Časť 3. Humanistické chápanie a pyramída inkluzívneho vzdelávania
Predchadzajúci zo série článkov o rozmanitom chápaní inkluzívneho vzdelávania s podtitulom Časť 2. Tri chápania inkluzívneho vzdelávania bol venovaný predstaveniu integračného, ľudsko-právnemu a humanistickému aspektu. V tretej časti hlbšie rozoberiem humanistické chápanie a prestavím pyramídu inkluzívneho vzdelávania.
Pre rýchle definovanie humanistickej psychológie postačí výklad z wikipedie: Humanistická psychológia je učenie o osobnosti ako celku, so zvláštnym záujmom o hodnoty a morálnu dynamiku ľudskej aktivity. Nemá “jedného vodcu”, hlavnými predstaviteľmi sú Abraham H. Maslow a Carl R. Rogers. (Humanistická psychologie. Wikipedia.org).
Pyramída inkluzívneho vzdelávania
Aby sme lepšie priblížili rozmanité chápania, pričom zdôrazňujem, že nejde o ich vzájomné vylúčenie alebo popretie, ukážeme, ako sa vzájomne predchádzajú, dopĺňajú a vyrastajú zo seba. Na pomoc sa dá ľahko aplikovať Maslowova pyramída, v ktorej jednotlivé úrovne potrieb vedú k stále vyššiemu poschodiu, pričom ani v najvyššom stupni neprestávajú byť dôležité tie nižšie. Na druhej strane, obrať sa o najvyššie poschodia znamená živoriť.
Obrať sa o najvyššie úrovne ľudských potrieb (rešpekt, učiace sa spoločenstvo, sloboda a zodpovednosť) znamená živoriť.
Schéma názorne poukazujeme na postupné napĺňanie rozvoja inkluzívneho vzdelávania v školskom prostredí. Podobne ako pri Maslowovej pyramíde, aj tu platí, že jednotlivé úrovne sa vzájomne dopĺňajú a nadväzujú.
Na druhej strane, Maslow i Frankl zdôrazňovali, že nie je nevyhnutné na napĺňanie vyšších potrieb dosahovať vždy plné naplnenie tých nižších. Pre inkluzívne vzdelávanie z toho plynie, že na dosahovanie sebaaktualizácie v slobode a zodpovednosti nie je nevyhnutné odstrániť všetky bariéry a zabezpečiť najvyššiu úroveň materiálnych potrieb v školách pre deti a učiteľov.
Inkluzívne vzdelávanie z pohľadu humanistickej psychológie: Pre dosiahnutie sebaaktualizácie v slobode a zodpovednosti nie je podmienkou mať najprv zabezpečenú najvyššiu úroveň materiálnych potrieb v školách pre deti a učiteľov.
Tie nižšie zložky pomáhajú redukovať predovšetkým napätie, ktoré sa znova a znova opakuje, lebo prichádzajú nové a nové limity a bariéry vo vývine a interakcii človeka s prostredím.
Isté napätie môže byť pre vyšší rast aj podnecujúce. Inkluzívne vzdelávanie môžeme potom chápať oveľa širšie. Je to cesta, na ktorej človek (dieťa, učiteľ, rodič…) zažíva rozličné vonkajšie fyzické a materiálne bariéry prostredia rovnako ako osobné limity a obmedzenia, ktoré vyžadujú podporu.
Postupne, ako človek zažíva bezpečie a stabilitu prostredia, jeho predvídateľnosť a podpornú klímu, začína vytvárať hlbšie a hlbšie vzťahy a interakcie s druhými. Vytvárajú sa priateľstvá medzi rozličnými generáciami, žiaci a učitelia sa učia reflektovať svoj rast i poskytovať si vzájomne konštruktívnu spätnú väzbu a podporu. Práve spätná väzba vytvára, na vyššej úrovni, hlboký rešpekt každého ku každému.
Kvalita vzdelávania je následne zavŕšená sebaaktualizovaným človekom, ktorý je vnútorne slobodný, rád na seba preberá zodpovednosť, cíti s druhými a pracuje na svojom raste. Potenciál jednotlivca sa napĺňa stále vyššou kvalitou jeho bytia. Takýto rozvoj je možný práve vtedy, ak sa vytvára férová príležitosť pre každého, vo vzájomnom učiacom sa spoločenstve. Na vrchol pyramídy nie je možné dostať sa sám.
Inkluzívne vzdelávanie predpokladá, že hodnoty ako spravodlivosť, láska, dobro, spolupráca sú zdieľané a univerzálne prijímané.
Ešte jeden aspekt Maslowovej teórie je tu dôležitý. V schéme napravo sú uvedené dva pojmy (redukcia napätia a rast), ktoré vychádzajú z teórie tzv. D (deficiency) a B (being) potrieb. Maslow veril, že poslanie človeka nie je len neurotické a opakované napĺňanie nižších potrieb, ale aj rast nášho bytia.
Maslow rozlišoval tzv. D-lásku a B-lásku. Tá nižšia deficiency love je neurotická v tom zmysle, že človek stále iba napĺňa dookola to isté a nenachádza v tom rast. Rovnako je to s učením v škole. To B-učenie (being learning) je také učenie, ktoré rozvíja. To prvé iba neuroticky dookola napĺňa poznatky, vedomosti a zručnosti, ktoré sa nerozvíjajú, iba mechanicky obnovujú tie isté spojenia. Málo kreativity, rastu a komplexnosti učenia.
Tie najvyššie metapotreby (alebo potreby bytia), ktoré nazýval aj rastovými, cyklicky stále viac budujú osobnosť človeka smerom vyššie k sebaaktualizácii. Maslow veril, že človek môže dosahovať hlbokú úroveň zrelosti a charakteru práve vtedy, keď napĺňa tieto najvyššie rozmery osobnosti. Ak je škola iba miestom opakovaného napĺňania informáciami/učením, pravidlami a hodnotením, tak len málo prispieva k metarozvoju človeka.
Naopak, ak uvažujeme o inkluzívnom vzdelávaní, mali by sme o ňom uvažovať ako o neustále sa zvyšujúcej kvalite rozvoja človeka, ktoré nevylučuje stabilitu, pravidlá a učenie, ale pozdvihuje ho na oveľa vyššiu úroveň a rozhodne sa nezastavuje pred výzvami ako sú vzťahy, komunikácia, rozvoj potenciálu, slobody a zodpovednosti či rešpektujúca kultúra.
Odborná verzia tohto článku s označením citácií a zoznamom použitej literatúry bude zverejnená v odbornom periodiku.
Autor: Viktor Križo