V rámci programu Erasmus+ sa 17-členná výprava expertov, analytikov, lektorov a praktikov zo Slovenska sa počas októbra zúčastnila týždňovej návštevy Portugalska za účelom skúmania miestneho vzdelávacieho systému.
Podporné opatrenia sú inšpirované práve portugalským modelom
Školstvo na Slovensku prechádza v súčasnosti veľkými reformami v podobe legislatívnych zmien. Ide o dve samostatné oblasti, v rámci ktorých dochádza k reforme poradenského systému a na druhej strane k zavádzaniu podporných opatrení na školách.
Obe spolu úzko súvisia a spoločne tvoria pevnú systémovú sieť podpory okolo „človeka“ v školách. Učitelia, rodičia i deti majú spoločne vytvárať bezpečné prostredie, v ktorom je každý vítaný a podporený. Takto nastavené podmienky znejú síce ideálne, ale prax ukazuje, že v realite sú opatrenia často nastavené najmä papierovo a technicky.
Systém podporných opatrení zaviedlo ministerstvo školstva a predstavuje súhrnný katalóg 21 podporných opatrení, ktoré majú prispievať k zabezpečeniu adresnej podpory pre deti. Tento systém vstúpil do platnosti 1. septembra 2023 a pri tvorbe sa ministerstvo inšpirovalo práve portugalským modelom.
Súčasťou nášho tímu pri návšteve Portugalska bola aj jedna z autoriek slovenskej adaptácie reformy – analytička Alexandra Ostertágová z Centra vzdelávacích analýz.
Veľké očakávania expertnej skupiny zahŕňali najmä sledovanie úspešnosti zavedenej reformy podporných opatrení v Portugalsku z roku 2018, spoznanie systému klastrov spojených bežných a špeciálnych škôl zavedených reformou z roku 2008, ale aj celkové hlbšie preskúmanie fungovania portugalských škôl.
V oblasti inklúzie sme mali viacero otázok
Portugalsko je medzinárodne uznávané pre svoj progresívny právny rámec na poli inkluzívneho vzdelávania. Po schválení reformy v roku 2008 sa špeciálne školy v Portugalsku postupne začali transformovať do bežných škôl, kde sú vytvorené špeciálne skupiny. Náš tím si pred návštevou stanovil viaceré otázky:
1. Aké je tajomstvo inkluzívneho prístupu v Portugalsku?
2. Ako fungujú školské podporné tímy?
3. Je deťom cudzincov venovaná v školách zvýšená podpora?
4. Ako sa podarilo Portugalcom zaviesť podporné opatrenia? Aké sú silné a slabé stránky tejto reformy?
5. Ako prebieha podpora a vzdelávanie učiteľov a odborníkov v školách?
Program návštevy
Po dôkladnej príprave sme spolu s portugalskou agentúrou zostavili týždňový program (pdf na stiahnutie) zložený z návštev a činností, ktoré mali poslúžiť na zodpovedanie našich otázok:
· štúdium, prezentácia a diskusia o vzdelávacom systéme Portugalska,
· celodenná návšteva školy Agrupamento de Escolas do Cerco do Porto s diskusiou,
· celodenná návšteva školy Escola Básica e Secundária do Cerco s diskusiou,
· prezentácia výskumného Centra CIIL vysokej školy v Porte spojená s diskusiou.
Celý týždeň bol okrem priamych návštev vyššie uvedených organizácií naplnený aj spoločnými diskusiami, skúmaním a komparáciou medzinárodných dát OECD v téme wellbeingu a úspešnosti vzdelávacích systémov.
Hľadali sme silné a slabé stránok oboch krajín, ich prieniky s ďalšími systémami, ktoré sme už stihli v uplynulom období preskúmať – nórsky a fínsky vzdelávací systém, o ktorých sme už podrobnejšie písali v našich predošlých projektoch: Inkluzívne vzdelávanie v Nórsku a na Slovensku, Dosť bolo teórie!.
Naše poznanie a predbežné zistenia sme sformulovali do hlavných, predovšetkým kvalitatívnych zistení. V našich možnostiach nebolo preskúmať systém komplexne a výsledky zovšeobecniť.
Cieľom návštevy bolo nájsť inšpiratívne a funkčné príklady, pre ktoré je možné vytvoriť podmienky aj v našom slovenskom systéme. Zamerali sme sa najmä na popísanie toho, čo sme mali možnosť vidieť a na hľadanie výziev pre zavádzanie zmien v našom systéme.
Univerzálne podporné opatrenia v Portugalsku fungujú
Povinné vzdelávanie trvá v Portugalsku 12 rokov a uskutočňuje sa vo veku od 6 do 18 rokov, resp. do uzavretia vyššieho stredného vzdelávania. Verejné školstvo je bezplatné a univerzálne od veku 4 rokov, vrátane posledných ročníkov predškolského veku. Základom portugalskej aj slovenskej reformy je univerzálna podpora všetkých detí.
Podporné úrovne v portugalskom systéme sa delia na 3 základné kategórie:
- všeobecné – univerzálne,
- cielené – selektívne
- špecifické – aditívne.
Podporné opatrenia sú v rukách učiteľov za podpory odborníkov (ekvivalent slovenského školského podporného tímu), ktorí rozhodujú o tom, aké podporné opatrenia žiakom poskytnú.
Kým na Slovensku chápeme prevenciu najmä ako súbor činností a programov zameraných na predchádzanie rizík, v Portugalsku sme objavili skôr neformálne prvky, ktoré vytvárajú bohatú sieť podpory.
Porovnanie systému podporných opatrení krajín Slovenska, Českej republiky, Portugalska, Fínska a Írska nájdete aj v prezentácii A. Ostertágovej (Centrum vzdelávacích analýz): Podporné opatrenia: Zahraničné inšpirácie, dostupné údaje, rola učiteliek a učiteľov a systémové predpoklady.
Dozory vykonáva nepedagogický personál
Mali sme možnosť vidieť, že v portugalských školách žiaci trávia s učiteľmi čas primárne počas vyučovania, pričom mimo triedy sa žiaci pohybujú samostatne bez učiteľského dozoru.
Ten má v školách na starosti nepedagogický personál (školník či vrátnik).
Zároveň obrovskou výhodou sú veľké vnútorné i vonkajšie priestory, ktoré žiaci vo veľkej miere využívajú na trávenie voľného času a stretávanie sa počas celého dňa.
V týchto priestoroch je k dispozícii celý čas aj nepedagogický personál. Toto prispieva k zdravému pohybu žiakov, prirodzenému rozvíjaniu vzájomných vzťahov či spôsobu regulácie ich napätia počas vyučovacieho dňa.
Deti sa voľne pohybujú v rámci areálu školy – napr. pri presunoch medzi vyučovacími hodinami (budova pre praktické chemické vyučovanie, telocvičňa, miestnosť na hudobnú výchovu a pod.) alebo využívajú iné možnosti trávenia času (vonkajší areál školy s ihriskami a oddychovým zónami, knižnica, jedáleň a priestranný bufet).
V navštívených školách boli zriadené aj malé papiernictvá so školskými potrebami.
Portugalský učiteľ je v prvom rade učiteľom, strážiť poriadok na dvore je prácou iných
Ako sme už spomínali, učitelia v školách nie sú primárne určení na to, aby realizovali dozory. Nielen portugalský, ale aj iné nami skúmané systémy v Európe (nórsky, fínsky) ukazujú, že robiť dozor nad deťmi mimo vyučovacej hodiny nie je primárnou úlohou pedagógov.
Videli sme, ako sa deti voľne pohybujú, naháňajú sa, často aj kričia, skáču či využívajú športové ihriská. Výnimkou neboli ani individuálne rozhovory žiakov s učiteľmi, riaditeľom či školníkom.
Mohli sme vidieť funkčný ekosystém fungovania školy a zároveň prirodzený spôsob prevencie a znižovania napätia či stresu u žiakov. To však neznamená, že učitelia v týchto situáciách nie sú.
Úloha pedagógov počas prestávok a vyučovania spočíva skôr v podpore komunikácie a vzťahov so žiakmi a v mediácii konfliktov.
Učiteľ tak nepredstavuje len nástroj kontroly, trestov a pravidiel, ale stáva sa aj dôležitou vzťahovou osobou pre žiakov.
V druhej časti článku nazrieme viac do fungovania škôl vnútri najvä vo vzťahu k žiakom so špeciálnymi potrebami.
