Portugalsko je jedna z mála krajín sveta, ktorá špeciálne školstvo úplne spojila s bežnými školami.
.
Klastre
Sieť škôl je organizovaná do tzv. školských klastrov, ktoré majú vlastné administratívne a riadiace orgány. Klastre sú zložené z viacerých školských zariadení, geograficky rozptýlených, ktoré slúžia deťom od predškolského veku až po 9. alebo 12. ročník.
V jednom klastri tak môže byť aj 6-7 škôl pod jedným vedením. V každom klastri sa v rámci každej školy všetky deti učia vo svojej škole, pričom každé má svoju kmeňovú triedu. V triedach sme bežne videli 25-28 detí pričom jedna škola môže mať aj viac ako tisíc žiakov.
Pre vážnejšie znevýhodnenia majú špeciálne triedy
Ak má dieťa vážnejšie znevýhodnenie, škola mu poskytuje špecifickú podporu na spôsob „špeciálnej triedy“ s komplexnou podporou (stimulačná miestnosť, debarierizované priestory, tím špeciálnych pedagógov, terapeutov a asistentov), v ktorej prebieha časť vyučovania. V skutočnosti však nejde o klasickú špeciálnu triedu, pretože každý žiak má svoju triedu, do ktorej formálne patrí a kde absolvuje aspoň niektoré vyučovacie predmety podľa svojho individuálneho plánu a rozvrhu (VYV, HUV, TV….).
Učitelia z bežných tried zároveň prichádzajú do tejto špeciálnej skupiny vyučovať aj niektoré odborné predmety. Na tisíc žiakov sme videli cca 10 žiakov v takejto špeciálne upravenej triede. Silným momentom pre nás bolo, keď mali deti možnosť počas 15-minútovej prestávky voľne vyjsť do areálu, kde sa prirodzene premiešali bez toho, aby ich niekto musel k tomu viesť. Spoločná preliezka a hra ich priblížila nezávisle od diagnózy či špeciálnych potrieb. Pre deti so špeciálnymi potrebami bol počas prestávok zabezpečený osobitný dozor.
Umenie lieči
Opakovaným zistením, ktoré si zo škôl v zahraničí odnášame, je pomerne silné zapojenie žiakov a učiteľov do rôznych druhov umenia či pohybových aktivít. Prostredníctvom výuky hudobnej, výtvarnej či športovej výchovy, sme mali možnosť sledovať vysoký stupeň spolupráce viacerých triednych kolektívov. Zároveň vzťah žiak-učiteľ nadobúdal akýsi iný rozmer a navonok pôsobili ako jeden celok.
Mali sme možnosť vidieť hudobné vystúpenie školy, ktorá je zapojená do projektu, ktorý prepájal hudobnú výchovu s rôznymi inými predmetmi (napr. s matematikou, literatúrou a pod.).
Tento projekt na škole vznikol najmä s cieľom zníženia záškoláctva a zvýšenia motivácie žiakov školu pravidelne navštevovať a vzdelávať sa. Škola sa nachádza v oblasti a vysokým množstvom sociálne a ekonomicky znevýhodnených rodín a vychádza z presvedčenia, že hudba a spev predstavujú pre deti lákavý zážitok.
Zároveň dodávame, že dôraz nebol kladený na dokonalosť výstupu: nemusíme spievať či hrať perfektne, dôležité je to, že sa zapojíme. Kreatívnymi formami spojenia tak dokážu prostredníctvom hudby vytvárať netradičné spôsoby učenia v súlade s inkluzívnymi princípmi. Školy, ktoré sme navštívili, venovali tejto podpore zvýšenú pozornosť a my sme mali opäť možnosť sledovať ďalší zo spôsobov prirodzenej senzorickej integrácie.
Živelné začleňovanie cudzincov
Jednou z tém našej pracovnej cesty bolo aj sledovanie podpory a začleňovania detí cudzincov v školách. Inklucentrum realizuje už viac ako rok psychosociálnu a jazykovú podporu detí z Ukrajiny v projekte Podpora žiakov z Ukrajiny v Bratislave, pričom na tomto projekte úzko spolupracujú aj experti z Centra vzdelávacích analýz a tím podpory Ukrajiny z CPP Bratislava III. Naše očakávanie preto boli vysoké.
Školy v Porte sa s deťmi cudzincov stretávajú, pričom ide najmä o deti z Brazílie s rizikovým sociálnym zázemím. V menšom počte sa objavujú aj deti z Ázie, Afriky, Blízkeho východu a len pomerne málo z Ukrajiny. Deťom sa síce poskytuje akási jazyková podpora, ale vnímali sme, že ide skôr o živelný a nie úplne dostatočný spôsob podpory, podobne ako u nás na Slovensku. Forma psychosociálnej podpory bola v navštívených školách skôr ojedinelá.
Dôvera v človeka
Nie je vylúčené, že kultúra južanských krajín a mimoriadny prídel slnka prináša do kultúry života ľudí v Portugalsku prirodzenú rezilienciu. Deti aj ich učitelia pôsobili, akoby boli vyzbrojení zvláštnou energiou a chuťou do života, ktorá sa nám niekedy hľadá náročnejšie. Učiteľka v jednej škole po tom, čo kriticky zhrnula nedostatky ich školy dodala: „Ja mám tú prácu rada.“
Nepočuli sme neustály negativizmus a sťažnosti na to, ako nič nefunguje a všetko je zlé. Kritika bola formulovaná vecne a bez hnevu či zhnusenia. Učitelia i podporný tím pôsobil, že v zásade zvládajú život školy v dobrom naladení. Učitelia neprežívali toľko stresu, keď sa žiaci naháňali po chodbe, neotáčali sa pri každom vyrušovaní v triede či na chodbe a napriek tomu počas hodiny panoval v triede relatívny poriadok. Spoločným menovateľom škôl, ktoré sme videli, bola dôvera – teda schopnosť vedieť sa povzniesť nad vecou, nenechať sa zvalcovať ťažkosťami, učiť sa ich prijímať ako súčasť života.
Deti mali viac príležitosti učiť sa slobode a zodpovednosti, keďže učiteľ ich neustále nekontroloval. Iste by sa dalo diskutovať o tom, ako nájsť rovnováhu medzi dôverou, záujmom o dieťa a strachom o jeho bezpečie. Dozory nad deťmi a menej zamerania na trestanie otvára kapacitu vidieť potenciál dieťaťa a hľadať porozumenie.
Jednoduchou cestou ako budovať slobodu a zodpovednosť je menej dozorov a viac dôvery v žiakov.
Katalóg podporných opatrení potrebuje zmeny
Portugalské školy nás uistili v tom, že slovenský katalóg podporných opatrení rozhodne potrebuje úpravy. Pozitívom slovenskej koncepcie je, že je postavená práve na filozofii tej portugalskej – menej diagnóz a viac vnímania potrieb všetkých detí. Slovenská adaptácia však priniesla na rozdiel od tej portugalskej zbytočne veľa byrokracie a rozsiahlych textov, ktoré školy v mnohom zväzujú. Naučili sme sa, že musíme hľadať, ktoré opatrenie pre dané dieťa použiť, kam ho zaradiť či aké tlačivo vyplniť. Týmito byrokratickými úkonmi však strácame čas pre kreativitu podpory. Potrebujeme sa učiť ako včas vidieť, zachytiť a podporiť dieťa. Aby sme systém dokázali zefektívniť, je potrebný aj náš proaktívny prístup a prinášanie návrhov zmien pre systém. To druhé však musí byť dokonale podriadené tomu prvému a nie naopak. Vnímame, že katalóg opatrení sa potrebuje zjednodušiť, väčšina podpory by sa mala diať prirodzene a bez množstva zbytočných papierov. Takýto typ podpory v Portugalsku nazývajú zväčša univerzálna podpora. Je nezávislá na diagnostike a patrí všetkým deťom. Pri investíciách štátu do podpory školstva a poradenského systému by bolo potrebné začať výraznejším zvýšením HDP do školstva. V tomto oproti Portugalsku ešte stále zaostávame, rovnako tak v učení a wellbeingu podľa PISA testovania (2018).
Školy a školské zariadenia na Slovensku robia neraz zázraky
Pozorovaním troch veľkých škôl v Porte a vedením odbornej diskusie s ďalšími stakeholdermi sme zároveň mali možnosť vidieť, že podporné opatrenia zavedené v roku 2018 v Portugalsku zlyhávajú na nedostatku financií.
Na 1 400 detí je jedna psychologička a špeciálna pedagogička príliš málo. Nedostatok odborného personálu pre podporu všetkých detí sa prejavil v redukcii školskej psychologičky na diagnostičku, kariérovú poradkyňu, či krízovú manažérku. Ak školy nebudú systematicky monitorovať potreby detí a zamestnancov, môžu sa vzdialiť ich skutočnému životu. Vďaka tomu, že sme mali aspoň čiastočne možnosť vidieť spôsob fungovania niekoľkých portugalských škôl, sme si uvedomili, že na Slovensku máme veľa škôl, ktoré už dnes uplatňujú podporné opatrenia oveľa dôslednejšie a intenzívnejšie.
Ak by si vlády SR uvedomili dôležitosť vzdelania, pravdepodobne by slovenské školy mohli oveľa lepšie prosperovať a všetci žiaci i rodičia z toho profitovať.
V istých okamihoch sme si hovorili, aké by bolo ideálne zlepiť všetky funkčné veci na Slovensku, v Portugalsku, Fínsku, Nórsku a v ďalších krajinách. Lenže svet nestojí na uniformite a totalite. A tak sa od seba navzájom vieme učiť a zároveň si zachovať si svoju jedinečnosť. A to sa týka nielen jednotlivých krajín, ale aj škôl, ba dokonca každého človeka.
Zdroj:
Alves, I, Pinto, P.C., Pinto, J.T. (2020). Developing inclusive education in Portugal: Evidence and challenges. Published on-line: https://doi.org/10.1007/s11125-020-09504-y
zdroj: https://eurydice.eacea.ec.europa.eu/national-education-systems/portugal/overview
