Investícia do detí dnes sa Švédom v budúcnosti násobne vráti

V predchádzajúcom článku (Novoprichádzajúci žiaci ako je na nich pripravený švédsky školský systém?) sme sa podelili o naše dojmy zo služobnej cesty vo Švédsku. Mali sme možnosť vidieť, ako tamojšie školy systematicky pracujú s novoprichádzajúcimi deťmi z iných krajín. Švédsky systém vzdelávania nás zaujal svojou premyslenosťou a tým, ako dokáže spájať inkluzívne princípy s každodennou praxou.

V tomto pokračovaní sa bližšie pozrieme na ekonomický prínos intenzívnej podpory a konkrétne opatrenia, ktoré tvoria základ úspešnej integrácie.

Naše poznatky chceme sprostredkovať ako inšpiráciu pre diskusiu o možnostiach, ktoré by mohli obohatiť aj slovenské školstvo.  

Kvalitná podpora pri vstupe je ekonomicky výhodná  

Švédi si uvedomujú, ako násobne sa im vráti investícia do detí v budúcnosti. Návratnosť investície spočíva najmä v ich budúcom zaradení na trhu práce či v podobe spokojného občana, ktorý funguje v spoločnosti a odvádza dane v krajine, ktorá ho prijala.

Makroekonomické ukazovatele poukazujú na zlepšenie produktivity práce a na riešenie nedostatku pracovnej sily na trhu práce. Škola predstavuje kľúčový prvok v procese akulturácie, kde je osvojenie si jazyka hostiteľskej krajiny považované za predpoklad spolupatričnosti a účasti v spoločnosti.

Aj vízia zmysluplnej budúcnosti jednotlivca prispieva k dlhodobému ekonomickému úspechu krajiny.  

Ak sa integrácia novoprichádzajúcich detí začne dostatočne včas, teda už podporou v školskom systéme a intenzívnou jazykovou podporou, prínosy pre ekonomiku hostiteľskej krajiny sú merateľné a dlhodobé. Včasná podpora znamená, že mladí ľudia sa rýchlejšie zaradia do spoločnosti, získajú kvalifikáciu a stanú sa plnohodnotnými účastníkmi trhu práce.

Výhody kvalitnej integrácie pre krajinu:

• rast HDP a ekonomického výkonu (kvalifikovaní migranti prispievajú k vyššiemu hospodárskemu rastu),

• stabilizácia pracovného trhu (integrácia pomáha riešiť nedostatok pracovnej sily a zmierňuje dôsledky starnutia populácie),

• vyššia produktivita práce (včasná jazyková a odborná integrácia zvyšuje šance na zamestnanie primerané ich schopnostiam), 

• podpora podnikania a inovácií (migranti často zakladajú podniky, využívajú medzinárodné siete a tým posilňujú export, diverzitu a konkurencieschopnosť ekonomiky),

• pozitívny príspevok do verejných financií (cez dane a odvody),

• a v neposlednom rade veľmi dôležité zníženie sociálnych rizík (včasná integrácia predchádza marginalizácii, nezamestnanosti či radikalizácii). 

Prečo Švédi podporujú aj výučbu materinského jazyka žiaka z cudziny

Vo švédsku má každé novoprichádzajúce dieťa v školskom systéme nárok aj na podporu vo svojom materinskom jazyku. Obce sú povinné zabezpečiť lektora, ak sa prihlási minimálne 5 detí a je dostupný kvalifikovaný učiteľ. Toto právo definuje švédsky školský zákon v prípade, ak dieťa takýto jazyk doma denne používa a má v ňom základné znalosti. Náklady na týchto lektorov hradí obec.

V prípade, ak je žiakov menej ako 5, obec už zákonnú povinnosť nemá, škola však môže dobrovoľne takúto podporu ponúknuť, ak sa jej podarí nájsť učiteľa.

Zmysel tejto finančnej investície vidia Švédi v tom, že aj vďaka podpore výučby materinského jazyka budujú v deťoch jazykovú štruktúru, ktorá ak je kvalitná v materinskom jazyku, uľahčuje aj osvojenie si cudzieho jazyka. 

Švédi si uvedomujú, že vstupná podpora a krátkodobé finančné náklady odľahčujú ekonomický systém v budúcnosti. Sociálne nefunkční mladí ľudia, ľudia bez práce či skupiny, ktoré sa radikalizujú sú pre spoločnosť významne drahšou cestou.

Povinná bezplatná jazyková podpora  

Bežný model fungovania pre novoprichádzajúcich  žiakov do Švédska spočíva v ich umiestňovaní do úvodných tried. Ich cieľom je poskytnúť žiakom základ a uľahčiť tak prechod do bežného systému.

Vyučovanie sa zameriava na intenzívne učenie švédčiny ako druhého jazyka s cieľom rozvíjať ju ako základ pre ďalšie vzdelávanie. Zriaďovanie úvodných tried nemá priamu oporu vo vzdelávacích smerniciach, obce ich organizujú na základe legislatívy týkajúcej sa špeciálnych vzdelávacích potrieb (1).

Vo Švédsku existuje povinná jazyková podpora pre novoprichádzajúcich od 16 rokov a má dve formy. Ak ide o mladých migrantov do 20 rokov, ktorí nemajú dostatočné jazykové schopnosti na pokračovanie v stredoškolskom štúdiu, sú zaradení do tzv. prípravných jazykových programov na stredných školách. Cieľom je pripraviť ich na ďalšie vzdelávanie alebo na vstup na trh práce.

Tento program je súčasťou systému stredných škôl a je financovaný štátom. Ak ide o starších, ktorí už nie sú v povinnej školskej dochádzke, majú nárok na bezplatné kurzy švédčiny SFI – švédčina pre imigrantov. Podmienkou je povolenie k pobytu, registrácia v obci a minimálny vek 16 rokov. Tieto kurzy organizuje obec, sú bezplatné, nie sú povinné, ale je to právo, ktoré sa aktívne ponúka a podporuje.  

Švédsko bolo ďalšou z navštívených krajín, v ktorej sme mohli vidieť, že pragmatizmus spojený s humánnosťou dokáže vytvoriť prostredie, kde sa deti nielen učia, ale sa cítia aj prijaté a podporované. 

Chýbajú nás svetlá v oknách

Pracovná cesta do Štokholmu v novembri znamenala vstávať za tmy a pracovať do tmy. V severských krajinách je málo svetla. Atmosféra v meste bola ale plná svetla. Všade sme stretli cyklistov, videli beh v daždi, ochutnali dobré jedlo či obdivovali budovy s obrovskými oknami. A v nich sme si všimli kľúčovú vec – rozsvietené nespočetné množstvo malých svetielok, lámp a sviečok v oknách bytov i kancelárií. Na čo tieto svetielka slúžia? Vytvárajú pocit tepla a pre tých, čo žijú vo vnútri predstavujú svetlo prichádzajúce cez okno ešte dlho po zotmení. Robia priestor útulnejší aj teplejší. Je to ako terapia svetlom. Zvonka zase slúžia tým, ktorí prechádzajú tmavými ulicami, aby nepôsobili tak pochmúrne. Pomáhajú nájsť stratenú energiu a náladu. Je to jednoduchý spôsob, ako sa cítiť uvoľnene, bezpečne a s pocitom, že všade naokolo žijú súcitní a empatickí ľudia. Ani tisíce ľudí z cudziny tento pocit nezmyl, naopak posilnil. 

Málo lámp svieti v našich oknách. Nie je problém v nápadoch a snahe jednotlivcov, skupín, či organizácií zasvietiť svetlo inklúzie pre cudzojazyčné deti. No žiadaný efekt nenastane, pokiaľ to nemáme nastavené z vnútra a celoplošne. Pokiaľ nás, čo sme vo vnútri nebude viac a nerozsvietime viac lámp v oknách pre tých z vonka, nezmeníme tmu na svetlo. Ak to nespravíme, bude náš svet pre nich stále tmavý a ponurý. Inklúzia nezačína na ulici ani v triede, ale v našom nastavení – v ochote otvoriť okná, pustiť svetlo a ukázať, že tu je miesto aj pre nich. Pomôžme si navzájom cítiť sa lepšie, bezpečnejšie.

Použité zdroje:

1. NILSSON, Jenny & Axelsson, Monica. (2013). “Welcome to Sweden…“: Newly Arrived Students’ Experiences of Pedagogical and Social Provision in Introductory and Regular Classes. International Electronic Journal of Elementary Education. 6. 137-162. Dostupné na: https://www.researchgate.net/publication/287249077_Welcome_to_Sweden_Newly_Arrived_Students’_Experiences_of_Pedagogical_and_Social_Provision_in_Introductory_and_Regular_Classes

Kolektív autorov a autoriek Inklucentrum a KCV.