Mapujeme potreby, počúvame, meníme: Ako nastavujeme podporu pre deti z cudziny

Súčasťou projektu Podpora ukrajinských detí v integračnom procese v školách na Slovensku a v Českej republike je identifikovať, ako má vyzerať komplexná podpora pre žiačky a žiakov s odlišným materinským jazykom, aké potreby detí má napĺňať a podľa týchto údajov nastaviť vzdelávanie nie len v jazykovom centre, ale aj odporúčania pre vzdelávanie týchto detí na celom Slovensku.

Mapovanie potrieb easi P30
Metóda empatických rozhovorov sa používa na hlboké porozumenie potrebám ľudí – či už ide o deti, rodičov, klientov alebo kolegov.


V našom Inkluzívnom jazykovom centre sa od začiatku jeho vzniku snažíme pre deti vytvoriť prostredie, v ktorom sa dokážu učiť a napredovať. Výzvy prichádzajú zo všetkých strán – jazyková bariéra, keďže na Slovensko neustále prichádzajú rodiny z iných krajín a niektoré deti ani po niekoľkoročnom vzdelávaní sa na slovenskej základnej škole nerozumejú po slovensky.

Kultúrna bariéra sa prejavuje napríklad v stravovaní, vo vnímaní fyzickej blízkosti medzi ľuďmi, v plánovaní ďalšieho vzdelávania a vlastnej budúcnosti a v neposlednom rade aj v učení sa jazyka. Napriek našej veľkej snahe zabezpečiť pre deti podporné prostredie, stále pred nami stoja nemalé výzvy, ktoré sme sa snažili identifikovať metódou empatických rozhovorov.

Metóda empatické rozhovory

Metódu nám predstavili v partnerskej organizácii KCV v Plzni, kde sme boli 7. – 9. 4. 2025, prispôsobili sme si ju však svojim potrebám.

Metóda sa používa na hlboké porozumenie potrebám ľudí – či už ide o deti, rodičov, klientov alebo kolegov. Používa sa najmä v oblasti design thinkingu, vzdelávania, psychológie a sociálnej práce, a jej cieľom je získať autentické, emocionálne zakorenené informácie, ktoré by sa inak stratili v štatistikách či formálnych dotazníkoch.

Na konci školského roka sme urobili 36 rozhovorov s deťmi z Ukrajiny, Vietnamu a Turecka, ktoré v tom školskom roku navštevovali naše jazykové centrum. Dôležité informácie však získavame aj z jazykovej diagnostiky a rozhovorov s učiteľkami, ktoré prebiehajú dva až trikrát do roka. Mapovanie bude postupne doplnené aj o informácie od rodičov. 

Odporúčania jazykovému centru pre lepšiu podporu žiakov a žiačok z cudziny


Na základe analýzy rozhovorov a spätnej väzby detí sa potrebujeme zamerať sa na tri kľúčové oblasti: psychosociálna podpora, učenie jazyka a plánovanie budúcnosti. Každá oblasť obsahuje konkrétne návrhy vychádzajúce z reálnych skúseností detí.


1. Psychosociálna podpora


Bezpečné a prijímajúce prostredie: Deti opakovane oceňovali priateľskú atmosféru v jazykovom centre, kde sa necítia súdené za chyby či prízvuk. Učiteľky by mali pokračovať v empatickom prístupe, ktorý znižuje strach a podporuje otvorenosť.

V bežnej škole som nedostával dostatočnú pomoc, v jazykovom centre sa cítim príjemne, učiteľky mi pomáhajú a lepšie rozumiem.


Podpora pri adaptácii: Mnohé žiačky a žiaci zažili na začiatku v školách pocity osamelosti, neistoty a strachu. V jazykovom centre im pomohli individuálne rozhovory, hudba, spoločné aktivity a podpora kolektívu. V ďalšom roku plánujeme zaradiť úvodné adaptačné aktivity, buddy systém (skúsení sprevádzajúci žiaci a žiačky) a pravidelné reflexie pocitov.

V jazykovom centre sa môžem učiť od začiatku, postupne a dostávam podporu.

Na začiatku v škole by mi pomohol viac priateľský prístup, rozhovor ako tento hneď na začiatku.


Psychologická podpora: Viacero z našich absolventiek a absolventov hodnotilo ako veľmi podporné sú prítomnosť školskej psychologičky v jazykovom centre a možnosť s ňou konzultovať a tiež hodiny zamerané na zvládanie emócií, riešenie konfliktov a podporu duševného zdravia.

Cítim sa sebavedomejší, prekonal som sám seba, cítim sa šťastný.

Podpora integrácie a prevencia diskriminácie: Deti citlivo vnímajú rozdiely a prípadnú nespravodlivosť medzi národnosťami. V ďalšom šk. roku sa budeme viac zameriavať na vzájomné spoznávanie kultúr, spoločné projekty a otvorenú komunikáciu o diverzite.


2. Učenie jazyka


Metódy založené na princípe hry a interaktívne metódy:

Deti si najviac pochvaľovali edukačné aktivity založené na princípe slovných hier či hier založených na spoznávaní nepoznaného, hľadaní nových informácií a prispôsobené pre potreby jazykového centra, didaktickéaktivity, ktoré zahŕňajú kreslenie, strihanie či lepenie a artefiletiku , opisovanie obrázkov, rolové hry a tímovú prácu.

Pasívne metódy (videá bez sprievodného vysvetlenia) vnímajú ako menej efektívne. Do metodiky sme preto zakomponovali ešte viac aktivít interaktívneho a tvorivého charakteru.

Keď sa hráme, pomáha mi to pri učení. Tiež keď sa rozprávame so spolužiakmi. Videá nie sú dobré – ľudia v nich rozprávajú príliš rýchlo.

Podpora v kľúčových oblastiach:

Najmä vietnamské deti potrebujú najväčšiu pomoc s výslovnosťou a gramatikou (najmä rody a časy), počúvaním a hovorením. Všetky žiačky a žiaci potrebujú pomoc s rozširovaním slovnej zásoby, písaním a počúvaním a písaním s porozumením. Ukrajinské deti by privítali aj gramatiku na vyššej úrovni.

Od polovice šk. roka sme posilnili pravidelné fonetické cvičenia pre vietnamské deti, v čom plánujeme tento školský rok pokračovať od začiatku školského roka, pridáme aj špecializované hodiny gramatiky pre deti so slovanským a neslovanským materinským jazykom, takisto sme zrevidovali a obohatili materiály zamerané na písanie v rámci špecifických potrieb konkrétnych detí. Plánujeme posilniť konverzačné kluby a vizuálne pomôcky.

Individuálny prístup:

Deti majú rôznu úroveň znalostí a preferencie v učení. Preto im vyhovuje diferenciácia úloh, možnosť výberu aktivít a spätná väzba na mieru. Do metodiky preto postupne zahŕňame viacero už diferencovaných materiálov.

Prepojenie s bežnou (kmeňovou) školou:

Viaceré deti uvádzajú, že v kmeňovej škole sa cítia nepochopené a majú problém s integráciou. Potrebujeme sa viac sústrediť na spoluprácu s kmeňovými školami, informovanie učiteľov o špecifikách cudzojazyčných žiakov a spoločné projekty.

Vo svojej škole som sa necítil dobre, nemám tam priateľov, učenie bolo ťažké …

Tu sa cítim lepšie, v škole rozumiem pokynom a neviem, kedy sa mám čo učiť.

Podpora domácej prípravy:

Plánujeme poskytnúť rodičom jednoduché návody, ako môžu podporiť deti v učení slovenčiny doma, aj keď sami jazyk neovládajú.

3. Plánovanie budúcnosti

Kariérne poradenstvo:

Deti často nemajú jasno v možnostiach ďalšieho štúdia či práce, niektoré stratili motiváciu pre nedostatok podpory. Chceme sa zamerať na pravidelné besedy o možnostiach štúdia na Slovensku, návštevy stredných/vysokých škôl, prezentácie rôznych profesií a individuálne konzultácie.

Podpora sebadôvery a motivácie:

Mnohé deti potrebujú povzbudiť v tom, že ich úsilie má zmysel a že na Slovensku môžu byť úspešné. Zameriame sa na zdieľanie úspešných príbehov, ocenenie pokroku a rozvoj silných stránok každého dieťaťa.

Viac rozumiem západnej kultúre, životnému štýlu, napríklad aká je tu strava, ale tiež štúdium je iné, cítim menší tlak ako vo Vietname. Som hrdý, že som tu a že sa zlepšujem.

 
Rozvoj mäkkých zručností:

Okrem jazykových a odborných vedomostí je dôležité rozvíjať komunikačné, sociálne a prezentačné zručnosti, ktoré deti využijú pri ďalšom štúdiu aj v pracovnom živote.

Na začiatku som sa bál rozprávať, lebo som nevedel jazyk. Teraz sa už nebojím, rozprávam sa s ostatnými, cítim sa slobodnejšie.

 
Podpora v plánovaní budúcnosti:

Viaceré deti nemajú s kým hovoriť o svojich plánoch. Jazykové centrum plánuje ponúkať priestor na individuálne rozhovory o budúcnosti, mentoring a pomoc pri orientácii vo svete práce.
 
Rok tvrdej práce nášho jazykového centra ukázal, že deti sa výrazne zlepšili v jazyku, cítia sa viac kompetentné aj na vlastných školách, začínajú sa zamýšľať nad svojou budúcnosťou, aj keď pre niektoré z nich je to náročné kvôli kultúrnym stereotypom. Veľká vďaka patrí našim učiteľkám, metodičkám, psychologičke a pedagogickým pracovníčkam z Vietnamu a Turecka, ktoré prinášajú učenie k deťom cez porozumenie, rešpekt, ale aj zábavu a tvorivosť. Priestor na zlepšovanie, ktoré nám ukazujú žiačky a žiaci v jazykovom centre vnímame ako skvelú príležitosť k tvorbe podporného systému pre všetky deti.


Mapovanie potrieb bude pokračovať v priebehu celého projektu úvodnými rozhovormi a dotazníkmi v septembri, ako aj na konci šk. roka.

logo partner europska unia

Projekt „Podpora ukrajinských detí v integračnom procese v školách na Slovensku a v Českej republike“, č. zmluvy ESF-SI-2024_UA-01_0021 je spolufinancovaný Európskou úniou, ESF+ SI+.

Čítajte aj