Už prvé Vianoce v dejinách sa spájajú s bezbrehým Herodesovým vraždením malých detí takmer podobne, ako to je v Betleheme aj dnes. V Berlíne 19. decembra 2016 vrazil úmyselne kamión do davu na vianočných trhoch, zomrelo dvanásť ľudí a mnoho bolo zranených. Aj Vianoce 2023 budú navždy poznačené hrozivým činom zla. Dobro a zlo vždy kráčajú tesne jedno vedľa druhého, násilie je sesternicou nenásilia.
Zlo nemôže mať posledné slovo.
V polročných intervaloch reagujeme v Inklucentre na násilné činy a opakujeme: Jediná účinná reakcia na násilie je nenásilie. Za dva roky sme vyvzdelali stovky ľudí v nenásilnej komunikácii a traumu rešpektujúcom prístupe. Pomáhame v systematickej psychosociálnej a jazykovej podpore začleňovania vojnových detí z Ukrajiny aj ďalších detí cudzincov a opakovane nahrádzame porozumenie ako protiváhu šikanovania.
Nevidíme inú cestu – zlo nikdy nemôže mať posledné slovo v dejinách, ani v našich srdciach. Každé násilie nás musí viesť k reflexii: čo treba posilniť, čo môžeme upraviť?
Jediná účinná reakcia na násilie je nenásilie. Nenásilie neznamená nereagovať. Práve naopak, po každom prejave násilia sa potrebujeme venovať reflexii a zistiť, čo treba posilniť, čo môžeme upraviť.
Súčasná doba vytvára nové výzvy pre školy. Tie sa ich len musia chopiť.
Najbližšími spolupracovníkmi násilia sú moc a hodnotenie. Deklarácia moci je preniknutá až do špiku kosti v celej ľudskej spoločnosti. Herodes, terorizmus, vojna. Moc je tragickou stratégiou napĺňania si ľudských potrieb. Ak neviem ako vytvárať vzťahy, ako vyjadriť, čo potrebujem, prežívam, tak sa uchyľujem k moci či násiliu.
Ak neviem ako vytvárať vzťahy, ako vyjadriť, čo potrebujem, prežívam, tak sa uchyľujem k moci či násiliu.
Potreba kontroly, prijatia, bezpečia nás neraz vedie k tomu, aby sme používali moc, ktorú máme. A čím jej máme viac, tým viac sme schopní ju využiť, aby sme sa nasýtili po láske. Nakoniec ostáva sklamanie, že to neviedlo k naplneniu, ale k násiliu. Jedným z prejavov moci je hodnotenie. Ak nedokážeme s druhým človekom vytvárať buberovský vzťah Ja a Ty, uchyľujeme sa k mocenskému vzťahu a hodnoteniu. Kritike, ktorá znehodnocuje druhých, vytvára si obraz nepriateľa o druhých, dehumanizuje ich.
Žiaľ, školy sú podľa Rogersa, Rosenberga i Foucalt továrňami moci a hodnotenia. Každodenne si žiaci zažívajú, že im niekto hovorí, akí sú, hodnotí každý ich krok, či už pozitívne alebo negatívne. Učitelia čelia kritike rodičov a vedenia školy a tí, čo riadia sú neustále pod tlakom rebríčkov, petícii a kritických mailov. Vyšetrovanie a hľadanie vinníkov, dvojky zo správania i pochvaly tvoria repertoár klietok, ktoré denne staviame.
Som hlboko presvedčený, že žiadna ľudská bytosť si zlo nevyberá dobrovoľne. Naopak, každý by konal len dobro, keby poznal cestu. Keby sa nedostal do hrozivého zúfalstva duše, samoty, v ktorej nedokážem byť sám sebou ako to obdivuhodne vyjadril S. Kierkegaard.
Potrebujeme opatrne budovať školy, kde namiesto plagátov o šikanovaní a ochrany pred násilím budú visieť plagáty o budovaní priateľstiev medzi staršími a mladšími deťmi. Potrebujeme školy, kde sa riaditeľ školy vzdáva moci nad učiteľmi a dokáže ich inšpirovať a motivovať svojím príkladom a zároveň rešpektuje rozmanitosť učiteľov. Potrebujeme viac rodičov, ktorí mobilný telefón detí vedia zameniť za zmysluplné vzťahy a zážitky s inými deťmi, že budú deti opäť hrať spoločne futbal pre radosť, nie pre víťazstvo nad druhými. Že sa hra stane nástrojom uvoľneného smiechu a spoluprác.
Potrebujeme opatrne budovať školy, kde plagáty o šikane zameníme za obrazy o vytváraní priateľstiev, kde riaditeľ neriadi, ale motivuje a inšpiruje, kde rodičia zmysluplne napĺňajú voľný čas detí vzťahmi a zážitkami. Kde sa hra stáva nástrojom smiechu a pôdou pre učenie sa k spolupráci.
Karlova Univerzita v Prahe ako predstaviteľka vzdelanosti v Európe utrpela dosiaľ najtvrdšiu ranu
Univerzita Karlova v Prahe ako filozofická základňa vzdelania a kultúry v srdci Európy utrpela historicky najväčšiu tragédiu. Ostáva nesmierna bolesť a strach. Môže byť vôbec svet bezpečným miestom? Účinná odpoveď na zlo môže byť iba nenásilie. Nečakajme na Slovensku na ďalšie Vrútky či zhorenú zborovňu.
Začnime budovať kultúru nenásilia v detailoch, v mediálnom či online priestore, v zborovniach či triedach, zastavme neustále hľadanie vinníkov, kde nakoniec na lavici obžalovaných končí aj tak sám človek. Ináč nás kritika, hodnotenie a moc, nedostatok porozumenia k blížnemu a citlivosti a vnímavosti pre druhých privedie k streľbe na školách aj u nás. Čoskoro. Ešte je čas.
Vianoce nám dnes ukazujú, že dobro sa môže narodiť v akejkoľvek dobe dejín. Aj dnes. Odnesme susedovi koláče, pomôžme spolužiakovi, keď je smutný a nemá sa dobre. Napíšme aj učiteľovi, ktorý nám nebol sympatický. Učiteľka, ktorá nie je obľúbenou v zborovni môže mať za sebou náročný príbeh a porozumenie jej určite pomôže viac ako kritika. Zajtrajšok bude len obrazom toho, čo urobíme dnes.
Tím Inklucentra praje nenásilné Vianoce nielen dnes, ale aj zajtra a znova a znova vždy, keď sa zdá, že temnota víťazí nad svetlom…
Viktor Križo