Otázky a odpovede – úprava dochádzky
Zverejnenie usmernenia k úprave dochádzky na Facebook stránke Inklucentra vyvolalo viaceré reakcie, na ktoré je dôležité hľadať odpovede. Niekedy môže byť ťažké v spleti kritiky, osobných útokov vidieť potreby a prežívanie rodičov a ľudí v školách, ktorí roky volajú po podpore a nedostáva sa im. Nenásilná komunikácia ma naučila, že za kritikou je vždy niečo dôležité, čo netreba stratiť zo zreteľa.
Pokúsim sa v otázkach a odpovediach reagovať na nejasnosti a otázniky, ktoré prišli.
Základná téza a objasnenie vzťahu IVP, IV a dochádzky:
Usmernenie ani pripravovaná novela školského zákona nič neruší, iba v téme robí poriadok. Úprava dochádzky sa v novele k 1. 1. 2025 stala súčasťou úprav v rámci Individuálneho vzdelávacieho programu, nakoľko množstvo detí so ŠVVP potrebuje upravovať svoj rozvrh ako podporu pri adaptácii, sociálne voľno, akútne situácie alebo aj ako dlhodobé opatrenie. Úprava dochádzky do 1. 1. 2025 nebola zákonom systémovo riešená.
Individuálne vzdelávanie podľa § 24 ods. 2 písm. a) (zo zdravotných dôvodov) nemá byť alternatívou k bežnému vzdelávaniu, ale osobitná forma určená pre deti, ktoré do školy nemôžu chodiť a teda sa predpokladá, že k nim dochádza 2 hod. do týždňa pedagóg zo školy. Je to mimoriadna forma a rozhoduje o nej riaditeľ v správnom konaní podľa zákona 596/2003, pričom s tým musia súhlasiť obaja rodičia. Je to úplne iná právna forma ako IVP.
IVP na rozdiel od IV je právo dieťaťa na systém podpory a komplexnú starostlivosť s potrebnými úpravami školského vzdelávacieho programu. IVP nie je iba úprava dochádzky.
Alternatívnou formou k dennej forme vzdelávania môže byť tzv. domáce vzdelávanie podľa § 24 ods. 2 b), ktoré je ale odborne garantované kvalifikovaným pedagógom, aby bolo zabezpečené vzdelávanie v súlade so zákonom. Iné alternatívne možnosti aktuálne nie sú.
Nasledujúce otázky sú z komentárov na facebookový status Inklucentra k usmerneniu o úprave dochádzky uverejnený 18. 9. 2025.
1. Čo s dieťaťom, ktoré ma psychické problémy kvôli škole a pobyt doma je nevyhnutný? Dieťa bolo šikanované učiteľmi, dieťa je traumatizované a je tam aj školská fóbia.
Áno, je to situácia, v ktorej sa dá využiť IVP ako nástroj úpravy dochádzky, ale aj hodnotenia, obsahu, metód práce, intervencií. Individuálne vzdelávanie nie je a nesmie byť legálna forma občianskeho boja proti povinnej školskej dochádzke. Tieto problémy detí a konfliktov školy, rodiny a systému je potrebné riešiť a rozhodne to nie je vždy ľahké.
Je to povinnosť nás profesionálov, psychológov, učiteľov, poradní, aby sme hľadali a znova nachádzali cestu k sebe a komunikácii. Ak škola nefunguje, je tu zriaďovateľ, RUŠS, školská inšpekcia, CPP, VÚDPaP a v niektorých prípadoch aj priamo ministerstvo.
Na druhej strane, sú situácie, kedy sú všetci v tak veľkom konflikte, že to potrebuje čas a odstup, aj to umožňuje a zabezpečuje práve IVP. Pri IV je nutné mať súhlas oboch rodičov (čo pri rozvedených rodičoch je často veľký problém) a riaditeľ môže takéto vzdelávanie kedykoľvek zrušiť. Pri IVP netreba súhlas a IVP nie je možné zrušiť.
2. Prosím Vás bude možná podľa IVP nulová dochádzka, ak si to budú vyžadovať psychické ťažkosti? Ako postupovať, ak tie okolnosti (psychické ťažkosti) nebudú dočasné?
Áno, teoreticky je možné v IVP mať aj nulovú dochádzku. V prípadoch, kde strany spolupracujú to funguje veľmi dobre a dá sa to v pohode uplatniť. Ak okolnosti nebudú dočasné, je dôležité, aby všetci dôležití okolo dieťa o tom hovorili a pozerali aj dopredu, čo ďalej, kam smerujeme, ktoré učivo naozaj dieťa potrebuje a ktoré nie, ktoré zručnosti bude potrebovať, a ktoré vieme jednoducho nechať tak.
Vždy je ale potrebné veci prehodnocovať, sledovať. Deti sú nesmierne zázračné a ich mozog je tak plastický, že ak zažívajú skutočné bezpečie a porozumenie, dokážu sa stávať sami sebou, sú otvorené viac zmenám a nachádzajú si svoje miesto v sociálnych interakciách či v učení.
3. Čo v prípade detí, pre ktoré kontakt so školským prostredím vedie k zhoršeniu psychického stavu?
Ako psychológ pri týchto situáciách postupujem veľmi individuálne, lebo dôvodov školskej úzkosti môže byť veľa. Môžu byť biologické (úzkostné poruchy, autistické spektrum), ale aj psychosociálne (veľa podnetov bez možnosti úprav, zlé vzťahy v triede, v škole, trauma a i.). Pri intervenciách autizmu a intervenciách traumy sú veľmi podobné symptómy, ale budú tam odlišné intervencie a prístupy. Je dôležité tomu rozumieť a na to nastaviť podporu.
Negatívny kontakt so školou sa vytvára zážitkami a skúsenosťami. Aj preto je tak dôležité, aby CPP a školské podporné tímy pomáhali dobrej adaptácii detí v začiatku. Zlá úvodná adaptácia u detí má ďalekosiahle následky (v psychoterapii sa stretávam ešte v 16-tich rokoch, ako je dieťa vystresované z 1. ročníka ZŠ).
Ak už sme v stave, že veci sa pokazili, zlyhali, je návrat ťažší a niekedy takmer nemožný. Pracujem v terapii aj s deťmi, ktoré vôbec nechodia do školy. A môj cieľ ako terapeuta a člena CPP nie je ho do školy vrátiť, ale obnoviť bezpečie vo vnútri dieťaťa, dôveru v svet, ľudí. Všetky deti v skutočnosti túžia byť s rovesníkmi, ale túto potrebu po priateľstve a vzťahoch zamenili za potrebu bezpečia a vzdávajú sa socializácie v prospech bezpečia. To je normálna reakcia mozgu. A je úlohou nás odborníkov pomôcť toto bezpečie obnoviť, aby celý život nemuseli žiť v strachu.
4. Budú rodičia takých detí s dlhodobými psychickými ťažkosťami musieť požiadať o IV na žiadosť zákonného zástupcu a tým pádom stratia podporu školy, napr. možnosť dištančného vzdelávania v rozsahu min. 2 hodiny po novom možno aj 4 hodiny týždenne, ktorú doteraz mohli dostať?
Nič sa v tejto veci nemení, úprava dochádzky, ako rodičia mali doteraz, môžu mať aj naďalej, zákon ani usmernenie na tom nič nezmení. Len sa zdôrazňuje, že úprava dochádzky nesmie byť izolované opatrenie (čiže iba úprava dochádzky a ostatné sa nerieši). IV nie je určené na komplexnú podporu detí v riziku. Na to je ideálne a presne určené IVP.
Vo všetkých krajinách sveta je IVP nástrojom podpory žiakov so ŠVVP. V IVP môže zahŕňať aj „individuálne“ vzdelávanie, čiže individuálnu podporu a dochádzku. Nesmie to však byť iba úprava dochádzky, ale aj ďalšie kroky na pomoc dieťaťu (a samozrejme aj rodiča).
Dištančné učenie a iné formy podpory nielenže ostávajú, ale musia byť podporované ešte viac tak, aby deti dostávali od školy podporu. Pre bežného rodiča môže byť formálne úplne jedno, či ide o IV alebo IVP, dôležitý je výsledok. A ten je pri IVP rozhodne výhodnejší a lepší.
5. Teraz nemôžu byť deti podľa § 24a skúšané komisionálne. A teraz ich ako chcú skúšať komisionálne? Mnoho detí nie je schopné prísť na prezenčné preskúšanie.
Komisionálne skúšanie pri domácom vzdelávaní, resp. § 24 ods. 2 b) je štandardný nástroj kontroly kvality vzdelávania dieťaťa. Táto kontrola je naprieč akémukoľvek vzdelávaciemu systému vo svete nevyhnutná, je to povinnosť členský štátov, ktoré ratifikovali Dohovor o právach dieťaťa. V spoločnosti je veľa mám, ktoré by za svoje dieťa život položili. Ale máme tu aj rodičov, ktorí z nejakých dôvod svojim deťom ubližujú, týrajú ich, zneužívajú. Napr. prípad Lucky v Ružinove pred vyše 10 rokmi, keď dieťa ležalo 2 roky mŕtve v posteli a dieťa nikomu v systéme nechýbalo. Aj dnes je desiatky, možno aj viac detí, ktoré nie sú ani len formálne zapísané v žiadnej škole, nikto o nich nevie. Aj keď sa to právne nesmie stať, deje sa to. Pojem komisionálne skúšky je zastaralý a veľmi nevhodný, lebo vyvoláva skôr pocit nepríjemnej kontroly a mocenského postavenia štátu. V skutočnosti by malo ísť o ľudské stretnutie a spoluprácu medzi školou a rodičom v domácom vzdelávaní.
Pri § 24 ods. 2a) absentujú komisionálky preto, že sa tam predpokladá, že dochádza pedagóg aspoň 2 hod. do týždňa a je teda s rodinou a dieťaťom často v kontakte a hodnotenie realizuje priebežne a preto netreba sumárne komisionálky. Dieťa, ak má závažné prekážky nechodenia do školy (akými je a má byť v tejto forme najmä fyzické prekážky), tak sa komisia nezostavuje, lebo by museli prísť domov do rodiny traja členovia. Zákon tak hodnotenie zveruje do rúk pedagógovi, ktorí s dieťaťom pracuje (a to nie iba 2 hod. do týždňa, ale minimálne 2 hod. do týždňa).
V procese IVP je hodnotenie realizované dohodou a áno, je možné tam mať úpravy širokého spektra. V IVP štandardne komisionálky vôbec nie sú.
6. Ak sa raz lekár vyjadrí, že v najlepšom záujme dieťaťa je domáce vzdelávanie tak prečo si pán Križo myslí, že to nie je pravda. Lekár predsa pozná pacienta a je kompetentný posúdiť zdravotný stav dieťaťa.
Lekári a CPP nie sú vzájomne v rozpore ani spolu nebojujú, ale musia spolupracovať. Všetci tvoríme jeden systém podpory. Z pohľadu zákona za opatrenia v školstve v tejto téme zodpovedajú primárne CPP a ŠPT, nie lekári. Lekári zodpovedajú primárne za fyzické zdravie, hoci je pravdou, že stále viac musíme o zdraví človeka uvažovať multidisciplinárne. Úlohou lekára nie je vyjadrovať sa k vzdelávaniu dieťaťa, ale najmä k fyzickému zdraviu dieťaťa. Výsledky vyšetrení lekárov musia a majú byť smerodajné pre dobré nastavenie podpory dieťaťa v školskom prostredí. Ale to si vzájomne neprotirečí.
Správny postup má byť, že pediater ak zachytí ťažkosti u dieťaťa, ktoré vyžadujú iné ako medicínske riešenia, nasmerúva dieťa a rodiča do CPP a spoločne hľadajú podporu. Ak dieťa potrebuje iba medicínske riešenie (zlomená noha, choroby), nie je nevyhnutné riešiť veci cez CPP. Ak ale je ochorenie psychosociálne či psychosomatické príp. zasahuje výraznejšie do prežívania dieťaťa, je potrebné, aby opatrenia po vyjadrení lekára nastavovali odborní zamestnanci škôl a poradenských zariadení. Tak je to v školskej legislatíve platné už vyše 15 rokov.
7. Doteraz sme si mohli mat individuálny plán, teda domáce vzdelávanie, aj z dôvodu, že by sme si chceli nechať dieťa doma. To znamená, že teraz to už nebude možné?
Domáce vzdelávanie podľa § 24 ods. 2b) sa nijako nemení, ostáva po starom a ani nikto ho nemá v pláne rušiť. Ak dieťa má ŠVVP a potrebuje mať upravenú dochádzku, hoci aj na nulu, tak sa to rieši v rámci IVP žiaka, nie IV. Toto je ale platné od kedy školský zákon vznikol v r. 2008 a nikdy sa to nezmenilo. To sa len za posledné roky nesprávne začalo presúvať pod IV. Postupný presun mnohých detí so ŠVVP do IV je nesprávna prax, ktorá vedie naopak k horším podmienkam detí, škola má pri IV znížený normatív na 30 %, pri IVP je zachovaný 100 % normatív a často sa potom stráca aj úloha školy a poradne ďalej dieťa podporovať.
8. V Austrálii zavádzajú dištančné vzdelávanie pre deti s psychickými ťažkosťami, a my ich ideme nútiť chodiť do zlých škôl.
Žiaden svetový trend nemôže nahradiť potrebu socializácie u detí a nahradiť ho online učením. Obzvlášť v dnešnej dobe, kedy odborníci opakovane upozorňujú na riziká a ohrozenia v digitálnom svete bez kontroly. Maslowova pyramída, Eriksonove vývinové štádia a výskumy Bowlbyho a ďalších svetových psychológov a psychiatrov za posledné storočia nám jasne ukazujú, že osobné (nie online) vzťahy, interakcie v mladšom a staršom školskom veku sú úplne zásadné pre osobnostný rozvoj dieťaťa.
Pandémia na celom svete ukázala, aké následky môže mať, ak tieto základné potreby detí nahradíme online priestorom. Rovnako aj deti so ŠVVP majú tieto potreby totožné so všetkými deťmi a niekedy ešte viac vzhľadom k deprivácii ich vylučovania a segregácie a neprispôsobovania prostredia školy ich potrebám (v skutočnosti škola, ktorá je priateľská deťom bude priateľská rovnako pre tie či oné deti). A ak nie nie priateľská pre jednu skupinu, veľmi pravdepodobne nebude priateľská ani pre ostatné deti.
To však nijako neprotirečí tomu a zákon (ŠVP) to umožňuje, aby sa využívali hybridné formy podpory vzdelávania obzvlášť u detí so ŠVVP.
9. Zrejme musíte zaplatiť za webinár, aby vám riadne odpovedali. Vysvetľovanie rozhodnutí, ktoré ovplyvňujú verejnosť, je povinnosťou štátu – nie komerčnou službou.
Inklucentrum je občianskym združením a teda nie je financované štátom, ani z daní občanov. Naopak, štát má celý aparát so stovkami zamestnancov, ktorí majú metodicky, legislatívne a odborne usmerňovať – ministerstvo školstva, NIVAM, VUDPaP, ŠŠI, ŠIOV a ďalší. Treba sa obrátiť na tieto inštitúcie, aby v rámci Vašich daní poskytovali služby, ktoré všetci očakávame a žiadame. Je smutné, ak útočíme na organizácie, ktoré si po nociach píšu projekty, sami sa vzdelávajú, chodia po stážach po Európe, neustále sú v teréne a robia odbornú prácu. Nie je to fér. Naša organizácia je naopak vplyvom nastavovania kritického zrkadla ministerstvu skôr vylučovaná zo štátnej podpory a spolupráce.
Webinár Podporné opatrenie a individuálny vzdelávací program, ktorý Inklucentrum realizuje už niekoľko rokov (spravidla dva krát ročne, spravidla v septembri a na jar kvôli novým pracovníkom škôl alebo legislatívnym zmenám), je bežným vzdelávaním, o úprave dochádzky sa tam bavíme celé roky. K téme sme už dávnejšie vydali aj dôležitý článok, ktorý je súčasťou aj našich vzdelávaní: https://inklucentrum.sk/portal/uprava-dochadzky-ivp-iup-alebo-individualne-vzdelavanie/.
Naproti tomu sa každoročne vo veľkom štýle v hoteloch v Tatrách konajú legislatívne a metodické konferencie v stovkách eur a v luxuse, kde zamestnanci ministerstva chodia školiť a školy si to platia. Tam by mala smerovať kritika ľudí. Občianske združenia nemajú veľmi iné príjmy ako vzdelávanie.
Napriek tomu si v Inklucentre myslíme, že všetci musíme cítiť spoločenskú zodpovednosť a prispievať k premene školstva. Aj preto v Inklucentre už roky poskytujeme poradenstvo bezplatne prostredníctvom emailu: [email protected] a odpovedáme ročne na stovky dotazov a pomáhame praxi pri lepšom pochopení legislatívy a inkluzívnych princípov. Prispievame k tvorbe zákonov, stratégií štátu v oblasti vzdelávania, korigovaní eurofondov, tvorbe krátkych buletinov, kampaňovaní, informovaní, zverejňovaniu dôležitých informácii a iným službám, ktoré sú pre odbornú i laickú verejnosť bezplatné, aby sme prispeli k spoločenskej zmene. Je to naša hodnota.
A aby sme to mohli robiť a vládať, musíme aj školiť a písať kvalitné projekty na témy inkluzívneho vzdelávania. Veríme, že to je pochopiteľné. V našej výročnej správe všetko zverejňujeme, na stránke máme všetko do bodky popísané, máme zverejnené životopisy, odborné profily. Chceme aj tým, ako žijeme a pôsobíme vytvárať transparentnosť a humanistické princípy, v ktoré veríme. Ak je niečo, v čom sa máme zlepšiť, radi to budeme počuť.
Záver
V rámci komentárov pod statusom k úprave dochádzky vzniklo veľa odsudzujúcich výrokov: „Oni zrejmä vedia aká je realita v školách, ale oččividne im je to jedno. Majú novú agendu pre platené webináre a pre ministerstvo tiež nepracuje zadarmo. Ibaže by sa pán Križo z nejakých svojich súkromných dôvodov rozhodol ničiť životy detí a ich rodín, lebo presne toto sa stane ak sa tento nezmysel začne uplatňovať v praxi.“
V našej organizácii sa snažíme čítať takéto výroky očami nenásilnej komunikácie a vidieť za tým mnohých rodičov, ktorí naozaj v školskom systéme nedostávajú podporu. Mnoho krát ani odborníci ani školy nevedia ako včas zachytiť riziká a nastaviť účinné opatrenia hneď na začiatku už v materskej škole či v prvom ročníku ZŠ. Rodičia majú pravdu v tom, že štát i ministerstvo dlhé roky hazardujú s ich deťmi. Nemáme funkčné podporné opatrenia, poddimenzované poradenské centrá, staré diagnostické nástroje, dotácie na školenia tečú často inde ako majú.
Samozrejme, riešenie nebude ani v tom útočiť na školy či ministerstvo. Práve naopak, potrebujeme čím skôr začať účinne spolupracovať. To si vyžaduje ale aj zmenu systému moci na školách, ako o tom píšeme v najnovšom bulletine O moci v školskom prostredí alebo hrdinstve dnešných dní.
Pokojne nám posielajte otázky na FB alebo na mail [email protected] a článok vieme doplniť alebo spresniť.
Autor článku: Viktor Križo