Prišla nám od vás otázka, či je realizovanie predmetov rozvíjanie špecifických funkcií (RŠF), individuálna logopedická intervencia (ILI), terapeutické a korektívne cvičenia (TKC) povinné na Základných školách v školskej integrácii.
Odpovedá expert v tématike Viktor Križo:
AKTUALIZOVANÉ K 1.9.2022 – ministerstvo prijalo do novej úpravy Štátneho vzdelávacieho programu nižšie uvedené argumenty a teda Štátny vzdelávací program definitívne a priamo zakotvuje uvedené princípy ako ich nižšie popisujeme.
Každý žiak základnej školy postupuje predovšetkým podľa školského vzdelávacieho programu svojej školy. Ak je žiak integrovaný v bežnej ZŠ, podľa § 7 ods. 5 školského zákona sa mu vytvárajú podmienky a prípadne úpravy podľa individuálneho vzdelávacieho programu alebo podľa vzdelávacieho programu daného znevýhodnenia. Zákonná možnosť postupovať aj podľa iného vzdelávacieho programu je skôr krajnou možnosťou, ktorá je v praxi veľmi ťažko realizovateľná a môže viesť k sekundárnej segregácii žiaka.
Uplatňovanie rozličných vzdelávacích programov je praktizovateľné skôr v špeciálnej triede, kde je možné skupine žiakov organizačne zabezpečiť systémovú podporu podľa potrieb skupiny detí. Lenže vieme, že aj tam sa môže ukázať odlišnosť podpory potrieb detí a vedie opätovne skôr k uplatňovaniu diferencovaného a individualizovaného učenia, ktoré je bližšie k IVP viac ako k jednému rovnakému plánu pre všetky detí.
Ak sa vrátime k otázke realizovania špecifických vyučovacích predmetov v procese integrácie, takáto možnosť tu je už od r. 2008 a právne sa situácia doteraz nezmenila. V r. 2017 nastala však istá nepríjemná situácia nátlaku na školy zo strany ŠPÚ, že sú povinné realizovať v integrácii špecifické predmety. To však bolo a je v rozpore s vyššie uvedeným paragrafom, na čo neskôr upozornilo Ministerstvo školstva v Dodatku č. 2 z 1. 2. 2019.
Častým argumentom sa tiež ešte stáva, že špecifické predmety odporučilo poradenské zariadenie v správe. Takéto správy sa písali najmä od roku 2017, kedy Štátny pedagogický ústav v rozpore so zákonom tvrdil, že tieto predmety sú povinné. Neskôr po tlaku škôl bolo usmernenie zmiernené Dodatkom č. 1 zo 17.8.2018, kde sa uvádzalo, že môže poradenské zariadenie od takéhoto predmetu písomne “oslobodiť”, ak ho dieťa nepotrebuje. Hoci je dodatok stále platný, vzťahuje sa stále predovšetkým a najmä na špeciálne školy a špeciálne triedy, ktoré postupujú podľa príslušného vzdelávacieho programu daného postihnutia alebo nadania. Poradenské zariadenie nemá prečo v správach škole určovať, ako presne sa má vykonať daná podpora. Úlohou poradenskej správy je vydať odporúčania k vzdelávaniu žiaka tak, aby bol napĺňaný jeho potenciál a rozvoj. Spôsobom naplnenia podpory je viac a škola zohľadňuje svoje možnosti. Ak teda aj poradenské zariadenie odporučilo konkrétny špecifický predmet, ide predovšetkým o jeho obsah, nie právnu formu, čiže nie je nutné realizovať predmet ale možno ho nahradiť obsahovo podobnou intervenciou, ktorá dokonca môže byť oveľa viac šitá na mieru.
Viac o legislatíve a tvorbe Individuálneho vzdelávacieho programu získate aj na našom webinári:
LEGISLATÍVA PRE PORADENSKÉ ZARIADENIA,
alebo aj v právnom minime od komory učiteľov
Špecifické predmety podpory nie sú ani zakázané ani prikázané
Špecifické predmety podpory nie sú ani zakázané ani prikázané. Je to jedna z mnohých foriem podpory detí so ŠVVP. Naďalej môže školský špeciálny pedagóg realizovať individuálne alebo skupinové intervencie tak individuálne ako aj skupinovo či v celej triede pre všetky detí podľa § 21 zákona 138/2019 o pedagogických a odborných zamestnancov a to flexibilným systémom intervencií bez formálneho zastrešenia nejakým špecifickým predmetom.
Problém predmetov z hľadiska inkluzívnej filozofie je, že nútia k celoročnej šablóne, vedeniu triednej knihy, evidencii vo vysvedčení a má pomerne prísne podmienky, ktoré nie vždy dokážu rátať s potrebami detí.
Napríklad prvák, ktorý má ťažkosti v čítaní alebo písaní môže potrebovať veľmi intenzívnu podporu na začiatku školskej dochádzky. Postupne sa intenzita podpory môže upravovať tak, že počas šk. roka má jeden mesiac 5-krát týždenne individuálne stretnutie so špeciálnym pedagógom, ďalší mesiac 4-krát, ďalší kombinovane raz v triede na hodiny, raz mimo triedy a nakoniec už ostáva iba sledovaný a priebežne konzultovaný s triednou učiteľkou.
Tak v rámci jedného šk. roka môže byť podpora veľmi odlišná podľa potrieb a progresu dieťaťa.
Nariadenie vlády 201/2019 o rozsahu priamej výchovno-vzdelávacej činnosti v § 3 ods. 7 aj preto neustanovuje rozsah priamej činnosti školskému špeciálnemu pedagógovi, lebo jeho činnosť musí byť flexibilná a zahŕňať oveľa širšie spektrum práce ako iba 23 hodín s 23 deťmi podľa presného rozvrhu.
Špeciálny pedagóg nie je učiteľ a nezodpovedá za uplatňovanie školského vzdelávacieho programu – čiže ani za napĺňanie RUP školy. Jeho úlohou je podľa § 21 zákona 138/2019 poskytovať komplexnejšiu inkluzívnu podporu:
- dynamickú podporu IVP žiakov,
- monitoring vývoja rozvoja potenciálu žiakov,
- práca v triedach,
- poradenstvo,
- neustále konzultácie s učiteľmi a rodičmi,
- multidisciplinárna spolupráca v školskom tíme,
A to všetko tak, aby podpora v škole bola komplexná. To sa veľmi ťažko dá uplatňovať, ak je školský špeciálny pedagóg uväznený v 23-hodinovom učiteľskom úväzku predmetov.
Legislatíva rozhodne neurčuje vyučovanie predmetov špeciálnym pedagógom, skôr umožňuje oveľa širšie a na mieru šité hľadanie jeho rozmanitých úloh.
Zdroj obrázka: Arrow vector created by pch.vector – www.freepik.com