Inkluzívne vzdelávanie a jeho rozmanité chápanie

Časť 1. Komplexnosť pojmu a jeho pôvod

V prvom zo série článkov o inkluzívnom vzdelávaní sa venujem komplexnosti tohto pojmu a nástrahám pri jeho veľmi úzkom vymedzovaní. Zdôrazňujem potrebu vlastnej vžitej skúsenosti s inkluzívnym vzdelávaním respektíve na ceste za jeho spoznávaním.

Inkluzivne vzdelavanie a jeho rozmanite chapanie 1.cast
Komplexnosť pojmu inkluzívne vzdelávanie

V posledných rokoch sa výrazne rozmáha používanie pojmu inkluzívne vzdelávanie v publikáciách, príručkách, projektoch a v mnohých oblastiach verejnej sféry. Jeho význam sa často zužuje len na niektorý z jeho aspektov. Ako príklad uvediem zúžené chápanie pojmu v metodickej príručke Ministerstva školstva, kde bol pojem vymedzený len na problematiku podpory detí zo sociálnym znevýhodnením. Viac v článku „Ministerstvo školstva používa nerozvážne pojem inkluzívne vzdelávanie“.


Práve pre vyššie uvedené, by som rád poukázal na rozmanité chápanie tejto témy, pričom si nenárokujem na jediné správne vymedzenie. Cieľom je naopak otvoriť a rozšíriť diskusiu o tomto pojme o nové smery.


Podobne ako pri pojmoch láska, dobro či pravda ide o rozsiahly pojem čo do šírky ale aj hĺbky. Vymedzenie tak komplexných pojmov vyžaduje poukázať na ich rozmanité aspekty. Mali by sme sa vyhnúť snahe zlúčiť rozličné aspekty pojmu inkluzívne vzdelávanie dokopy a vyhlásiť ich za samotný pojem. Hlbšie chápanie témy prevyšuje jednotlivé časti a vyžaduje viac žitú skúsenosť a cestu za jej postupným objavovaním.

Pôvod slova

Inkluzívne vzdelávanie, napojené na pojem inklúzia, vychádza tradične z latinského neurčitku includere (in – claudere), čo znamená obkolesiť, uzavrieť, prekaziť. Predložka „in“ by evokovala uzavretie dovnútra. Angličtina tento pojem inclusion posúva do roviny začlenenia dovnútra. Pravdepodobne nám návrat k pôvodnému názvu veľmi nepomôže, nakoľko tento pojem sa významne vyvíja a dnes predstavuje to najlepšie v kvalite a humánnosti vzdelávania.

Anglické – inclusion – znamená začlenenie dovnútra.

Krátko z histórie

Pripomeňme si, že v 80. rokoch pojem inklúzie prichádza ako reakcia na rasovú diskrimináciu, chudobu, vylučovanie osôb so zdravotným postihnutím zo spoločenského života a vzdelávania. Neskôr aj spätosť s rešpektom k rozmanitosti ľudí. Historicky rozhodne nemožno zabudnúť ani na skúsenosť ľudstva so svetovou vojnou, násilím, terorizmom, zneužívaním moci, a odpoveďou v podobe posilňovania ľudských práv a demokracie.

Ako ľudstvo dozrievalo k humanizmu, tak sa aj kvalita vzdelávania v jednotlivých krajinách etablovala a vyvíjala. Uzavrime túto úvodnú diskusiu dvoma poznámkami:


• používanie spojenia inkluzívne vzdelávanie v 80-rokoch vychádza najmä zo snahy a postupnej iniciatívy začleňovať do vzdelávania (v širšom kontexte aj do spoločnosti a pracovného života) aj deti/ľudí so zdravotným či sociálnym znevýhodnením,

• od 40. rokov sa, v americkej spoločnosti, etabluje humanistická psychológia, ktorá sa od 60. rokov implementovala aj do vzdelávania. Nezabúdajúc na Máriu Montessori môžeme povedať, že práve humanistická psychológia v rôznych podobách dokázala konfrontovať vzdelávanie s inkluzívnymi princípmi a postaviť jej skutočný odborný základ na Maslowovi, Rogersovi a ďalších.


Oba prúdy: boj proti diskriminácii aj budovanie humanistickej psychológie sa v 80. rokoch stretli a vzájomne sa dopĺňali.
Ak chceme skutočne pochopiť inkluzívne vzdelávanie nemôžeme zabúdať na zraniteľnosť človeka a jeho limity a zároveň pozerať pohľadom rozvoja každého človeka až k sebaaktualizácii.

Nakoľko o prvom aspekte – integrácie skupiny detí do vzdelávania – sa už veľa v súvislosti s inkluzívnym vzdelávaním napísalo, rád by som v ďalšej časti tohto článku komplexnejšie doplnil i náhľad očami humanistickej psychológie.

Čítajte aj pokračovanie tohto článku: Inkluzívne vzdelávanie a jeho rozmanité chápanie: Časť 2: Tri kontexty inkluzívneho vzdelávania.

Autor: Viktor Križo

Čítajte aj

KALENDÁR

No event found!
Menu