Situácia v Reedukačných centrách je vážna. Liečebná pedagogička a artepsychoterapeutka Inklucentra Zuzana Krnáčová sa k stavu centier vyjadrila takto pred rokom v článku na denníku SME.
„Deti s problémovým správaním, ktoré sa dostali do reedukačného centra, sú často tie najťažšie osudy, agresivita je pre nich stratégiou prežitia a len ťažko ju vedia ovládať. Napriek tomu sa im venuje málo pozornosti…. “
V zariadeniach sa používa systém trestov a odmien. Podobne je tomu tak aj v zahraničí, tam však existujú aj iné prístupy založené na vzťahu a práci viacerých odborníkov:
„Treba porozumieť, že správanie týchto detí je adaptívne, teda robia, čo môžu v rámci ich možností, aby prežili. Ak ma bili, aby som prežil, musím sa brániť a biť ostatných, aby ma nezbili znovu. A hlavne nemôžem nikomu dôverovať.
Ak však chcete takto do hĺbky porozumieť dieťaťu, potrebujete na to dostatočný počet odborníkov, psychológov, ľudí, ktorí dokážu rozumieť traume a pracovať s ňou.
Je to o budovaní terapeutickej komunity v týchto centrách. U nás je však zúfalo nízky počet špecialistov pre tieto deti, v reedukačných a diagnostických centrách máte na tieto traumatizované deti niekedy len jedného psychológa na celé zariadenie.“
Čítajte pdf verziu: Terapeutka o detskej kriminalite. Ide o najťažšie osudy a spoločnosť to nezaujíma