného tímu tým, že sa im nariaďuje zaraďovanie predmetu do učebného plánu v integrácii, je neprijateľné.

Odborná intervencia školského špeciálneho pedagóga, ktorá nie je predmetom je rovnako účinná, ale často oveľa flexibilnejšia a viac šitá na mieru ako pri predmete. A napokon, nevylučuje dieťa natrvalo, ale umožňuje podporu neustále prispôsobovať skutočným potrebám žiaka, nenúti vypisovať to na vysvedčení a vo výkaze, ale ponecháva otvorený priestor flexibility. Vyučovanie predmetu následne predpokladá tiež trvalé segregovanie žiakov mimo triedy, väčšinou v individuálnej práci.

Viac o legislatíve a tvorbe Individuálneho vzdelávacieho programu získate aj na našom webinári:

3. Je povinné žiakom s mentálnym znevýhodnením v integrácii zabezpečiť učebnice zo špeciálnej školy a postupovať podľa osnov špeciálnych škôl?

Inšpektor v správe uvádza, že škola porušila školský zákon (§ 144 ods. 3 a § 95 ods. 4). Tento problém dostávame v Inklucentre opakovane z rôznych škôl Slovenska.

ODPOVEĎ (Viktor Križo):
Podľa § 7 ods. 5 škola vytvára podmienky na vzdelávanie žiakov so ŠVVP prostredníctvom IVP alebo vzdelávacieho programu pre špeciálne školy. Po prečítaní dodatku č. 2 k VP zo dňa 1. 2. 2020 ešte dôraznejšie vyplýva, že žiak postupuje podľa IVP. Ak akýkoľvek žiak v triede postupuje iba podľa vzdelávacieho programu svojho postihnutia, toto nie je možné nazvať integrácia, ale to je vytvorenie špeciálnej školy vo vnútri triedy.

Akýkoľvek žiak školy postupuje primárne podľa školského vzdelávacieho programu svojej školy alebo triedy, nakoľko trieda je jeho prirodzeným sociálnym prostredím, v ktorom sa socializuje a vzdeláva sa počas kľúčového obdobia svojho života.

Vzdelávacie programy pre špeciálne školy, učebné plány, RUP, učebné pomôcky a učebnice špeciálnej školy a pod. sú určené predovšetkým a najmä špeciálnym školám a triedam. Pre integráciu môžu byť tieto programy a materiály inšpiráciou, nie záväzkom. Ináč sa nerealizuje integrácia a už vonkoncom nie inkluzívne, na mieru šité, vzdelávanie pre konkrétne dieťa v jeho triede.

Paragrafy, ktoré tentoraz už uvádza inšpektor sú interpretované nesprávne. Právo dieťa na používanie špeciálnych učebníc a pomôcok (§ 144 ods. 3) a povinnosť školy umožňovať to (§ 95 ods. 4) nijako nevylučuje postupovanie žiaka podľa učebníc a pomôcok, ktoré používa celá trieda, skôr naopak. Toto právo dieťaťa sa zakladá na jeho najlepšom záujme a napĺňaní jeho potrieb, ako to uvádza záver § 95 ods. 4: „podľa špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb dieťaťa.„

Nie je úlohou inšpektora, aby pri jednorázovej návšteve bez akejkoľvek konzultácie s rodičmi, žiakom, učiteľmi, školským podporným tímom a poradenským zariadením takéto opatrenie automaticky vyhodnocoval ako naplňujúce právo a podporu dieťaťa. Je úlohou najmä IVP a poradenských odporúčaní, aby podporu dieťaťu stanoval, ale nielen určil, ale aj neustále vyhodnocoval, prehodnocoval tak, aby bol dosiahnutý cieľ výchovy a vzdelávania – podporovať harmonický rozvoj osobnosti (§ 2 písm. g).

Nie je porušením práva dieťaťa, ak kompenzačnú pomôcku nepotrebuje vždy a všade. Cieľom inkluzívnej podpory aj integrácie je bariéry zmierniť a niekedy aj odstrániť a nie ich vytvárať a konzervovať. Je škoda, ak inšpektor neinterpretuje zákon v celej šírke. Zámerom a cieľom výchovy a vzdelávania je komplexný proces učenia a socializácie (ale aj podpory) zameraný na rozvoj v súlade s jeho predpokladmi.

Nie je možné uplatňovať právo dieťaťa v rozpore s jeho potrebami a záujmom. Uplatňovanie všetkých práv musí byť vo vzájomnom prepojení a spoločne napĺňať najlepší záujem dieťaťa (Dohovor o právach dieťaťa, čl. 3).

4. Je nevyhnutné, aby v spise k integrácii jednotlivých žiakov boli viaceré správy z vyšetrení?

Nedávno sa k nám dostalo podnet školy, že škola dostala ako opatrenie od inšpekcie, že nemala k niektorým integrovaným žiakom obe správy: psychologickú aj špeciálnopedagogickú. Uvedená inšpektorka vyžadovala špeciálno-pedagogickú správu u žiakov s ADHD, ktorý mal iba psychologickú správu. Nakoľko nepoznáme právne argumenty inšpektorky, nevieme na problém priamo reagovať.

ODPOVEĎ:
Školský zákon v § 11 ods. 9 b) uvádza ako povinnú dokumentáciu správu z diagnostického vyšetrenia a písomné vyjadrenie poradenského zariadenia. Zároveň na inom mieste (§ 2 j.) školského zákona) sa uvádza, že ŠVVP diagnostikuje poradenské zariadenie. Na základe toho sa následne môže realizovať integrácia.

Zákon nijako nešpecifikuje, kto v poradenskom zariadení má danú diagnózu diagnostikovať a ani koľko správ k tomu je potrebných. Nie je úlohou školy posudzovať a zisťovať koľko a aké správy postačujú k integrácii. Ak poradenské zariadenie diagnostikuje ŠVVP a odporučí integráciu, je to v jeho kompetencii a zodpovednosti a nie je úlohou a povinnosťou školy to preverovať. Takže ak škola má hoci aj len jednu správu, v ktorej je zariadením v sieti diagnostikované ŠVVP, tak je to dostačujúce na integráciu.

Ak má inšpekcia pochybnosti o tom, že jedna správa poradenského zariadenia je nedostatočná, môže sa obrátiť o kontrolu a konzultáciu na VÚDPaP, ktorý metodicky usmerňuje poradenské zariadenia. Každopádne, zákon túto povinnosť ani škole ani poradenskému zariadeniu nestanovuje. Existujú isté odvolávky vo vzdelávacích programoch špeciálnych škôl, ale tie sa integrácie netýkajú priamo. Rovnako tak ide skôr o odborný názor ako právny.

V medzinárodných odborných zdrojoch (napr. DSM V.) sa diagnostika stále viac stáva dynamickým, ako len statickým nástrojom. Zdôrazňuje sa diagnostika funkčná, zameraná na potenciál človeka. Zákon taktiež upriamuje pri diagnostike v citovanom § 2 viac na (špeciálne) výchovno-vzdelávacie potreby, ktoré síce vyplývajú, ale zásadne nepredurčujú sa len diagnózou. A ak hovoríme o diagnóze ADHD, nepoznám odborný argument, ktorý by mal tvrdiť, že je nevyhnutné aj špeciálnopedagogické vyšetrenie, keďže ide o diagnostiku psychologickú až psychiatrickú. Ak ide o stanovenie odporúčaní v školskom prostredí, psychológ je rovnako kompetentný ako špeciálny pedagóg na to, aby navrhol odporúčania, príp. dôveroval školskému podpornému tímu a jeho kompetentnosti, že nastaví podporu na mieru v IVP žiaka.

5. Má riaditeľ školy vydávať rozhodnutie o integrácii?

Všetky rozhodnutia, ktoré riaditeľ vydáva ako oficiálne rozhodnutie v správnom konaní (s červenou okrúhlou pečiatkou) vychádzajú zo zákonom stanovených kompetencií riaditeľa. Tie určuje § 5 ods. 3-6 a 13-14 zákona 596/2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.

V uvedenom znení sú zvlášť uvedené rozhodnutia riaditeľa MŠ, ZŠ, SŠ, ZUŠ, JŠ a školského zariadenia. V zozname týchto rozhodnutí integrácia ako zmena formy vzdelávania nie je. Riaditeľ nevydáva žiadne rozhodnutie k integrácii, podpisuje iba jediné tlačivo a to Návrh na vzdelávanie žiaka so ŠVVP, kde riaditeľ svojím podpisom potvrdzuje tento návrh. Integrácia je právo dieťaťa na formu a podporu a nie je výsledkom rozhodnutia riaditeľa, ale skôr výsledkom zistení a odporúčaní zo strany poradenského zariadenia.

Ak dieťa má ŠVVP, má právo na integráciu. Vydávanie rozhodnutí o integrácii v školách je nezákonné nakoľko tým riaditeľ nad rámec zákona vykonáva svoju výkonnú moc, hoci ju v danej veci nemá. Je dôležité, aby k integrácii sa takéto rozhodnutia nevydávali, čo aj samotná inšpekcia vo svojich záveroch komunikuje.

6. Musí mať špeciálny pedagóg alebo iný OZ rozvrh hodín?

Školský špeciálny pedagóg nemá určený rozsah priamej výchovno-vzdelávacej činnosti podľa § 3 ods. 7 v Nariadení vlády 201/2019. Novela zákona 138/2019 ju síce v § 21 taktiež spomína, ale nestanovuje ju, iba vymenúva, že ju vykonáva. Rozsah a spôsob vykonávania však žiaden všeobecne záväzný predpis zatiaľ neurčuje. Čiastočne sa k tejto problematike vyjadrujú aj procesné štandardy VUDPaPu. Viac odborne k tejto téme prináša aj metodický materiál VUDPaPu k školskému podpornému tímu, ale aj materiál popisujúci úrovne podpory vydané ministerstvom školstva. Ak má školský špeciálny pedagóg vykonávať svoju činnosť so skutočným inkluzívnym zameraním a reagovaním na stále meniace sa potreby detí, flexibilne, rýchlo a koordinovane, tak nie je veľmi pravdepodobné, že bude mať jeden fixný a pevný rozvrh na celý školský rok. A už vonkoncom nie na 23 hodín ako to majú vyučujúci. V takom modeli nutne nemôže vykonávať všetky činnosti, ktoré mu § 21 a § 84a) predkladá. Vyžadovať od školského špeciálneho pedagóga a obdobne aj od ostatných OZ pri kontrole presný rozvrh činností môže byť síce pre inšpekciu merateľné a ľahko kontrolovateľné, ale rozhodne nie vhodné pre inkluzívne vzdelávanie, kde sa potreby detí, tried i školy menia. Jeden žiak (bez ohľadu na jeho ŠVVP) môže potrebovať krátkodobo intenzívnu podporu a neskôr menej alebo aj žiadnu a to tak individuálne ako aj v menšej skupine či priamo v triede. A súčasťou tejto podpory, ako sa stále viac ukazuje, môže byť oveľa viac ako priama činnosť, množstvo nepriamych činností – podpora a usmernenie ľudí okolo dieťaťa – rodičov, asistenta, učiteľov, mnoho konzultácii, plánovanie, koordinovanie, pozorovanie a hľadanie stále nových ciest.

7. Ako záväzné sú odporúčania v poradenských správach?

Štátna školská inšpekcia nedávno (máj 2022) na sociálnych sieťach uviedla, že nie je predmetom ich kontroly dodržiavať metodických odporúčaní a materiálov VUDPaPu, ale „výber a správnosť diagnostických metód, odporúčaní pre školu, ich aplikácia do IVP a vzdelávania. V centre ich pozornosti je efektivita nastavených odporúčaní vo vzťahu k výsledkom žiaka.“

Predovšetkým treba povedať, že ani správa poradenského zariadenia a s ňou spojené odporúčania nemajú zásadný legislatívny a právny charakter a školu nezaväzuje k otrockému dodržiavaniu. A hoci aktuálna novela školského zákona v § 7 ods. 5 zdôrazňuje súlad s odporúčaniami zariadení poradenstva a prevencia, neznamená to otrocké opakovanie. Takýto súlad totiž legislatíva predpokladá aj na iných miestach, napr. súlad s cieľmi výchovy a vzdelávania podľa školského zákona, súlad so štátnym vzdelávacím programom a pod. Súlad predpokladá hierarchické usporiadanie, v ktorom vyšší dokument určuje tomu nižšiemu základné smerovanie. Štátny vzdelávací program tak určuje vodítko pre školský vzdelávací program a ciele výchovy a vzdelávania zase smerovanie pre všetky činností vo výchove a vzdelávaní. Súlad v týchto prípadoch predpokladá veľkú mieru slobody, ako to vidíme tak v stanovení Štátneho vzdelávacieho programu ako aj v cieľoch výchovy a vzdelávania. Ak by teda poradenská správa určovala a priveľmi zasahovala do konkrétnych metód a prístupov práce v škole, môže to oslabiť postavenie IVP a ŠPT v školskom prostredí a v konečnom dôsledku byť aj v rozpore s vyššími princípmi ako sú napr. ciele výchovy a vzdelávania (napr. v § 2 g – súlad s predpokladmi dieťaťa, jeho vlastnej snahy a potrieb), alebo s najlepším záujmom dieťaťa a i. Odporúčania poradenských zariadení majú byť teda konkrétne len do tej miery, do akej hrozí, že škola nebude schopná najlepší záujem dieťaťa stanoviť sama a mohla by byť takáto pomoc dieťaťu odoprená. Nie je však v súlade s legislatívou, ak napr. poradenské zariadenia určujú aj presnú formu podpory – napr. že dieťa má mať toľko a toľko počet hodín predmetu RŠF, alebo stanovuje miesto v triede, kde má dieťa sedieť a pod. Takéto odporúčania oslabujú subsidiaritu a vytvárajú nerovnosť. Otrocká kontrola odporúčaní v poradenských správach Štátnou školskou inšpekciou je ilúzia a rozhodne nemusí byť vždy v záujme dieťaťa. Takéto prisilné vyjadrenia školskej inšpekcie vzbudzujú nedôveru v školy a ich profesionálne tímy, ktorí sa o podporu učiteľov, rodičov a deti starajú.

Inklucentrum – Centrum inkluzívneho vzdelávania vyzýva školy, aby sa pri akejkoľvek kontrole dožadovali presných písomných argumentov, odvolávok na zákony a všeobecne záväzných nariadení, aby sa mohli prípadne brániť a reagovať. Štátna školská inšpekcia nie je zákon, ale jeho strážkyňou, takže musí vedieť presne a bez pochýb argumentovať.

Ak máte nejaké podnety a skúsenosti v oblasti problematiky inkluzívneho vzdelávania, integrácie, školských podporných tímov a asistentov v školách alebo v školských zariadeniach v súvislosti s inšpekčnou kontrolou alebo inými organizáciami, budeme vďační za ich zaslanie. V tejto problematike disponujeme expertami, ktorí Vám vedia pomôcť a posúdiť oprávnenosť opatrení.

Podnety smerujte na emailovú adresu: [email protected]

Autor: Viktor Križo