Hrozí nám psychiatrizácia adolescentov. Duševné zdravie potrebuje nový smer

Tlačová správa, 6. decembra 2025, Bratislava

Téma duševného zdravia detí a mladých ľudí stále viac rezonuje v spoločnosti. Najvyšší kontrolný úrad nedávno upozornil na ohrozenie duševného zdravia v súvislosti s nedostatkom detských psychológov (NKÚ, 1. 9. 2025). Ministerstvo školstva v spolupráci s ďalšími rezortmi upozornilo na nárast radikalizmu a potrebu nadrezortných riešení (MŠVVaM, 20. 11. 2025). Rovnako na to poukázala aj predbežná správa VÚDPaPu a školskej inšpekcie (VUDPaP, 4. 7. 2025; ŠŠI, 23. 5. 2025), ktoré upozorňujú, že dochádza k zhoršeniu wellbeingu u detí a ich prejavy sa zhoršujú.

Českí psychiatri, vo svojej nedávnej štúdii, naproti tomu upozornili na významný fenomén označovaný ako psychiatrizácia adolescentov (Pišl a kol., 2024). Ide o jav, ktorý čoraz viac patologizuje deti a adolescentov tým, že ich prežívanie a správanie interpretuje ako neprimerané či chorobné, hoci v skutočnosti nejde o poruchu.

Rastúci počet takto označených javov a dáta o nich tak môžu byť skreslené. Zvýšené udávanie ťažkostí mladými ľuďmi pritom môže súvisieť s vyššou vnímavosťou voči vlastnému prežívaniu a väčšou ochotou zdieľať tieto informácie o sebe. Takéto zdieľanie vnútorného sveta samo o sebe nie je negatívny jav, kým ho interpretujeme správne.

Tieto zistenia naznačujú, že potrebujeme prehodnotiť riešenia, ktoré ako spoločnosť ponúkame.

Terciárna intervencia – psychiatrická, psychoterapeutická starostlivosť či krízová intervencia – má svoje nezastupiteľné miesto, no jej nadmerné zdôrazňovanie a medializácia môže zatieniť základné preventívne princípy a prístupy. Máme na mysli najmä tému primárnej prevencie a budovanie odolnosti v každodennom živote, a to s aktívnou podporou školy, poradenských zariadení, rodiny i širšej komunity.

Apelujeme preto na tvorcov verejných politík a stratégií, aby svoju pozornosť v najbližšom období zamerali práve na primárnu prevenciu a posilnenie duševnej pohody detí a mládeže, ako je budovanie pozitívnej klímy v školách, programy na rozvoj sociálnej, emocionálnej i digitálnej gramotnosti a digitálneho zdravia.

Pripomíname, že je potrebné vytvárať systémové riešenia, ktoré budú viesť k vyššej psychickej odolnosti detí a mládeže a tým znížia nápor na psychiatrické a terapeutické služby. Ďalej je nevyhnutné skvalitniť zber dát o duševnom zdraví vo všetkých sektoroch ako aj ich správnu odbornú interpretáciu, aby verejné politiky tvorené na základe získaných dát nachádzali udržateľné riešenia.

V neposlednom rade žiadame obnovenie rešpektujúceho dialógu vo verejnom priestore, medzi politikmi a predstaviteľmi štátu, väčšiemu rešpektu, menej mocenského správania medzi zložkami štátu od ministerstva cez úrady, zriaďovateľov a vedenia škôl, lebo patologické javy medzi deťmi a mladými sú predovšetkým výsledkom stavu fungovania dospelých. Ak chceme mládež, ktorá bude odolná, zodpovedná a rešpektujúca, môžeme jej ukázať cestu len vlastným príkladom.

Tlačovú správu pripravili:

PhDr. Viktor Križo, PhD., psychológ,
Mgr. Eva Klimová psychologička,
Mgr. Mária Anyalaiová, PhD., psychologička a psychoterapeutka,
PaedDr. Jana Lednická, riaditeľka CPP Bratislava 3, sociálna pedagogička