AKTUALIZOVANÉ 21. augusta 2023
V Inklucentre sme vzdelávali spolu s hosťami z ministerstva školstva viac ako 500 pracovníkov zo škôl a školských zariadení v téme Novela školského zákona 2023 – nárokovateľné miesta v materskej škole a systém podporných opatrení (ďalej len „PO“). Novela nadobudla účinnosť 30. mája 2023 s malými výnimkami, ktoré sa nedajú realizovať počas šk. roka. Tie nadobudnú účinnosť až od 1. 9. 2023.
K reforme PO nám prichádzajú mnohé otázky a obavy zo škôl, nasledujúci článok ich zodpovie. Pozrieme sa na prvé kroky a informácie k „integrácii“, k individuálnemu vzdelávaciemu programu (IVP) a PO, čo môžu školy a poradenské zariadenia už robiť, ako sa pripraviť postupne na zmeny.
Ministerstvo o podporných opatreniach
K podporným opatreniam vydalo ministerstvo školstva aj tlačovú správu. Na ich webových stránkach sa dozviete aj o podporných opatreniach:
“Systém podporných opatrení spolu s katalógom podporných opatrení, ktoré sú systémovým pomenovaním potrieb, je prostriedkom realizácie inkluzívneho vzdelávania. Doteraz sa špeciálna výchovno-vzdelávacia potreba priznávala iba skupine detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením, zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo s nadaním. Cieľom úpravy bolo rozšíriť tieto potreby o ďalšie skupiny ťažkostí a špecifík vo vývine dieťaťa, napríklad v oblasti jazykových a kognitívnych schopností, motivácie a emocionality či zručností.”
Kedy nadobodnú PO účinnosť?
Školský zákon sa neuplatňuje spätne. Uplatňovanie sa začína od účinnosti zákona, resp. od realizovateľnosti opatrení, čiže hoci je zákon účinný hneď (31. 5. 2023), jeho uplatnenie sa prispôsobí bežnému chodu školského roka a systému činností škôl a školských zariadení. V praxi to znamená, že sa uplatní iba to, čo nenaruší plynulý chod, ktorý majú školy zaužívaný a zákonne garantovaný.
Školy aj školské zariadenia potrebujú čas na to, aby prispôsobili činnosti novým odsekom školského zákona. Reforma PO nemá z pohľadu praxe charakter zásadnej zmeny. Podporné opatrenia sú vlastne odporúčania poradenského zariadenia alebo školského podporného tímu, ktoré sa majú uplatniť v inkluzívnom vzdelávaní detí a v mnohých školách sa praktizujú už roky.
Zákon iba zdokonaľuje doterajší systém a garantuje ho – postupne do r. 2026 – pre každé dieťa. Nemožno teda hovoriť o tom, že by došlo k nejakej prelomovej zmene, ktorá by vyžadovala od väčšiny škôl nové smerovanie. Zmena je najmä v tom, že štát bude mať povinnosť zabezpečiť podporu pre všetky deti a postupne školám poskytne k tomu financie. Ide teda o reformu predovšetkým smerom k postupnej finančnej nárokovateľnosti.
Podporné opatrenia sú presne zadefinované v Katalógu podporných opatrení, ktoré k 1.9.2023 vydalo ministerstvo školstva. Školy i školské zariadenia však budú realizovať zmeny, úpravy, dokumenty, tlačivá, zapracovanie do ŠkVP a šk. poriadku postupne, ako sa reforma bude udomácňovať. Nikto nemôže vyžadovať od škôl okamžité zapracovanie a ani ho kontrolovať. Školy i poradenské zariadenia potrebujú minimálne celý školský rok na postupne ukotvenie.
Ako sa reforma dotkne detí, ktoré už integrované sú?
Doterajšie deti, ktoré sú v školskej integrácii budú mať ten istý status ako doteraz. Pojem školská integrácia, ktorý zaniká, je iba duplikácia pojmu žiak so ŠVVP. Po novom teda legislatíva používa iba žiak so ŠVVP = „integrovaný žiak“. Významnou inkluzívnou zmenou je, že ŠVVP sa rozširujú v § 2 písm. i) školského zákona o podporu pre ďalšie deti, ktoré doteraz nemohli byť integrované. Napríklad o deti cudzincov, deti s emočnými ťažkosťami, deti v dočasnej kríze či v riziku a ďalšie. Podpora sa tak dostane širšie k deťom.
ŠVVP sa rozširujú o podporu pre ďalšie deti, ktoré doteraz nemohli byť integrované. Napríklad o deti cudzincov, deti v kríze a ďalšie.
Doterajšia dokumentácia k integrovaným žiakom (žiadosť rodiča, Návrh, správy, IVP) do 31. 5. 2023 ostáva, neskartuje sa a ani sa neprerába na novú dokumentáciu. Nová dokumentácia ešte nie je technicky ani metodicky pripravená, čiže v prechodnom období (školy budú na zmeny naskakovať postupne ešte v priebehu celého šk. roka 2023/24) školy budú postupne debyrokratizovať a znižovať dokumenty. Doterajší systém (žiadosť rodiča, vyplnenie Návrhu, prerokovanie v pedagogickej rade) nie sú v rozpore s novým systémom, sú skôr nadbytočnou byrokraciou. Starý postup v sebe v zásade obsahuje všetko to, čo predpokladá aj nová reforma. Čiže školy môžu prechádzať na zmeny postupne, ako sa v tom budú cítiť isté. Novela vyhlášky o pedagogickej dokumentácii umožní zlúčiť IVP a podporné opatrenie do jedného dokumentu (aj s vyjadrením PO a vyjadrením riaditeľa).
Systém navýšených normatívov sa nemení
Ak má žiak od CPP diagnostikované ZZ (zdravotné znevýhodnenie) alebo nadanie, škola podľa druhu diagnózy aj naďalej dostane navýšené financovanie. Systém RIS je napojený nie priamo na školský zákon a integráciu, ale na Nariadenie vlády 630/2008 a prílohu 8 a 9, kde sú uvedené jednotlivé kategórie detí s nadaním a ZZ. Školy aj k 15.9.2023 budú v systéme RIS zaklikávať žiakov tak ako doteraz podľa toho, aké majú diagnostikované ŠVVP. Zachovanie navýšených normatívov je snaha ministerstva školstva, aby riaditelia neprišli o financie v rozpočtoch, za čo im patrí vďaka. Tieto financie nie sú ale, žiaľ, celé roky účelovo viazané hoci je vhodné ich využívať práve na PO – napr. zabezpečenie školského psychológa, asistenta, nákup pomôcok a pod. Štát sa v aktuálnej reforme zaviazal, že okrem týchto navýšených normatívov začne postupne školám poskytovať aj samostatné, účelovo viazané, nenormatívne prostriedky na aplikovanie PO.
Ako má vyzerať „integrácia“ po novom?
Školy aj poradne už roky spontánne realizujú podporné opatrenie. Ak nejaký žiak potrebuje v triede pomoc, úpravu hodnotenia či obsahu, doučovanie, úpravu dochádzky, realizuje sa to formálne cez školskú integráciu. Po novom je to tak isto, len to bude jednoduchšie.
Podporné opatrenia budú môcť deti dostávať aj bez toho, aby musela prebehnúť komplexná diagnostika v CPP (niektoré opatrenia môže odporučiť aj priamo školský podporný tím či triedny učiteľ alebo zaviesť škola vo svojom školskom vzdelávacom programe), ale viacero opatrení pôjde aj tak stále cez CPP/ŠCPP.
Po novom PO už nemusia byť vždy len súčasťou komplexnej diagnostiky a z nej vydanej správy, ale môžu byť indikované aj jednorazovo alebo dočasne napr. emailom alebo jednoduchou správou pre školu. Takéto opatrenia od CPP sú pre školu záväzné a dieťa a rodič na ne budú mať právo. Škola môže na odporúčanie reagovať písomným odôvodnením riaditeľa, ak dané opatrenie nevie zabezpečiť (škola/riaditeľ ale nedáva súhlas).
Tento systém už dnes v mnohých okresoch funguje. Predpokladá to flexibilitu, otvorenosť, dobrú a efektívnu spoluprácu medzi školou (ŠPT) a CPP. Opatrenia sa zabezpečia hneď (napr. ak sa zistí v máji, že žiak zlyháva z objektívnych dôvodov, upraví sa mu hodnotenie hneď, ak to odporučí CPP). Tento systém jasnejšie vymedzuje kompetencie poradní zasahovať do procesu podpory kedykoľvek. V praxi to bude narážať aj na nedorozumenia a napätia medzi školou, rodičom a CPP najmä tam, kde školy nemajú s poradenským zariadením kvalitne nastavenú spoluprácu.
Formálna integrácia prestane existovať
Formálna integrácia nebude existovať, lebo inkluzívne vzdelávanie nerozlišuje deti podľa diagnóz, ale pozerá sa na všetky deti (aj učiteľov) ako na ľudské bytosti s rozmanitými potrebami. Školy alebo CPP, keď identifikujú problém, najprv zväčša nasadia PO bez ŠVVP („bez integrácie“) a podľa potreby môžu diagnostický proces realizovať postupne a až neskôr uzavrieť prípadnú diagnózu, ktorá by neskôr oprávňovala školu získať aj navýšený normatív.
Inkluzívne vzdelávanie nerozlišuje deti podľa diagnóz, ale pozerá sa na všetky deti (aj učiteľov) ako na ľudské bytosti s rozmanitými potrebami, ktoré sa v čase môžu meniť.
Zaradenie žiaka ako ŠVVP má význam najmä vtedy, keď sa s tým spája navýšený normatív – u žiakov so ZZ či nadaním. Otázkou ostáva, či deťom cudzincov a deťom s emočnými ťažkosťami vôbec treba kategóriu ŠVVP, keďže po novom môžu dostávať všetky PO aj bez formálneho zaradenia do škatuľky ŠVVP. Nová štvrtá kategória ŠVVP bude preto ešte predmetom diskusie a podnetov z aplikačnej praxe.
Všetci žiaci, ktorí boli v minulosti označení ako sledovaní, v riziku alebo s nejakými ťažkosťami, integrovaní/ŠVVP môžu pokračovať buď ako žiaci so ŠVVP (v niektorej zo 4 kategórii) alebo budú len žiakmi s PO.
Deti bez ŠVVP s podporným opatrením
Ak pôjde o žiaka s PO, evidencia bude veľmi jednoduchá, buď si na to urobia tlačivko, ale je možé, že si to budú môcť školy evidovať aj v elektronickom systéme, napr. tak, že pri každom žiakovi bude možné zakliknúť dané PO, ktoré sa mu práve poskytuje, dátum od kedy, kto a príp. poznámka. Tento systém sa zatiaľ pripravuje, zákon nevyžaduje žiadne schválené tlačivá.
Žiaci s PO bez ŠVVP nemajú IVP. Pôjde najmä o sledované či rizikové deti, alebo to môžu byť aj deti cudzincov, deti v kríze a pod. Poskytne sa im dočasné PO (napr. úprava dochádzky) a ak by to nepostačovalo, resp. prípad je zložitejší, komplexnejší, dlhodobý, vyvíja sa „zlým“ smerom, dieťa sa komplexnejšie posúdi, prebehne diagnostika či podpora aj s väčším zapojením CPP a stanoví sa ŠVVP a vypracuje IVP alebo sa postupuje podľa postupov určených v ŠkVP.
Ak škola proces zvláda vo vlastnej réžii, podpora je potrebná len dočasne, akútne alebo kým sa neuzavrie diagnostika, tak sa IVP nerobí, dieťa ostáva sledované s uvedením PO do elektronického systému. Keďže takýto elektronický systém zatiaľ nie je (snáď bude od septembra), tak si školy môžu zatiaľ viesť takéto deti v nejakom vlastnom zošitku alebo exceli.
Systém PO smeruje k tomu, aby učitelia postupne pochopili, že podporu a individualizáciu môžu poskytovať slobodne a podľa potrieb detí. Že na to nepotrebujú pečiatku od ministra. Stáročia to učitelia a školy vedeli, dokonca už Komenský poznal PO:) Je to „len“ citlivosť a reakcia na potreby detí. Cieľom PO je, aby sa tento systém stal bežnou súčasťou školy tak ako napr. školská jedáleň či veľká prestávka. A aby PO nebola zameraná iba na deti, ale na každého človeka v škole.
Deti so ŠVVP
Ak už dieťa má stanovenú niektorú z diagnóz v § 2 písm. k) až q) školského zákona a CPP uviedlo, že žiak je so ŠVVP (toto bola povinnosť stanovovať u žiakov aj doteraz), tak škola vedie tieto deti, tak ako doteraz, ako deti so ŠVVP (pracovne po starom povedané: integrované deti).
Škola si ich vedie naďalej v ASC agende/v RISe a príp. si ŠPT vedie samostatný zoznam žiakov so ŠVVP (taktiež si môže viesť zoznam žiakov s PO bez ŠVVP). Pedagogická rada sa k tomu už nevyjadruje u novozaradených žiakov so ŠVVP, ani sa to nemusí uvádzať v zápisniciach. Ak škola chce, môže si oboznamovanie pedagogickej rady zachovať, nakoľko je logické, že príslušní učitelia musia byť informovaní a vtiahnutí do podpory. Alebo ŠPT pošle správu cez elektronický systém či emailom, prípadne v zložitejšom prípade sa k danému PO zainteresovaní stretnú.
Presný formálny dátum začiatku „integrácie“ po novom jednoducho bude vtedy, keď škola dostane správu s vyjadrením a so súhlasom rodiča ho začne uplatňovať, čo môže byť aj hneď, ak je to možné. Samozrejme, niektoré veci budú potrebovať čas na prípravu. Základ všetkého je spolupráca a ochota k otvorenosti. Nakoľko § 145b) v ods. 8 prepodkladá vyjadrenie riaditeľa k návrhu PO do 10 (výnimočne 20) dní, predpokladá sa, že má byť proces čo najrýchlejšie tak, aby bol zachovaný najlepší záujem dieťaťa a PO boli nárokovateľné.
Deťom so ŠVVP sa aj naďalej bude vypracovávať IVP, ak je to potrebné. Alebo škola zapracuje podporné opatrenia priamo do školského vzdelávacieho programu a riaditeľ svoje vyjadrenie uvedie podpisom ŠkVP. Jediný povinný dokument k zaradeniu žiaka ako ŠVVP bude správa z CPP (stačí aj jedna), v ktorej CPP vyjadrí, že žiak má ŠVVP a uvedie ktorú kategóriu § 2 písm. k) až q) šk. zákona a navrhne podporné opatrenia (odporúčania), ktoré sa môžu odvíjať aj priamo od ŠkVP školy. Toto všetko ale bolo možné aj doteraz.
Správy spätne netreba prerábať, jednoducho zdravý rozum napovie, že integračná správa je správa o ŠVVP a odporúčania v doterajšej správe sú podporné opatrenia – upozorňuje na to aj § 161s v šk. zákone. Ak sa rozhodne CPP pridať nové PO, nemusí k tomu písať zložitú diagnostickú správu, jednoducho napíše email do školy (v kópii je aj rodič resp. s jeho súhlasom) a tým samým sa považuje PO za vykonateľné.
Ako je to s IVP?
IVP bude podobne ako doteraz, len bude viac zamerané na to, čo je tá podpora/podporné opatrenie pre dieťa. Postupne si budú školy osvojovať staronové pojmy z katalógu podporných opatrení a používať tieto formulácie priamo do IVP. Určite nemá zmysel prerábať staré IVP. Tie sa môžu ľahko kedykoľvek dopĺňať buď vpísaním krátkej informácie do IVP rukou, alebo v elektronickej verzii na disku školy alebo dodatkom k IVP. Vždy so súhlasom rodiča a od 5. ročníka aj so zapojením žiaka. Súhlas rodiča stačí aj ústne, kde panuje dôvera, alebo aj formou súhlasu cez správu v elektronickom systéme, či emailom. Opäť pri súhlase platí zdravý rozum – aby sme si boli istí, že rodič súhlasí, a že je partner v komunikácii. Vzor tlačiva obsahuje už aj možnosť zapracovania PO priamo do IVP. Novela vyhlášky o pedagogickej dokumentácii zdôrazňuje, že vyjadrenie riaditeľa má byť súčasťou IVP, ak sa vypracuje. Nič nebráni tomu, aby sa takto do IVP zapracovalo aj vyjadrenie CPP či ŠPT. Ukážku IVP s týmito formálnymi úpravami nájdete aj v našom článku Ako efektívne zakotviť ŠPT do dokumentácie školy.
Ako zapracovať do ŠkVP podporné opatrenia?
Inklucentrum realizuje vzdelávania o zapracovaní PO do ŠkVP alebo o podporných opatreniach a IVP. Celú ponuku nájdete TU:
Podporné opatrenia môžu byť priamo spracované na úrovni podpory pre všetky deti, kde škola stanoví, ktorú podporu poskytujú ako prevenciu predchádzania rizík v učení a správaní všetkým deťom (napr. umožniť deťom používať kalkulačky podľa potreby, tabuľky, vzorcovníky, pomôcky, doplňovačky, systém jazykovej podpory, predĺženie časov na veľkých písomkách, možnosť opravných písomiek, preventívne programy, ranné kruhy, relaxačná miestnosť a pod.) a vytvoriť aj samostatnú časť v ŠkVP pre niektoré kategórie detí so ŠVVP – napr. podporné opatrenia pre deti cudzincov, PO pre deti s poruchami učenia a pod. Inklucentrum postupne aktualizuje aj vzorové ukážky.
Ministerstvo školstva a NIVAM s VUDPaPom postupne zverejňujú usmernenia pre školy a poradenské zariadenia vrátane webinárov k implementovaniu Katalógu podporných opatrení.
Dôležitejší je človek ako papiere v tip-top stave
Dôležité nie je, aby sme mali papiere tip top, ale čo sa skutočne urobí pre dieťa. V zahraničí sa o nás Slovákoch občas hovorí aj v súvislosti s čerpaním EÚ fondov, že máme radi, keď je všetko tip top papierovo. Že nám viac záleží na tom, aby sme na konci mohli ukázať inšpekcii a kontrole, že sme splnili indikátory, odklikli vyplnené dokumenty a tlačivá. Ale uniká nám podstata. Podporné opatrenia sa zaviedli, aby sa deťom dostala podpora včas a účinne. Radšej majme nedokonalé papiere, ale nech sú deti a učitelia v škole spokojní.
Školy, ktoré to budú robiť tak, že deti budú prosperovať, nájdu veľmi jednoduché procesy, ktoré ich nebudú zaťažovať. Pri prechode na staronový systém využívajme zdravý rozum a podstatu celej reformy. Toto od nás očakáva priamo zákon a dôvodová správa k nemu. Ak škola bude mať od prvého dňa papiere tip top, môže byť, že je to skôr zlé znamenie. Pri zmenách je v poriadku istý chaos. Je v poriadku nemať zapísanú každú čiarku, to sa dá dorobiť aj spätne, ak je to potrebné. Ale je tragické, ak deti dlhodobo zlyhávajú alebo sú opakovane negatívne hodnotené. Mnohé školy už dnes veci robia tak, ako to zákon zavádza a len sa potešia a uistia, že idú dobrým smerom.
Viktor Križo
Mohlo by sa Vám hodiť:
