Nenásilná komunikácia je o bytí tu a teraz

Čo je nenásilná komunikácia? Ako súvisí koncept nenásilnej komunikácie s inkluzívnym vzdelávaním v školách? Ako sa môžu vďaka nenásilnej komunikácii zlepšiť vzťahy na pracovisku, medzi žiakmi či v kolektíve celkovo? Ako si aj vy môžete vybudovať lepší vzťah k sebe?

Prepojeniu humanistických princípov  C. Rogersa, A. Maslowa a hrovou terapiou G. Landretha  s inkluzívnym vzdelávaním sme sa podrobne venovali v článku Humanistické aspekty inkluzívneho vzdelávania. Pripomenieme, že inkluzívne vzdelávanie nie je žiaden nový módny koncept. Práve naopak. Môžeme ho chápať ako mladšiu sestru humanistickej psychológie, či ovocie práce humanistických psychológov.

Marshall Rosenberg, významný predstaviteľ humanistickej psychológie a žiak C. Rogersa, dokázal pretaviť princípy slobody a zodpovednosti do rôznych zákutí vzťahov a komunikácie.

Marshall Rosenberg je zakladateľ Nenásilnej komunikácia (Nonviolent communication NVC). Video so slovenskými titulkami vysvetľuje humanistické princípy konceptu, ktorý je dnes uznávaný v celom svete.

Potreba rešpektu, prijatia a úcty

Napriek významnému pozadiu, z ktorého inkluzívne vzdelávanie vychádza, sa mu stále nedostáva takého miesta v školách aké mu prináleží. Prečo je tomu tak? Odpovede hľadajme v stave našej spoločnosti. Rastúce napätie medzi ľuďmi a extrémizmus. Šikanovanie a sociálno-patologické javy. Zlé duševné zdravie, depresie a konflikty. Egoizmus, nezáujem, posudzovanie a mocenské spory.
To sú neduhy ktoré sužujú svet – rodiny, školy a nie výnimočne aj celé národy. Práve tie sú hlavnou príčinou a bariérou, prečo inkluzívne vzdelávanie u nás, ale vo veľkej miere ani vo svete nie je zatiaľ etablované.

Ak budeme pátrať po hlbších príčinách tohto stavu, uvidíme, že problémy chudoby, narastajúcich sociálnych rozdielov, či rozdielov vyplývajúcich zo zdravotných znevýhodnení sú následkom hlbších spoločenských rán. Týmito ranami sú chýbajúce potreby rešpektu, prijatia, úcty a bezpečia.

To čo inkluzívne vzdelávanie a nenásilná komunikácia ponúka nie je žiadna náplasť na ranu vo forme novej metódy, techniky, či instantného postupu typu „4 jednoduché kroky ako…“.

Práve naopak. Ide o životnú filozofiu a presvedčenie. Presvedčenie, že v každom človeku je vždy niečo „živé“ a jedinečné, čo ak dokážeme vhodnou stratégiou a slovami vyjadriť, môžeme tým „prispieť k spoločnému životu“. Spočiatku je to aj o učení sa novým slovám a spôsobom vyjadrovania, ale neskôr sa to stáva najmä spôsobom premýšľania, vzťahovania sa k sebe a ostatným ľuďom. Spôsobom bytia.

Žirafí jazyk

Základom nenásilnej komunikácie je empatické počúvanie, ktoré nazývame žirafí jazyk. Hovoríme tomu napojenie sa. Pri napojení sa ide o hlboké vnímanie, čo sa deje v druhom človeku, čo sú skutočné motívy (pocity a potreby) jeho slov a jednania.

Skôr, než som schopný empaticky počúvať druhému, musím vedieť načúvať sebe samému.

Spojenie sám so sebou v „tu a teraz“ je základom pre schopnosť prepojiť sa s ostatnými. Keď komunikujem so žiakom, kolegyňou, rodičom či partnerkou, snažím sa pochopiť, čo hovorí a aké má pocity a potreby. Zároveň nezabúdam na seba. Počas načúvania sa snažím zvedomiť si v sebe svoje pocity a druhej strane sprístupniť, čo sa deje v mojom vnútri.

Empatické počúvanie si vyžaduje skutočný záujem a vzťah, ako to zdôrazňuje aj C. Rogers.

Opakom „žirafej“ reči, ako sa ináč nenásilná komunikácia nazýva, je šakalí jazyk plný kritiky, trestajúcich či pochvalných myšlienok o sebe či druhom. Všetci túto reč veľmi dobre poznáme a nevedomky sa ju učíme od ranného detstva. Naopak, nenásilnú reč potrebujeme znovu nadobudnúť – naučiť sa ju. Dnes už sú celé školy, ktoré takýto typ komunikácie zavádzajú do vzdelávania, mediácie, firemnej kultúry či politiky. V našom prípade je to práve školské prostredie, ktoré spája nenásilnú komunikáciu a inkluzívne vzdelávanie.

Nenasilna komunikacia mediacia pre zivot Inklucentrum
Otvárame len raz ročne: Nenásilná komunikácia – Mediácia pre život.

Prečo sa učiť nenásilnej komunikácii?

Rešpekt a pochopenie je častokrát to, čo od druhých očakávame a čo sa nám nie vždy dostáva. Sebaúcta a naplnenie vlastných potrieb mnohokrát odsúvame do úzadia v domnienke, že tak budeme pre iných prijatí. Nenásilná komunikácia učí ako tieto dve naoko protichodné myšlienky spolu súvisia ako spojené nádoby. Naplnenie vlastných potrieb totiž zákonite vedie k väčšej sebaúcte a prijatiu seba. A ako sme už spomenuli až prijatím a naplnením vlastných potrieb vieme žiť vo viac rešpektujúcich a naplnených vzťahoch.

Príklad nenásilnej komunikácie v škole

Ž(iak): Zas som ja ten najhorší! (reaguje žiak po konflikte s iným žiakom, keď príde učiteľ riešiť situáciu).

U(čiteľ): Si naštvaný a očakávaš obvinenia na seba.

Ž: Áno, ako vždy.

U: Keď vidíš blížiť sa učiteľa po konflikte do triedy, naskočí ti myšlienka: “A zase budem za najhoršieho.”

Ž: Presne tak a pritom ja som sa len bránil, Adam mi zase zhodil peračník a teraz si vypočujem prednášku, ako sa mám lepšie správať alebo dostanem poznámku.

U: A namiesto prednášky by si bol aj celkom rád, keby bol vypočutý aj tvoj pohľad na vec, čo Ťa nahnevalo a čo si chcel.

Viac o Nenásilnej komunikácii prinesieme už čoskoro v pripravovanom bulletine.

Čítajte aj

KALENDÁR

No event found!
Menu