Ako je to s nadčasmi u pedagogických asistentov, špeciálnych pedagógov a ostatných odborných zamestnancov v škole? Spýtali sme sa nášho odborníka na školskú legislatívu Viktora Križa.
Uvedený text nižšie platí úplne rovnako aj pre projektových zamestnancov cez projekt MPC. Zákony platia pre všetkých.
Základným a kľúčovým miestom pre túto tému je § 97 Zákonníka práce Z.z. a § 7 ods. 4 zákona o pedagogických a odborných zamestnancov 138/2019 Z. z. Oba tieto predpisy zjednodušene hovoria nasledovné:
- Pre všetkých platí, že práca nadčas je práca nad týždenný pracovný čas (u nás v školstve je to nad 37,5 hod., čiže 7,5 hod. denne + 0,5 h. máme povinnú prestávku). Takýto nadčas je žiaľ v školstve ojedinelý a veľmi sa nerieši.
- Na základe § 7, ods. 4 zákona 138/2019 je u pedagogických zamestnancov, ktorí majú určený základný úväzok (u asistenta učiteľa 22 alebo 23 hodín) nadčasom každá ďalšia priama výchovno-vzdelávacia činnosť so žiakmi (napr. suplovanie, práca s dieťaťom viac ako 23 hod. týždenne, suplovanie alebo práca v ŠKD a pod.). Ak teda asistent v danom týždni má nariadené byť viac ako 23 hodín priamo v práci so žiakmi či individuálne, skupinovo alebo v triede, tak mu patrí za každú takúto hodinu navyše náhradné voľno.
- Špeciálny pedagóg a odborní zamestnanci nemajú úväzky, takže tým pádom pre nich špeciálny odsek neplatí. Ale z toho nevyplýva, že majú celých 37,5 hod. týždenne robiť priamo s deťmi. To je v úplnom rozpore s akoukoľvek odbornosťou ich práce a psychohygienou. Štandard ich odbornej práce vyžaduje zhruba raz toľko podporných činnosti ako je ich priama práca s deťmi. Pre odborných zamestnancov alebo školského špeciálneho pedagóga je získavanie nadčasov možné len na základe zákonníka práce, čo v praxi veľmi nefunguje.
- Prácu nadčas možno podľa zákonníka práce § 97 získavať jedine na príkaz alebo so súhlasom zamestnávateľa alebo ním určeného vedúceho zamestnanca. Nie je možné si to nariadiť sám.
- Ak zamestnanec niektorý deň robí viac ako 7,5 hod. to ešte neznamená automaticky práca nadčas, pokiaľ nie je vopred určené rozvrhnutie pracovného času. Tá sa určuje z týždenného času. Ale ak aj odrobí v týždni viac ako 37,5 hod. nie je to automaticky nadčas, ak to nebolo dohodnuté so zamestnávateľom.
- Ak sa zamestnanec vzdeláva a zamestnávateľ mu to schválil, tak ak prekročí 37,5 hod. týždenne, tak je to taktiež nadčas. Ale tam je podmienka, že vzdelávanie by malo byť v pláne profesijného rozvoja (čo tiež veľmi nefunguje).
Toľko predpisy. Všetky tieto odseky platia aj pre čiastočne úväzky primerane v prepočte na ich úväzok.
Štandardne je práca nadčas záležitosťou dohody a pravidlá hry pre všetkých vrátane odborných zamestnancov majú byť určené v pracovnom poriadku, nie riešené ad hoc podľa nálady vedenia školy alebo zamestnanca. Ministerstvo školstva vypracovalo s Odborovou organizáciou takýto vzorový pracovný poriadok, ale čuduj sa svetu, tam nič veľmi nenájdete. Len slabé vyjadrenia prepísané zo zákona. O odborných zamestnancoch ani slovo. Ak si riaditelia a zamestnanci nad to nesadnú, nevypracujú si pravidlá a nedohodnú sa, tak to funguje len ako chaos typický pre naše školy, kde sú pracovno-právne veci často nedostatočne akceptované.
Riaditelia škôl nie sú právnici, problematike nie vždy rozumejú, čo od nich nik ani žiadať nemôže. A od zamestnancov tiež nie. Takže v takom prostredí nemá kto na problém ani upozorniť. Je faktom, že na zdravom pracovisku, kde sa ľudia vyznajú vo svojich právach a povinnostiach sú tieto veci exaktne stanovené. Môžem teda vyjadriť len odporúčanie, ako by to malo byť. Férové a spravodlivé je, aby nadčasové úlohy boli stanovené v pracovnom poriadku a to spravodlivo a s rovnakou príležitosťou pre všetkých. To sa však už teraz nedeje, lebo špeciálni pedagógovia a odborní zamestnanci vlastne nemajú – väčšinou – stanovenú možnosť na získanie takéhoto voľna. Malo by byť v záujme a snahe dobrých vzťahov, aby si títo odborní pracovníci sadli so svojím vedením a stanovili si v tomto pravidlá hry vo vzájomnej dohode a písomne.
Keďže Zákonník práce a zákony SR predpokladajú demokraciu aj na pracovisku, tak veci nefungujú príkazmi, ale dohodami. Riaditeľ náhradné voľno neudeľuje ako odmenu či privilégium, ale ako právo zamestnanca, pokiaľ pracuje kvalitne a nadčas. Keďže sa to ťažko hodnotí, je potrebná dohoda. A takáto dohoda má byť aj s pedagogickými zamestnancami, kedy získavajú nadčas mimo bežného nadčasu, čo dostávajú za tzv. suplovanie. Napr. pri lyžiarskych, školách v prírode, mimoriadnych udalostiach (akadémie, projektové týždne alebo i.), príp. iné benefity, odmeny.
Všetci vieme, že je v školstve málo peňazí a je ťažké riadiť rozpočet, ale napriek tomu by mal rozpočet slúžiť najmä pre ľudí a ich podporu a nie pre spokojné kontrolórky. Problém vidím aj v tom, že ak riaditelia neustále len šetria, štát nadobúda pocit, že vlastne školstvo viac peňazí ani nepotrebuje. A začarovaný kruh sa uzatvára.
Zdroj obrázka: Arrow vector created by pch.vector – www.freepik.com