Slovensko a Česko: Premrhaný potenciál desaťtisícok detí a mladých z cudziny vytvára stratenú generáciu

Tlačová správa

BRATISLAVA 2. 6. 2026

Odborníčky a odborníci zo SR a ČR predstavili návrhy na zlepšenie začlenenia a jazykovej prípravy detí a mladých z cudziny v českom a slovenskom školstve. Súčasný systém podpory detí s odlišným materinským jazykom v oboch krajinách totiž vykazuje vážne systémové nedostatky.

Premrhane talenty 1
„Nechceme, aby o budúcnosti dieťaťa z cudziny rozhodovalo to, ako rýchlo sa naučí po slovensky, ale jeho schopnosti, talent a sny“ učiteľka Alexandra zo Základnej školy v Bratislave. Zdroj obrázka: Canva education.

Pre chýbajúcu dlhodobú stratégiu a nedostatočnú koordináciu dochádza k mrhaniu talentov a potenciálu detí, ktoré sú pre jazykovú bariéru a ďalšie prekážky znevýhodňované najmä pri prechode na stredné školy. Počet detí cudzincov rastie v oboch krajinách rovnako prudko – za 4 roky sa na ZŠ takmer strojnásobil:

UkazovateľSlovenskoČesko
Žiaci z cudziny na ZŠ (nárast od vojny 2021/22 na 2025/26)z cca. 4 700 na 13 900 detí (3×nárast)z cca 30 000 na 76 000 (2,5 × nárast)
Spolu v MŠ, ZŠ a SŠ (aktuálne)23 900+ detí120 000+ detí
Podiel cudzincov na ZŠ v hlavnom mesteBratislava 13 %Praha 17 %

*zdroj: CVTI, SR; META

V Česku navyše až 70 % mladých ľudí (15–19 rokov) s migračnou skúsenosťou nenavštevuje strednú školu – u ich českých rovesníkov je to len 10 %.

Výskum: dve krajiny, podobné slabiny

Predbežné výstupy z medzinárodného kvalitatívneho výskumu Centra vzdelávacích analýz ukazujú, že Česko aj Slovensko zápasia s rovnakými problémami: neprepojené databázy, slabá informovanosť rodičov, nedostatočná jazyková príprava, prijímacie i maturitné skúšky, ktoré fungujú skôr ako bariéra. V niektorých prípadoch Česko reagovalo včas, ale nešikovne, Slovensko neskoro, ale odvážnejšie.

Dobrá prax už existuje

Že to ide, dokazujú konkrétne príklady. Krajské centrum vzdělávání v Plzni ponúka už niekoľko rokov celoročný 1000 hod. kurz či letné kurzy pre stredoškolákov, metodické vedenie učiteľov aj sieťovanie partnerov v regióne. Systémovú podporu i advokáciu už vyše 20 rokov realizuje aj česká expertná organizácia META v Prahe.

Inklucentrum, ocenené medzinárodnou cenou SozialMarie, pomáha s integráciou cudzincov v Bratislave od začiatku vojny. V spolupráci s CPP Bratislava III. rozbehlo na školách psychosociálnu podporu pre deti z Ukrajiny, s mestom Bratislava model mestského inkluzívneho jazykového centra s učebnicami a kurzom pre učiteľov a s NIVAM-om sa spustili prvé dve experimentálne adaptačné triedy na bratislavskej ZŠ K. Brúderovej.

„Nechceme, aby o budúcnosti dieťaťa rozhodovalo to, ako rýchlo sa naučí po slovensky, ale jeho schopnosti, talent a sny,“ uvádza učiteľka slovenčiny ako druhého jazyka Alexandra Alexander zo ZŠ K. Brúderovej vo Vajnoroch, kde je až 21 % podiel žiakov cudzincov. „Komplexná podpora má zmysel len vtedy, keď sa partneri v regióne navzájom poznajú a zdieľajú dáta aj ciele,“ dopĺňa Lukáš Vlček, riaditeľ Krajského centra vzdelávaní z Plzne. „Systémová podporná sieť existuje, ale jej oká sú príliš veľké. Nastal čas prejsť od krízového manažmentu k dlhodobej stratégii,“ zhŕňa expertka Martina Škrdlantová z METY a dodáva, že kľúčový je posun k dlhodobej stratégii postavenej na skutočných potrebách detí a na škole ako bezpečnom mieste.

Komplexna podpora infografika

Závery a kľúčové systémové odporúčania

Analytik Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz z rozhovorov s expertami v rámci výskumu, ktorý bol realizovaný v projekte Podpora ukrajinských detí v integračnom procese v školách na Slovensku a v Českej republike, v oboch krajinách predbežne identifikoval päť prierezových opatrení, ktoré môžu výrazne podporiť úspech detí:

  1. Prepojiť databázy a nájsť deti. Spojiť údaje ministerstiev vnútra a školstva, sprístupniť ich samosprávam a školám a cielene informovať rodičov, aby žiadne dieťa neostalo mimo systému.
  2. Podporu prideľovať podľa jazykovej diagnostiky, nie podľa národnosti či dĺžky pobytu. Diagnostika pri vstupe do systému aj počas vzdelávania ako základ nastavenia podpory.
  3. Z jazykovej prípravy spraviť povinnosť každej školy. Vyššia intenzita a kvalita (kvalifikovaní učitelia, adaptačné triedy v školách či klastroch), viac hodín a psychosociálna podpora v materinskom jazyku.
  4. Prispôsobiť prijímacie a maturitné skúšky. Poskytovať skúšky štátneho jazyka podľa jazykovej úrovne žiaka, jazykovo upraviť test z matematiky a umožniť pomôcky a viac času.
  5. Pridať podporu pred vstupom na strednú školu. Zaviesť prípravný kurz či nultý ročník a kariérovú podporu, aby sa mladí ľudia neuzatvárali pred maturitnými odbormi.

České a slovenské expertné organizácie v tejto súvislosti vyzývajú ministerstvá školstva a príslušné štátne inštitúcie, aby zvýšili investície do navrhovaných systémových opatrení, keďže vynakladáme oveľa menej finančných prostriedkov na ich podporu ako oni prinášajú štátu na daniach a odvodoch.

Organizácie:

Inklucentrum |  www.inklucentrum.sk
Krajské centrum vzdělávání |  www.kcv.cz
Centrum vzdelávacích analýz |  www.vzdelavacieanalyzy.sk
META | www.meta-ops.cz

Kontakt pre médiá:

Anežka Palajová | [email protected] | + 421 951 030 720

EASI loga
Projekt „Podpora ukrajinských detí v integračnom procese v školách na Slovensku a v Českej republike“, č. zmluvy ESF-SI-2024_UA-01_0021 je spolufinancovaný Európskou úniou, ESF+ SI+.

Čítajte aj