Každým rokom stále viac pribúda detí, rodičov a učiteľov, ktorí sa obávajú začiatku školského roka. Dôvodov je veľa, ale najčastejší je ten, ako to zvládnuť, aby nedošlo k výbuchu, konfliktu, vyhoreniu, neefektívnemu manažovaniu triedy a pod. Obava zo zvládnutia štartu školského roka nám otvára dôležitosť dobrej prípravy a nastavenia septembra.
Čo robiť, ako to zvládnuť, aké kroky si nastaviť?
Ak sa rozprávame o deťoch v riziku, nejde o nejakú kategóriu diagnóz, ale skôr o deti, ktoré ohrozujú niektoré rizikové faktory:
- pomalšie psychomotorické tempo – toto samo o sebe nie je problém, skôr naopak, je to úžasný zdroj dieťaťa, ktorého nervová sústava je viac zameraná na detaily, sústredenie na menší počet vecí a pod. Riziko to býva v rýchlom a výkonovo zameranom školskom prostredí,
- energickosť – časť detí má veľkú energiu, radosť, chuť, odvahu a to taktiež v našom školskom prostredí nemusí byť dobre prijímané, hoci je to veľký zdroj,
- senzorická unaviteľnosť – mnohé deti majú ťažkosť so zvládaním veľkého množstva podnetov a dokážu sa rýchlo unaviť, čo vedie k následnej frustrácii, stresu a problémom v správaní a prežívaní,
- zraniteľnosť – časť detí má zlé životné skúsenosti, zážitky, obavy alebo aj traumy. Takéto deti sú zraniteľné a čítajú neraz podnety na základe nie dobrých skúsenosti.
Samozrejme, nejde o vyčerpávajúci zoznam, mnohé veci sa prelínajú a je tu ešte oveľa viac ďalších faktorov. Chceme však upozorniť na niektoré z nich, najmä pre lepšie nastavenie ďalšej podpory detí. Pod podporou detí myslíme všetkých – predškoláka, či prváka, piataka alebo deviataka, stredoškoláka či maturanta.
Menej je viac
Kľúčovým úspechom septembra u detí, rodičov aj učiteľov je spomaliť, zmierniť tempo, znížiť počet podnetov a aktivít. To je liečivé pre všetky deti, nielen tie v riziku. Pochopiť, že september je adaptačný mesiac pre všetkých je vlastne kľúč k úspechu. Často prichádza pokušenie vyhodnotiť, že je všetko v poriadku a že môžeme „šlapať“ ďalej. Opak je zväčša pravdou. Zlyhávanie detí, ktoré sa neadaptovali dobre, má neskôr ťažké následky.
Čo teda robiť?
Pani učiteľka môže oveľa viac priestoru venovať rozprávaniu sa so žiakmi. Ukotveniu v prežívaní, komunikovaniu o bežných veciach života detí, hovoriť viac o strese a komunikovať ho. Namiesto rozhodovaní o nových aktivitách radšej si nájsť čas na bežný rozhovor a bytie s deťmi ako ďalší z množstva zaujímavých výletov, aktivít či podnetov.
V práci s triedou je potrebné veľa sledovať vývoj skupiny a jednotlivcov, všímať si preťaženie, vyhnúť sa prirýchlemu rozbehnutiu povinností, úloh a záťaže. A individualizovať. Nie všetky deti zvládnu všetko rovnako. Nie je na to nič zlé, ak nie všetky deti robia všetko rovnako. Zavádzať relaxáciu do práce v triede a prinášať humor a uvoľnenie. Ak je niekto preťažený, zaraďovať aj individuálne úpravy rozvrhu, odpojenia sa od triedy a pod.
Pre rodičov je potrebné povedať, že krúžky, športy a aktivity nie sú relax, je to ďalšia štruktúrovaná činnosť vyžadujúca pozornosť a sústredenie. Relax je hra v tichu izby, voľná hra na ihrisku, pokojné spontánne rozprávanie bez stresu, spánok, voda a pod. O potrebe neriadenej hry odporúčame vypočuť si podcast: Deti sa hrajú čoraz menej a to problém. Ak má dieťa na druhý deň zvládnuť nové povinnosti, potrebuje mať dobrú psychohygienu. Najlepší recept je preto reagovať na stav TU A TERAZ a prežívanie dieťaťa a zároveň predvídať niektoré situácie a program tak, aby v ňom bolo dostatok pestrého uvoľnenia.
Pre deti je najliečivejšie, ak počúvajú oni – aj dospelí okolo nich – vlastnú múdrosť tela (hnev, stres, únava, preťaženie, energia…). Ak to vedia pomenovať, je to cool. Ak nevedia, tak im v tom môžu pomáhať dospelí.
Školský podporný tím spolu s Centrom poradenstva a prevencie (CPP) vie tieto procesy podporiť, iniciovať, včas identifikovať, napomáhať.
Aké kroky skúsiť?
V praxi školského prostredia je potrebné poznať aspoň niektoré základné kroky, možnosti, ktoré sa dajú využiť práve pri predchádzaní alebo skorom identifikovaní rizík, ktoré neskôr povedú k zlyhávaniu, psychosomatickým prejavom a výpadku školskej dochádzky:
- Spomaliť v práci v septembri – rodičia i učitelia by si mali v septembri toho dať menej, aby boli v pohode a dokázali byť aj podporou deťom,
- Upraviť rozvrh – netreba sa báť úpravy rozvrhu aj ako prevenciu. Nič sa nestane, ak niektoré deti proste nebudú v septembri na celom vyučovaní. V rámci IVP môžu prichádzať do školy až po rannom kruhu resp. na 8:15 (aby mali ticho pri vstupe do školy), môžu sa im dočasne znížiť hodiny poobede po 12.tej.
- Relaxácia cez veľkú prestávku – na mnohé deti veľmi dobre zaberá aj relaxácia cez veľkú prestávku (trávia čas v tichu hry niekde v školskom klube s legom, alebo sa rozprávajú) alebo ak dieťa veľmi chce byť na tejto prestávke, tak relaxácia po veľkej prestávke aj za cenu, že vynechá časť hodiny,
- Podpora asistenta cez prestávky, na obede i po obede – mnohé školy sa nazdávajú, že asistent je najúčinnejší, ak je na všetkých hodinách vyučovania. To však nemusí byť vždy efektívne, pretože dobre kompenzované a regulované dieťa bude asistenta potrebovať menej. Čiže zameranie sa na kritické momenty je oveľa preventívnejšie, ako dieťaťu trvale prideliť asistenta na všetky vyučovacie hodiny.
- Vytvoriť si osobný kontakt – Pre dieťa a učiteľa je mostom k úspechu ich vzťah. Ak viem, že niektoré deti sú v riziku, tak je treba s nimi nadviazať lepší kontakt, vytvoriť s nimi vzťah, vziať si ich bokom niekedy a hovoriť s nimi len tak, alebo ak samé deti vnímajú svoje limity, tak hovoriť aj o ich limitoch. Rovnako tak je to dôležité aj pre rodiča. Stretnutie rodič a učiteľ preventívne je oveľa konštruktívnejšie ako v čase krízy.
- Hovoriť o veciach aj v triede – o rizikách a potrebách úprav je dôležité hovoriť aj s celou triedou transparentne. Aj s rodičmi všetkých detí. To nie je žiadna hanba, ak sa hovorí v triede o strese, o tom, že sme rôzni v tom, ako sa nám darí rýchlo sa učiť a že je v poriadku ísť rôznym tempom v niektorých veciach. Ak niekto sa v triede nemá dobre, je ok o tom hovoriť (s patričnou mierou citlivosti a s vedomím dieťaťa), ale nemusíme hovoriť o diagnózach, ale o symptómoch – niekto je občas v triede v strese, niekto je často unavený, niekto je niekedy smutný a pod. To totiž vedie k podpore potrieb všetkých detí, nielen niektorých.
- Sieťovať sa v podpore detí včas – školský tím, CPP, pedopsychiater, klinici, CDR… Jednoducho úspech nie je v tom, čo kto urobí sám za seba, ale čo sa urobí v tíme a podporí učiteľa, rodiča a dieťa. Nie odborný vzťah so sebou.
Nový školský rok pred nami, máme tu veľa výziev, ale to podstatné je, aby sme spomalili, predchádzali kríze pokojnými krokmi na podporu všetkých.
Článok pripravil: Viktor Križo.
Odporúčané vzdelávania k téme deti v riziku:
TRAUMU REŠPEKTUJÚCI PRÍSTUP V TRIEDE
ŠKOLSKÝ PODPORNÝ TÍM
ŠKOLSKÝ PSYCHOLÓG ZAČÍNAME
ŠKOLSKÝ ŠPECIÁLNY PEDAGÓG ZAČÍNAME
LIEČEBNÝ PEDAGÓG V ZÁKLADNEJ ŠKOLE
DIEŤA S ADHD V ŠKOLSKOM PROSTREDÍ