Tieto kategórie úprav sú veľmi diskutabilné a to najmä preto, že v praxi vyvolávajú praktické nejasnosti. Ak učiteľ je schopný a ochotný robiť pre jedného žiaka so ŠVVP špecifické metódy a prístupy práce, tak by to mohol a rozhodne aj mal poskytovať všetkým žiakom, aj je to zárukou vyššej kvality vzdelávania. Ďalším problémom je ako vyučovať diferencovane tak, aby mohol učiteľ rôznym žiakom poskytovať rôzne podnety a metódy práce? Niektoré odpovede ponúkame v našich buletinoch ako napr. Vekovo zmiešané učenie alebo Skupinové facilitatívne učenie. Možností je ale viac. Vedie to k zmene postavenia učiteľa. Alebo k viditeľnej segregácii žiaka, kde všetci pracujú rovnako a jednému a len jednému žiakovi sa viditeľne poskytuje iný typ podpory. To vyvoláva nerovnosť a napätia v triede a nevedie veľmi k dlhodobo udržateľným riešeniam.
Pod metódami a prístupmi môžeme rozumieť veľké množstvo spôsobov učenia sa a prístupov k práci so žiakmi/žiakom, ktoré ale vychádzajú z princípov výchovy a vzdelávania v § 3, teda napr. bezplatnosti, rovnoprávnosti, inkluzívneho vzdelávania, nediskriminácie, slobodnej voľby, zdokonaľovanie podľa najnovších výsledkov v oblasti vedy a výskumu, kontroly a hodnotenia kvality vzdelávania, vyváženého rozvoja všetkých stránok osobnosti dieťaťa (čiže komplexnosti podpory). Nie všetky metódy sú vedecky preukázané ako účinné, nie všetky sú bezplatné, nie všetky sú vyvážené a nie všetky vedú k rovnocennosti a nediskriminácie.