Žiaci s variantom A v bežnej základnej škole?

Z NAŠEJ PORADNE…

Viacero Vašich otázok smeruje k tomu, ako vzdelávať v integrácii žiaka s mentálnym znevýhodnením. Ako mu zostaviť rozvrh, vysvedčenie, triednu knihu, aké učebnice potrebuje, má mať IVP alebo postupovať komplet podľa variantu A? 

AKTUALIZOVANÉ K 1.9.2022 – ministerstvo prijalo do novej úpravy Štátneho vzdelávacieho programu nižšie uvedené argumenty a teda Štátny vzdelávací program definitívne a priamo zakotvuje uvedené princípy ako ich nižšie popisujeme.

Každý žiak v škole postupuje primárne podľa školského vzdelávacieho programu svoje školy, kde sa vzdeláva a nie podľa vzdelávacích programov iných, špeciálnych, škôl. Ak to tak nie je, nemôžeme hovoriť o integrácii a už vôbec nie o inkluzívnom vzdelávaní.

ziaci s variantom a v zakladnej skole
Častá prax je, že každý integrovaný žiak sa automaticky musí riadiť vzdelávacím programom pre dané znevýhodnenie. Môže avšak nemusí.
Inkluzívne vzdelávanie ponúka flexibilné učebné osnovy.

Zákon v niektorých prípadoch umožňuje žiakom postupovať aj podľa iného školského vzdelávacieho programu napr. ak sú v špeciálnej triede, v bilingválnom programe a pod. Ak však hovoríme o integrácii podľa § 7 ods. 5 školského zákona a tiež nového § 7a) žiak v integrácii postupuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu (IVP) alebo podľa vzdelávacieho programu daného postihnutia (VP). Zákon najprv uvádza IVP a následne aj možnosť iného VP. Z uvedeného určite nevyplýva, že integrovaný žiak automaticky postupuje podľa vzdelávacieho programu daného postihnutia. Môže, ale rozhodne nemusí. 

Môže sa hodiť:

Z pohľadu inkluzívneho vzdelávania pripomíname aj Všeobecný komentár č. 4 (2016) o práve na inkluzívne vzdelávanie vydaný OSN: „Inklúzia je prístup zameraný na „celú osobu“: uznanie schopnosti učiť sa u každého človeka a stanovenie vysokých požiadaviek všetkým študentom, vrátane študentov so zdravotným postihnutím. Inkluzívne vzdelávanie ponúka flexibilné učebné osnovy, ako aj výchovné a učebné metódy prispôsobené rôznym silným stránkam, požiadavkám a štýlom učenia.

Tento komentár poskytuje jasné línie, že nie žiak sa má prispôsobiť vopred určeným vzdelávacím programom (napr. A variant), ale program sa má prispôsobiť žiakom. Samotný akt integrácie aj podľa Komentára však nezaručuje automatický prechod od segregácie k inklúzii.

To znamená presne to, čo sa deje v praxi na Slovensku – síce integrujeme deti do tried, ale vlastne ich nanovo segregujeme – obmedzením prístupu k tomu, čo majú ostatné deti, prístupu k predmetom, k obsahu, aktivitám. Na druhej strane im často automaticky nanucujeme učebnice, pomôcky a osnovy špeciálnej školy variantu A.

Samotný problém nespočíva v tom, že by pomôcky a osnovy mali byť zlé. Problém vidíme v automatickosti tohto aktu, ktorá vedie k tomu, že dieťa nevedomky nálepkujeme. Okolo žiaka tak bohužiaľ vytvárame atmosféru pocitu: „Si znevýhodnený a nemáš nárok byť lepší ako sme vypočítali v našich plánoch.“

Záverom preto chceme zdôrazniť bez nároku na presné vymedzenie činností a krokov, aby školy i poradenské zariadenia v integrácii postupovali vždy individuálne od dieťaťa k dieťaťu, umožňovali mu postupovať na jednej strane podľa svojej triedy, čo najviac sa zapájať do jej fungovania a zároveň v rámci IVP mu vytvárať možnosti rozvoja. Niektoré ďalšie otázky k téme sme publikovali aj v našom článku o Mýtoch a otáznikoch nad kontrolami inšpekcie.

Autor: Viktor Križo

Čítajte aj