Prázdni na prázdniny
Ako sa školský rok chýli k záveru, vnímam zo všetkých strán – od detí, učiteľov a učiteliek, i rodičov, že dobiehame k cieľovej páske z posledných síl. Únava je takmer hmatateľná a pomalé varenie sa vo vlastnej šťave za ostatné dni tomu veľmi nepridáva.
Márne čakanie na úľavu
Opakuje sa to každý školský rok – koniec júna vyzeráme s nádejou, že konečne príde úľavy, oddych a čas na dni naplnené pohodou. Dúfame, že náročnom období príde zaslúžený odpočinok, do ktorého vkladáme veľké očakávania. Čím ťažší rok, tým vytúženejšie prázdniny.
Je to pochopiteľné. V priebehu náročných období často odkladáme tie menej podstatné – aspoň podľa nás – činnosti v mene optimálnych výkonov, dodržania termínov a splnených úloh.
Prioritizujeme a medzi top najdôležitejšie veci sa oddych a uvoľnenie s blízkymi často nedostáva. Nie preto, že by sme po nich netúžili, avšak povinnosti sú jednoducho karty s vysokou hodnotou, ktoré prebíjajú tie menej hodnotné – nielen naše túžby či sny, ale často aj úplne základné potreby (komu z nás sa nestalo, že na konci pracovného dňa zistil, že sa okrem rannej kávy nenapil?).
Hoci podobnému správaniu ľudsky rozumieme (a sami sa k nemu často pripájame), poznatky moderných neurovied nám jasne hovoria, prečo podobný manažment vlastných síl môže viesť k nie príliš šťastným výsledkom.
Zanedbávanie vlastných potrieb vrátane potreby oddychu a dočerpania síl v mene prekonanie intenzívnej prekážky vedie v krátkodobom horizonte k veľkému nabudeniu nervového systému.
Ten začne automaticky využívať stresové reakcie úteku alebo útoku, aby takéto náročné obdobie preklenul. Daňou za to ale je, že sme podráždenejší, útočnejší, iritujú nás aj menšie nezhody, ktoré inokedy prekonávame s humorom.
Ak však tieto preťažujúce časy nekončia a my naďalej ideme na dlh, prepíname sa do iného režimu. Jeho hlavným cieľom už nie je prekonať prekážky a výzvy, ale niečo oveľa základnejšie – prežiť. To sa deje cez úsporu energie a minimalizáciu nášho prežívania. Ideme na autopilota, odškrtávame dni a prestávame byť všímaví k sebe i druhým.
Keď do prázdnin vstupujeme takíto vyčerpaní, namiesto toho, aby sa naplnili naše predstavy o úľave a aktívnom oddychu, môžeme sa cítiť prázdno a bez inšpirácie. Hoci sme si sľubovali, že naše koníčky, priatelia a stretnutia dostanú v lete zelenú, niekedy sa k nim nedokážeme napriek voľným dňom dostať.
Obrazne povedané, boli sme tak dlho hladní, že od zoslabnutia nevládzeme natiahnuť ruku za jedlom, ktoré máme na dosah. Veľké očakávania a nároky, ktoré na svoje dovolenkové dni máme, nás môžu tiež ďalej vyčerpávať a demotivovať.
Doprajte si čas na prázdno
Ako z tohto kola von? Osvedčeným krokom je si svoju únavu priznať a na svoje dlhodobo nenaplnené potreby pozerať súcitným okom. Je možné, že niekoľko dní – a možno aj viac dní, ako by sme čakali – budeme jednoducho príliš vyčerpaní na to, aby sme spravili niečo užitočné, efektívne, alebo dokonca i zábavné a naplňujúce.
Doprajme si na čas prázdno – veď je i v etymológii slova prázdniny. Nemusíme zažívať nič výnimočné, vytvoriť nič dychberúce, ani vycestovať na špeciálne miesto. Skúsme hľadať a vnímať zdroje, ktoré máme v blízkosti. A možno si skúsme sľúbiť, že aj po doplnení síl budeme každodenné radosti a chvíle oddychu pokladať za karty s vysokou hodnotou, ktoré prebijú karty výkonu a námahy.
Autorka: Maja Jaššová, psychologička a odborníčka na Traumu rešpektujúci prístup
Článok vznikol v rámci projektu „Škálovanie traumu rešpektujúceho prístupu. Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou“. Viac info: https://inklucentrum.sk/socialne-inovacie/