Ako pripraviť a prijať viacjazyčných žiakov na stredné školy? Slovensko a Česko hľadajú odpovede spoločne
Bratislava, 2. júna 2026
Na pôde NIVAMu sa stretli odborníci zo Slovenska a Česka, aby zdieľali skúsenosti a hľadali systémové riešenia pre žiakov-cudzincov prechádzajúcich na stredné školy. Okrúhly stôl s medzinárodnou účasťou, konaný pod záštitou ministra školstva Tomáša Druckera, bol prvým krokom k dlhodobej spolupráci oboch krajín v oblasti inkluzívneho vzdelávania.
Prečo je téma taká naliehavá?
V Českej republike je dnes mimo systému stredoškolského vzdelávania až 70 % mladých cudzincov – v porovnaní s 10 % českých adolescentov. Slovensko stojí pred podobnou výzvou a obe krajiny vedia, že bez systémových zmien sa situácia nezlepší. Práve preto zástupcovia ministerstiev školstva, výskumných inštitúcií, krajských úradov a mimovládnych organizácií zasadli za jeden stôl.
Za Slovensko sa diskusie zúčastnili MŠVVaM SR, NIVAM, Regionálny úrad školskej samosprávy Bratislava, Výskumná a inovačná autorita SR, Bratislavský samosprávny kraj a Inklucentrum – Centrum inkluzívneho vzdelávania. Za Česko prišli zástupcovia MŠMT ČR, Národného pedagogického inštitútu, JCMM Brno, Krajského centra vzdelávania Plzeň a organizácií META a MOST.
Čo funguje: prípravný „nultý ročník“
Česká strana predstavila model ročného prípravného kurzu pred nástupom na strednú školu. Kurzy realizujú organizácie META v Prahe, KCV Plzeň s programom Rok s češtinou a JCMM v Brne. Ich jadrom je intenzívna jazyková príprava – až tisíc hodín ročne – doplnená o kariérne poradenstvo, orientáciu vo vzdelávacom systéme a psychosociálnu podporu.
Výsledky hovoria za seba: približne 80 % žiakov, ktorí začínali s nulovou znalosťou jazyka, sa v tom istom roku dostane na strednú školu.
Hlavnou slabinou modelu zostáva jeho právny status. Účastníci kurzov nemajú štatút žiaka ani študenta, forma nie je zakotvená v legislatíve a financovanie leží výhradne na organizátoroch. Slovenská strana upozornila, že existujúce adaptačné triedy – vrátane klastrových – by mohli slúžiť ako právny základ, ak by sa upravili tak, aby mohli predchádzať samotnému prijatiu na strednú školu a neboli viazané na konkrétnu školu.
Čo odborníci odporúčajú:
- Vychádzať z existujúceho modelu adaptačných tried a nebudovať nový nástroj od nuly.
- Vyriešiť štatút žiaka, legislatívne zakotvenie formy a stabilné financovanie.
- Umožniť krajom a obciam zriaďovať tieto triedy aj mimo konkrétnej školy – napríklad v jazykovej škole alebo v klastri.
- Otvoriť otázku, či sa „nultý ročník“ započítava do povinnej školskej dochádzky.
- Využiť aktuálne otvorenú vyhlášku o strednej škole v SR ako rýchlu legislatívnu cestu.
Ako spravodlivo prijímať viacjazyčných žiakov?
Druhá časť diskusie sa venovala prijímacím skúškam. Česká skúsenosť s nahradením skúšky z češtiny pohovorom ukázala problémy: pohovory sú subjektívne, nejednotné a žiaci dopadali paradoxne najhoršie práve pri matematike v ukrajinčine.
Slovensko zvolilo iný prístup. Od zavedenia jednotnej prijímacej skúšky (najskôr od roku 2028) budú môcť žiaci-cudzinci absolvovať namiesto skúšky zo slovenčiny jazykovú skúšku zo slovenčiny ako druhého jazyka na úrovni A2 – podmienkou je, aby boli v slovenskom vzdelávacom systéme od 6. do 9. ročníka ZŠ.
Českí odborníci ocenili tento model ako najobjektívnejší spôsob merania reálnej jazykovej úrovne a odporúčajú ho ako inšpiráciu aj pre Česko. NIVAM má v revidovanom školskom vzdelávacom programe pripravený štandard slovenčiny ako druhého jazyka pre úrovne A1 a A2 a chystá referenčné opisy aj pre B1 a B2.
Čo odborníci odporúčajú:
- Zaviesť jazykovú skúšku zo štátneho jazyka ako druhého jazyka – objektívnejšia alternatíva k pohovorom.
- Pripraviť kvalitné diagnostické nástroje a štandardy pre úrovne A1 až B2 a preškoliť učiteľov na slovenčinu/češtinu ako druhý/cudzí jazyk.
- Zvážiť viacero úrovní prijímacej skúšky (A2 aj B1), technicky riešiteľné podobne ako pri maturite.
- Využiť výsledok testu nielen ako prijímacie kritérium, ale aj ako diagnostický podklad pre nastavenie podpory počas stredoškolského štúdia.
- Žiakom, ktorí na konci základnej školy nedosiahnu úroveň A2, umožniť vstup do adaptačnej triedy alebo prípravného ročníka – aby v systéme neprepadávali.
Čo bude nasledovať?
Stretnutie sa hodnotí ako začiatok dlhodobého procesu. Bezprostredným krokom je odovzdanie záverov vedeniu oboch ministerstiev, NIVAMu a Národného pedagogického inštitútu ČR.
Na Slovensku by sa mohla diskusia o navrhovaných zmenách premietnuť do aktuálne otvorenej vyhlášky o strednej škole a do pripravovanej letnej novely školského zákona. Zvažuje sa napríklad predĺženie adaptačnej triedy na dva roky (inšpirácia Švédskom), presun jednotnej prijímacej skúšky na základné školy alebo možnosť realizovať prípravný ročník klastrovo.
V Českej republike sa môže spustiť zriadenie expertnej pracovnej skupiny pre tvorbu legislatívnych zmien, pričom česká strana sa bude inšpirovať práve aktuálnymi reformami na Slovensku a spolupracovať s NIVAMom.
Obe strany sa zhodli: štrukturálne fondy a národné projekty sú dôležitým nástrojom financovania, no nastúpia až po právnom ukotvení a zaradení témy do strategických dokumentov. Systém musí byť nastavený správne – potom sa dá aj financovať.
Článok pripravil: Viktor Križo, Inklucentrum
