Ukrajinsko – slovenský tábor Mosty v raji

Tábor pre ukrajinské deti realizujeme už štvrtým rokom. Predošlý ukrajinsko-slovenský tábor sme realizovali v Tatrách. Tentokrát sme do prípravy a realizácie tábora plne zapojili ukrajinských tínedžerov a mladých. Viacerí z nich s nami chodili na tábory ako účastníci a po niekoľkých rokoch dozreli a sami sa prihlásili, že chcú pracovať v tíme animátorov. Toto je najväčšia sila tohto tábora – naša podpora sa mení na hybnú silu samotnej UA komunity.
Program tábora bol pestrý, silné zážitky turistiky v Slovenskom raji, arteworkshopy, športy, večerné kruhy, skupinová súdržnosť. Hlavná myšlienka Mosty v Raji sa pretavila do dreveného kruhu, kde si deti šnúrkami vytvárali medzi sebou symbolické mosty ako znak priateľstva.

Tábor sme realizovali 16. – 22. augusta v lokalite Vernár. Zúčastnilo sa ho 85 detí ako účastníci, 8 pomocných animátorov – tínedžerov, 8 mladých ľudí z Ukrajiny a 4 ukrajinské psychologičky, 1 ukrajinská zdravotníčka a 4 slovenskí pracovníci (učitelia, psychológovia).

Mosty, ktoré nás spojili

„Bol to najlepší tábor na svete!“ povedal 11-ročný chlapec so slzami v očiach na stanici pri lúčení a vtedy som si uvedomila, ako veľa môže týždeň v príjemnom prostredí so skvelými ľuďmi priniesť. Psychosociálny tím odborníkov, starostlivo vytvorený program, ale hlavne tvorenie priateľstiev v jednej z najkrajších častí Slovenska – to všetko prispelo k úspechu nášho tábora Mosty v raji.

Myšlienka urobiť tento rok tábor s touto tematikou vznikla ako snaha prepojiť aktivity s hodnotami, ktoré Inklucentrum už roky zastáva.

Veľa detí z Ukrajiny, ktoré sem prišli mali svoje mosty zbúrané, zničené, zanechané kdesi ďaleko. Vojna tie mosty nenávratne spálila. Práve preto už štvrtý rok sa snažíme prostredníctvom tábora a celoročnej práce v Centre poradenstva a prevencie Bratislava 3 prispieť k budovaniu nových mostov, vzťahov, dôvery a podpory.

Program

V nedeľu sme do Vernára dorazili v poobedných hodinách, zaznela naša táborová pieseň Sky full of stars a deti sa išli ubytovať do svojich izieb v sprievode animátorov. V tej chvíli sme ešte netušili, čo nás čaká a boli plní očakávaní, čo tento týždeň prinesie.

Prvou spoločnou aktivitou bola Lesná hra, kde si deti vypočuli legendu o pavúčich rodinách a plnili po ceste lesom rôzne zaujímavé úlohy s cieľom nájsť ich stratené pavúčie siete. Už tu bolo vidieť symboliku tábora – pavúci pradú siete (mosty). Večer sme otvorili predstavením nášho Kruhu Mosty v raji, kde si mohli deti pomyselné ‘mosty’ tvoriť so špagátikmi príslušných farieb s inými skupinami, deťmi alebo animátormi. Nechýbala ani diskotéka a táborový tanec.

Pondelok patril arte workshopom vedených našimi skvelými psychologičkami. Deti otláčali svoje ruky a nohy na plátno a rozprávali pritom o tom, odkiaľ sú, čo majú radi alebo aj čo majú spoločné. (Foto plátna)

Poobede nám trochu spŕchlo, ale to nás neodradilo od zábavných socializačných hier na obrovskej lúke, kde sme sa veru aj nasmiali a vytvorili prvé mostíky (foto ako si na seba sadáme v kruhu).

V utorok sme sa vybrali v skupinách na dve trasy s jedným cieľom:  Trasa A: Veľký Sokol – Dedinky, Trasa B: Dobšinská ľadová jaskyňa – Dedinky. Prvá trasa bola pomerne náročná, no deti boli z rebríkov a vodopádov nadšené. Pri turistike deti nielen kráčali, ale zažívali veľa malých momentov: požičiavanie vody, podávanie rúk pri drevených rebríkoch či nekonečné rozhovory. Jaskyňa taktiež priniesla svoje čaro, keď sme sa v tom chlade k sebe túlili a pozerali na kvaple staré tisíce rokov. Práve tento zážitok bol pre niektoré z nich tým najsilnejším, ako uviedli v záverečnej reflexii.

Pri jazere Dedinky sme si napokon oddýchli a občerstvili sa kofolou. Večer mali ešte deti možnosť vybrať si z workshopov (korálikový, akvarelový, stavanie mostov z dreva) a v tento deň sme zaľahli akosi skôr, unavení dobrým pocitom.

Streda sa niesla v znamení show Ukrajina má talent. Deti mohli opäť tvoriť mosty, no tentokrát na pódiu. Celý deň usilovne zdobili areál, nacvičovali program, spievali, tancovali, hrali scénky a večer sa naozaj nemohol podariť lepšie. Thajský box, Shrek, či pieseň Stefania nechali divákov v nemom úžase. Atmosféra bola tak silná, že novovytvorená pieseň Mosty v raji spievali úplne všetci aj keď ju počuli prvý krát.

Vo štvrtok nás čakala opäť turistika, ktorá bola nakoniec ťažšia než sme očakávali. Suchá Belá a Čingov či Muráň so sysloviskom boli naše cieľové roviny, aj keď neboli až také rovné. Celý deň však bolo počuť veselý štebot detí a slová povzbudenia a podpory. Práve tu sa tie mosty stavali akosi jednoduchšie a pevnejšie. Ak aj niekto nevládal, podporili ho ostatní tak, že bol za chvíľu medzi prvými a to naozaj nepreháňam.

Piatok doobeda deti maľovali tričká a jazdili na trojkolkách v stredisku Studničky. V tomto areáli plnom zelene sa podľa ich slov cítili veľmi príjemne. Možno by jazdili doteraz, keby nepokračoval deň aktivitou: Prechod cez rozbúrenú rieku, kde si opäť v tímoch upevnili spoluprácu a vzťahy.

Opekačka pri ohni priniesla záverečnú reflexiu, ktorá bola iná ako večerné kruhy predtým. Deti zo srdca ďakovali svojim animátorom, psychológom. Bolo to nádherné vidieť a počuť tie slová, gestá, objatia. Špekačky a marshmallows len doťukli už tak dokonalý večer.

V sobotu sme sa po raňajkách zbalili a išli na krátku prechádzku. Tam, kde už chodník nepokračoval sme sa len tak zastavili a z mostov boli zrazu diaľnice. Deti sa pokojne rozprávali a ani si neuvedomili, že stojíme skoro 15 minút. Kolega to opísal ako silný a krásny zážitok rozhovor, kde nikto nebol sám.

Pri záverečnej prezentácii fotiek padla neskôr aj nejaká slzička, ale to k tomu patrí a mne veru padla asi aj viac ako jedna, ak sa mám priznať. Ukrajinské deti sú jednoducho skvelé!

No a vo vlaku po ceste do Bratislavy to sme sa nasmiali a dobudovali tak ešte priateľstvá.

Mohla by som napísať ešte ďalších 10 strán o pocitoch, ktoré v sebe z tábora mám, no hovorí sa, že je lepšie raz zažiť ako stokrát čítať…

Som veľmi vďačná a hrdá, že som mohla byť súčasťou týchto mostov a ďakujem celému tímu – Iryne, Soničke, Viktorovi, Oksane, Alle, Anne, Natalii, Marine, Tine, Diane, Sebastianovi, Angeline, obom Romanom,, Arseniimu, Alimu, Makarovi, Timovi, Maksovi, Kyrilovi, obom Saškám a Nasti… 

Nikdy na vás a naše mosty v raji nezabudnem…

Autorka: Lesia Lehotská, koordinátorka tábora

Záver

Tábor v Slovenskom raji bol zlomovým v tom, že sme ho celý realizovali sami bez externých animátorov z cestovnej kancelárie. Bol to hand-made tábor, ktorý priniesol veľa nových podnetov – ako využiť potenciál mladých tínedžerov z Ukrajiny pri ich ďalšom rozvoji a práci? Budeme pokračovať v táboroch zameraných na človeka? Otvorili sa nám v tábore aj nové témy – ako posilniť ukrajinskú kultúru, jazyk, hudbu u detí a mladých ľudí, keď ich sociálne siete vytláčajú z ich života?

Radi by sme v prípade pokračovania ponúkli mladým animátorom príležitosť rásť, vzdelávať sa, získavať zručnosti pre túto prácu a nachádzať v tom aj zmysel pri vlastnej ceste (kariérového) rozvoja.

V tábore sme opäť identifikovali viac ako 10 detí, ktorým chceme poskytovať celoročnú terapeutickú a podpornú starostlivosť pri ich životných ťažkostiach. Každé jedno takéto dieťa je nesmierne dôležité.

Inklucentrum realizuje letné pobytové tábory s podporou donorov a partnerov už štvrtý rok. Ďakujeme.

Dobré správy treba šíriť. Využite svoju obľúbenú sieť alebo to jednoducho povedzte ďalej:

Čítajte aj