Školy potrebujú pri vzdelávaní detí z Ukrajiny výrazne viac podpory. Upozorňujú na to údaje aj odborníci a odborníčky z praxe.

Tlačová správa, Bratislava 16. 3. 2023

Vo štvrtok 16. marca 2023 boli predstavené dve nové analýzy o začleňovaní detí z Ukrajiny do základných škôl na Slovensku. Výsledky ukázali, že školy by pri začleňovaní detí z Ukrajiny do vzdelávania potrebovali výrazne viac podpory.

Ukrajina podpora deti
V desiatich školách v Bratislave fungujú ukrajinské terénne pracovníčky, ktoré s deťmi komunikujú v ich rodnom jazyku. Jednou z ich úloh je aj pravidelná psychosociálna podpora žiakov.

Výsledky analýz aj skúsenosti z praxe prezentovali Centrum vzdelávacích analýz (CVA), Inklucentrum – Centrum inkluzívneho vzdelávania, tím podpory pre Ukrajinu Centra poradenstva a prevencie Bratislava III, Hlavné mesto SR Bratislava a Štátna školská inšpekcia.

„Od začiatku tohto školského roka sme realizovali dva rozsiahle zbery údajov o vzdelávaní detí z Ukrajiny. V spolupráci so Štátnou školskou inšpekciou sme zaslali dotazník všetkým základným školám na Slovensku. Zapojili sa takmer dve tretiny (60,3 %) z nich. V spolupráci s Hlavným mestom SR Bratislava a s finančnou podporou UNICEF sme realizovali kvalitatívnu sondu v deviatich základných školách v Bratislave. O skúsenostiach aj potrebách pri vzdelávaní detí z Ukrajiny sme hovorili priamo so zamestnankyňami a zamestnancami škôl,” upresňuje analytik Centra vzdelávacích analýz Michal Rehúš. Výsledky ukázali, že podpora od štátu mnohým školám nestačí.

Problémom zostáva jazyková bariéra

Ako upozornila analytička CVA Alexandra Ostertágová, zo zahraničných výskumov aj praxe vyplýva, že jedným z kľúčových opatrení je kvalitná a intenzívna jazyková podpora pre deti. „Podľa údajov z dotazníkového prieskumu v minulom školskom roku organizovala kurzy štátneho jazyka viac ako polovica (54,3 %) zúčastnených škôl, v ktorých sa vzdelávali deti z Ukrajiny. V tomto školskom roku to však už bola menej ako tretina (31,4 %) škôl. Pritom viac ako pätina (21,8 %) škôl uviedla, že jazykový kurz neorganizovali aj pre nedostatok personálu.

Kurzy štátneho jazyka hradené ministerstvom školstva nie sú postačujúce. Hlavná školská inšpektorka Alžbeta Štofková Dianovská zdôraznila, že v niektorých prípadoch nie sú kurzy vôbec dostupné pre pracovnú vyťaženosť učiteľov a učiteliek na kmeňovej škole. Pripomenula, že na tento problém Štátna školská inšpekcia opakovane upozorňuje: „S príchodom žiakov a žiačok z Ukrajiny sa stal tento problém ešte výraznejší. Na základe nášho prieskumu preto odporúčame zabezpečiť a intenzívniť jazykové kurzy.”

Okrem toho by sa podľa hlavnej školskej inšpektorky malo podporiť aj zamestnávanie pedagogických asistentiek či asistentov ovládajúcich ukrajinský jazyk: „Ako to spravili napríklad v Českej republike. Z nášho prieskumu vyplynulo, že väčšina škôl (79,6 %) s deťmi z Ukrajiny nemá zamestnaných ľudí, ktorí by ovládali ukrajinský jazyk.

Deťom utekajúcim pred vojnou chýba v školách základná podpora v oblasti duševného zdravia či sociálnych vzťahov

Jazyková bariéra bráni školám aj v tom, aby deťom poskytovali podporu v oblasti duševného zdravia či sociálnych vzťahov. „Školské psychologičky a psychológovia nám v navštívených bratislavských školách často hovorili, že so žiačkami a žiakmi z Ukrajiny nedokážu pracovať, pretože si navzájom nerozumejú,” uviedla analytička CVA Alena Faragulová.

Výskum v deviatich bratislavských školách prebiehal v spolupráci s psychologičkami a psychológmi z organizácie Inklucentrum a z tímu podpory pre Ukrajinu, ktorý už na začiatku vojny zriadilo Centrum poradenstva a prevencie Bratislava III. Koordinátorka tímu podpory pre Ukrajinu a jedna z troch ukrajinských psychologičiek Alla Plotnikova poukazuje na to, že mnohé deti zažívajú ťažkosti v oblasti duševného zdravia.

„Zamestnankyne a zamestnanci školy nevedia vždy správne vyhodnotiť, čo sa v dieťati deje a čím prechádza. Keď sme pracovali priamo s deťmi, mnohé hovorili o tom, že im chýbajú známe predmety či knižky v ukrajinčine. Mali ťažkosti zvyknúť si na pravidlá a systém v našich školách. Niektoré sa javili úzkostne a depresívne. A mnohým chýbala možnosť stretávať sa s inými deťmi alebo dospelými z Ukrajiny,” dokresľuje situáciu na školách Plotnikova.

Najťažšia situácia je v Bratislave

Najnáročnejšia je situácia v Bratislave. Z celkového počtu 98,5 tisíc odídencov a odídenkýň žije v Bratislave 30 % z nich. V základných školách v hlavnom meste sa vzdeláva asi štvrtina (25,9 %) všetkých ukrajinských žiakov a žiačok v ZŠ na Slovensku. Hlavné mesto SR Bratislava preto v rámci finančnej podpory a spolupráce s medzinárodnou organizáciou UNICEF (Detský fond OSN) podporilo zber kvalitatívnych údajov v deviatich základných školách s vysokým počtom detí z Ukrajiny.

„Považujeme za dôležité, aby mesto rozumelo špecifickým potrebám ľudí s cudzineckým pôvodom.  Od začiatku vojny na Ukrajine sa snažíme realizovať opatrenia pre utečenky a utečencov a poskytovať im podporu v začlenení sa do života nášho mesta,“ uviedla Nina Spišiak, koordinátorka pre témy integrácie cudzincov a cudziniek z hlavného mesta. 

„Nakoľko Hlavné mesto SR Bratislava prostredníctvom agendy Bratislavské školstvo má za cieľ zvyšovať kvalitu vzdelávania aj na úrovni základných škôl, chceme zisťovať, v čom školy potrebujú podporu,“ doplnil Jakub Čája, projektový manažér oddelenia školstva, športu a mládeže. 

Riešenia existujú, potrebná je však systémová podpora

Odborníčky a odborníci zo všetkých zapojených organizácií sa zhodujú, že situácia je dôsledkom nedostatočnej systémovej podpory zo strany štátu. Odporúčajú zintenzívniť jazykovú podporu, venovať sa duševnému zdraviu detí či podporiť zamestnávanie ukrajinsky hovoriaceho personálu na školách. Z údajov vyplýva, že školám je potrebné poskytnúť nielen financie, ale zabezpečiť aj personálne posily či metodickú a odbornú podporu.

Ako príklad dobrej praxe môže slúžiť činnosť Inklucentra, ktoré od januára tohto roka zamestnáva šesť ukrajinských terénnych pracovníčok. Ich pôsobenie opísal Viktor Križo z Inklucentra: „Terénne pracovníčky raz týždenne navštevujú školy a deťom z Ukrajiny poskytujú základnú psychosociálnu podporu. Pracujú pod supervíziou psychologičiek z tímu podpory pre Ukrajinu a odborníčok a odborníkov z Inklucentra. Absolvovali už aj prvé vzdelávanie v oblasti práce s traumou.”

Terénne pracovníčky pre oblasť psychického zdravia zamestnalo Inklucentrum aj ako reakciu na výsledky výskumu v bratislavských školách. Podobný systém existuje aj v niektorých iných krajinách. „Potreba psychosociálnej podpory v školách je však oveľa väčšia, než to, čo dokáže zabezpečiť jedna mimovládna organizácia. Aktuálne pôsobíme na desiatich základných školách v Bratislave. Takúto podporu by však potrebovalo každé dieťa z Ukrajiny, teda len v Bratislave by mali terénne pracovníčky navštevovať 90 škôl. Veríme, že naše aktivity inšpirujú zodpovedné inštitúcie, aby sa tieto aktivity rozšírili systémovo do ďalších škôl,” doplnila koordinátorka Inklucentra Anežka Palajová.  

Správa z dotazníkového prieskumu je dostupná tu: https://www.ssi.sk/wp-content/uploads/2023/03/Analyza-SSI_final-14.3.pdf

Správa z kvalitatívnej sondy: https://www.vzdelavacieanalyzy.sk/wp-content/uploads/2023/03/Zaclenovanie-deti-z-Ukrajiny_Kvalitativna-sonda_BA.pdf

Viac informácií o aktivitách inklucentra v podpore detí prichádzajúcich z Ukrajiny.

Čítajte aj