Azda najdiskutovanejším podporným opatrením je úprava obsahu, dlhé roky známe ako redukcia obsahu. V školskom zákone bolo už od roku 2008 iba pojem úprava obsahu, ale v praxi vznikali
Do roku 2005 starý školský zákon 29/1984 poznal v § 3 ods. 2 iba vetu, že žiakom so ŠVVP sa poskytuje vzdelanie zodpovedajúce ich individuálnym schopnostiam špeciálnymi formami a metódami zodpovedajúcimi ich postihnutiu.
Od roku 2005 školský zákon 29/1984 zaviedol rozsiahlejšie úpravy v § 32b), keď uvádza, že riaditeľ školy v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom alebo CPP pred prijatím žiaka vytvorí podmienky na integrované vzdelávanie žiaka, úpravu triedy a školy, vybavenie kompenzačnými pomôckami, prípadne ďalšie požiadavky na zabezpečenie požadovanej úrovne integrovanej výchovy a vzdelávania žiaka. Individuálny výchovno-vzdelávací program obsahuje základné informácie o žiakovi, o osobitostiach vplyvu jeho diagnózy a prognózy na výchovno-vzdelávací proces, o požiadavkách na úpravy prostredia triedy, učebných postupov, organizácie výchovno-vzdelávacieho procesu, učebných plánov a učebných osnov, zabezpečení kompenzačných pomôcok a špeciálnych učebných pomôcok a personálnej pomoci, tak aby neprichádzalo k bezdôvodnému znižovaniu požiadaviek a aby nároky kladené na žiaka boli v súlade s jeho možnosťami. Pri hodnotení alebo klasifikácii prospechu a správania integrovaného žiaka sa prihliada na možnosti žiaka vyplývajúce z jeho diagnózy.“
Uvedené historické okienko nám pomáha vidieť, z čoho dnešná legislatíva vyrástla, kde kopíruje staršie znenia a kde otvára nové možnosti. Zo staršieho školského zákona a môžeme to považovať za prijateľnú mieru, že sa pri úpravách prihliada na možnosti dieťaťa, že sa stále na neho ale kladú aj nároky, možno lepšie povedané – rozvíja sa potenciál a upravujú sa v súlade s týmto plány a osnovy – po novom obsahové a výkonové štandardy. Ak sú úprave priveľké, je vhodnejšie zvážiť nehodnotenie, aby škola/učiteľ nemuseli vytvárať alternatívny svet hodnotenia, ktorý nie je kompatibilný s tak isto vyzerajúcim hodnotením ostatných žiakov (čiže napr. známky). Ale aj v systéme klasifikácie je možné ísť súbežne a vytvárať vlastnú stupnicu žiakovi. Všetko môže slúžiť podpore ak je stále vnímaný komplexný pohľad a to najmä dlhodobá udržateľnosť, kariérový rozvoj žiaka a jeho potenciál a samozrejme aj jeho reálne žitie v spoločenstve triedy a širšej spoločnosti, v ktorej má žiť.
V praxi je možné teda realizovať aj rozsiahle úpravy obsahu – tzv. redukcie učiva, ale vždy je treba mať na pamäti viac rozmerov tejto úpravy. Niekedy to môže byť dilema, či uprednostniť budúcnosť alebo prítomnosť. Ak dieťaťu hrozí také zlyhávanie, že môže sa výrazne zhoršiť jeho zdravotný/psychický stav, nemusí to stáť za to, že možno dosiahneme pre neho lepšiu vzdelanostnú budúcnosť.