Počas dlhodobého vzdelávania Artefiletika a inkluzívna trieda prebiehajú viaceré tematické aktivity, ktoré si účastníci medzi stretnutiami skúšajú so skupinkou detí vo svojej triede. Po „otestovaní so žiakmi“ si s pomocou lektorky Zuzany prechádzajú, čo sa im podarilo a čo sa dá ešte zlepšiť.
V jednej z tém je hlavným pracovným nástrojom hlina, ktorej poslaním je zistiť, ako iní na nás zanechávajú stopy.
Účastníčka vzdelávania Mária, učiteľka prvého stupňa na jednej z bratislavských škôl, spracovala svoju záverečnú prácu. Časť práce tu ponúkame na inšpiráciu. Tiež ako ochutnávku toho, že toto vzdelávanie nie je len o technikách artefiletiky, ale pomáha účastníkom spoznávať sa v rôznych situáciách. Reflektovať svoju prácu a posúvať sa tak k zrelšej osobnosti učiteľa, ktorý svoje porozumenie dokáže preniesť aj na žiakov.
Z práce absolventky
„Aktivita neprebiehala úplne podľa mojich predstáv a tak ako som to plánovala, uvedomila som si však, že dôvodom môžem byť práve ja a moje očakávania.
Mala som od rána veľmi náročný deň. Ráno som zaspala, zobudila som sa v úplnom strese, do práce som sa vychystala behom 10 minút. Nestihla som poradu v práci, na ktorej som mala byť, ani pripraviť a premyslieť veci, ktoré som si nechala na ráno. Bolela ma hlava a cestou v aute som si stihla aj poplakať. Prvú hodinu, ktorú som mala mať voľnú, som mala ísť suplovať a nefungovala mi tlačiareň na vytlačenie materiálov. Moja obvyklá odolnosť a trpezlivosť voči vonkajším okolnostiam aj potrebám detí bola veľmi oslabená. Počas aktivity mali problémy s aktívnym počúvaním a udržaním ticha, čo moju nervozitu postupne zvyšovalo. Veľmi som sa snažila ovládať, rozprávať pokojným hlasom, aby som nenarúšala atmosféru, no vnútorne vo mne narastala chuť aktivitu ukončiť predčasne. Hnev som však neovládla v momente, keď deti „pomotali“ posúvanie guličiek po pravej strane, napriek tomu, že som to vysvetľovala naozaj krok po kroku, pomaličky a uvedomujúc si, že to bude ťažké.“
„Svoj hnev som neovládla v momente, keď deti pomotali posúvanie guličiek napriek tomu že som im to vysvetlila“.
„Veľmi ma frustrovalo, že nepočúvajú, čo vravím, robia si to po svojom a potom nastal chaos – začala som zvyšovať hlas. Sledujúc deti pred sebou, na ktoré som kričala, ma úplne odrovnala myšlienka na to, že akú stopu práve zanechávam ja, ako učiteľka, na tých deťoch.“
Mária sa v reflexii dokázala posunúť od posudzovania správania sa žiakov k sebe samej a svojim pocitom. Uvedomila si, že učiteľ svojim postojom a tým ako sa momentálne cíti výrazne ovplyvňuje atmosféru v triede.
„Chcelo sa mi opäť plakať a utiecť. Bola som sklamaná sama zo seba. Na chvíľu som prestala rozprávať, zavrela som oči a zhlboka som dýchala. Skúsila som to opäť, vrátili sme sa na začiatok a ešte raz sme si guličky posúvali. Aktivitu sa nám nakoniec podarilo dokončiť. V reflexii deti prišli s úžasnými komentármi, dokázali ísť do hĺbky. Úplne ma dostalo, keď pomenovali, že učiteľka môže zanechať na deťoch stopu láskou či vytváraním pekných spomienok.“
„Napriek tomu, že sme nakoniec splnili cieľ, nemala som z toho takú radosť, akú by som očakávala. Čoraz viac si uvedomujem, že si nastavujem príliš vysoké ciele. Moje vlastné očakávania mi škodia a prenášam to aj na deti. Oberám sa o radosť z maličkostí, ktoré sa nám spolu podaria, lebo stále vidím, čo ešte sme mohli spraviť lepšie. Ťažko prijímam vlastné zlyhanie. Potrebujem sa upokojiť a dopriať si lásku, ktorú by som v podobných situáciách dopriala iným (ak, by ráno zaspal niekto iný, podporila by som ho, pomohla mu a nič mu nevyčítala, voči sebe som to nedokázala).“
„Ťažko prijímam vlastné zlyhanie. Potrebujem sa upokojiť a dopriať si lásku, ktorú by som v podobných situáciách dopriala iným.“
Práca učiteľa by mala byť aj o objavovaní svojich silných a slabých stránok. Učiteľ by mal mať túžbu byť k sebe láskavý, ak chce podporovať svojich žiakov. Je to cesta objavovania a učenia sa samého o sebe – všetci sme v tomto žiakmi. Mária sa odhodlala na náročnú cestu, ktorá jej nakoniec priniesla poznanie ako učiť lepšie.
„Možno, ak by som si dovolila aktivitu preložiť na iný deň a priznala, že mám náročný deň skôr, mohla som odísť s úplne iným pocitom a v lepšej atmosfére by si to užili aj deti. Ak chcem na mojich deťoch zanechať stopy lásky a pekných spomienok, potrebujem si dovoliť podobnú starostlivosť dopriať sebe. Napriek tomu, že aktivitu ako celok nehodnotím ako vydarenú, mne samej priniesla veľa. Verím, že mi pomôže byť láskavejšou k sebe a nakoniec i k mojim deťom v triede…“
Mária Trenčanská, absolventka dlhodobého zážitkového vzdelávania Artefiletika a inkluzívna trieda.
