Inklucentrum ako advokačná organizácia v oblasti inkluzívneho vzdelávania opakovane reagovala na zle nastavené kritéria prijímacích pohovorov ako napríklad v článku Inklucentrum pomáha meniť kritéria prijímačiek na SŠ.
Doteraz sme sa zatiaľ stretli s pochopením a ochotou na základe upozornenia úpravy aj vykonať. Tak na stredných zdravotníckych školách v súčinnosti s ministerstvom zdravotníctva ako aj s pedagogickými strednými školami. Žiaľ, niekedy sa s pochopením nestretneme a musíme v konečnom dôsledku osloviť ministerstvo školstva, aby zjednalo nápravu ako napríklad v týchto prípadoch:
Viaceré štátne vzdelávacie programy pre stredné odborné vzdelávanie nie sú v súlade s princípmi výchovy a vzdelávania školského zákona.
Rozoberme si podrobnejšie, kde je problém pri zostavovaní kritérií smerom k zdravotnému alebo psychologickému profilu študenta.
Namiesto diagnózy vyžadovať funkčnosť
Asi najvážnejších a najviac diskriminujúce kritérium je vtedy, ak škola vstúpi na tenkú pôdu diagnóz a striktne podmieni prijatie absenciou niektorej z diagnóz zdravotných resp. vzdelávacích či psychických. Diagnózy sami o sebe nemôžu slúžiť na určovanie kritérii na prijatie, nakoľko diagnózu stanovujú lekári za iným účelom ako vzdelávacím. Je úlohou poradenských zariadení v sieti určovať funčknosť diagnóz pre účely vzdelávania. Ojedinele to určujú aj zdravotnícky pracovníci, ale nie je to ich primárny účel. Diagnózy sa vydajú pre odborné účely, nie primárne pre pedagogickú prácu. Pre vzdelávanie slúžia podporné opatrenia a stanovené úpravy špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb. To, čo má škola vyžadovať je funkčnosť, či daný študent vie, dokáže, zvládne nejakú zručnosť či poznávanie.
Znamená inklúzia, že každé dieťa môže študovať v každej strednej škole?
Nie, nemusí. Každé dieťa má plné právo na to, aby dosahovalo svoj potenciál a bol napĺňaný jeho najlepší záujem. Základná škola je pre každé dieťa a tvorí základ pre všetkých. Stredné školy sa už ale diferencujú a sú určené žiakom podľa ich záujmov, zručností a potrieb trhu práce. Je úplne v poriadku stanovovať si kritéria a je úplne v poriadku, že nie každá stredná škola je pre každé dieťa vhodná a užitočná. Či dieťa študuje na gymnáziu alebo v praktickej škole, je to presne to isté, ak to napĺňa potenciál dieťaťa a ani jedna škola nie je sama o sebe zárukou, že to tak bude.
Ako si stanovovať kritéria?
Systém prijímacích pohovorov a stanovených kritérií na Slovensku je dlhodobo nefunkčný. Na nedostatky upozorňuje opakovane aj Štátna školská inšpekcia. Štát financuje viac ako 10 rokov štandardizované testy MAT a SJL na T9, ale v priebehu dvoch mesiacov tisíce škôl vyrobí svoje vlastné nevalidizované testy z tých istých dvoch predmetov MAT a SJL. Aspoň vo väčšine prípadov.
A ako upozorňuje inšpekcia, prijímacie testy škôl nie sú zrovna etalón kvality. Žiak je tak dva krát v krátkom čase testovaní z toho istého hoci neraz veľmi odlišným spôsobom – testovanie 9 dovoľuje kalkulačky a vzorce, rešpektuje špeciálne potreby detí a zameriava sa na zručnosti 21. storočia – vyššie kognitívne funkcie – čítanie s porozumením, logické myslenie, kritické myslenie, kým prijímacie pohovory neraz testujú nižšie kognitívne funkcie – vedomosti, pamäť, rýchlosť či ručné počítanie.
Takto nastavený systém je často byrokratický, vysoko stresujúci a len veľmi ťažko dokáže skutočne rozlíšiť potenciál študenta. Aj preto by malo oveľa väčší význam prenechať MAT, SJL a prípadne ANJ celoštátnemu testovaniu a kritéria si nastaviť tak, aby sa zamerali už na konkrétny študijný odbor vo forme buď špeciálneho testu (ak treba aj MAT, SJL alebo CHE, BIO, všeobecný základ, študijné predpoklady) alebo praktické zručnosti, talentovky a pod.
Ku kritériám môže a má patriť pri niektorých študijných odboroch aj istý druh praktickej skúšky resp. funkčnosti, kde škola môže merateľnými ukazovateľmi sledovať, či žiak napr. zvládne preskočiť cez kozu alebo preplávať bazén alebo urobiť nejaký pokus, projekt, prezentáciu a pod. Niet ale divu, na Slovensku nie sme ochotní napriek zákonu 596/2003 realizovať ani transparentné verejné výberové konania na riaditeľov škôl s vopred nastavenými a merateľnými kritériami hodnotenia (porov. SKU, 2022). Tam nám nevadí, že sa “volia” riaditelia podľa ľubovôle a sympatií rady školy.
Záver
Stredná škola nemá a nemôže nastavovať ako kritérium diagnózu, ale funkčnosť žiaka, jeho zručnosti, schopnosti, vedomosti. Je úplne jedno, či žiak má alebo nemá nejakú diagnózu, ak zvládne stanovené kritéria, má právo študovať. Ak žiak nevidí, nezvládne pravdepodobne úlohy, ktoré škola vyžaduje ako kľúčový prvok na štúdium na dopravnej strednej škole.
Ak žiak má ťažkú dyskalkúliu, nezvládne štúdium na strednej zdravotníckej škole, lebo na prijímačkách nezvládne merania, ktoré sú kľúčovým prvkom štúdia na tejto škole a pod. Diagnóza nemôže byť kritériom preto, lebo o študentovi vypovedá len málo a má veľmi široké spektrum. Nie všetci dyskalkulici majú problém s počítaním alebo logickým myslením.
Ide o vývinovú poruchu a môže sa meniť, ale môže byť aj z inej príčiny resp. zasahovať iné zložky matematiky, ktoré s daným štúdiom nie sú v konflikte. Rovnako tak nie všetci deti so zrakovým postihnutím budú mať problém s pohybom, je to totiž celé spektrum ťažkostí od veľmi ľahkých a dobre kompenzovaných až po veľmi ťažké.
Ak uvidíte na nejakej strednej škole napísané kritéria prijímacích pohovorov a javia sa Vám ako diskriminačné, napíšte nám na [email protected].
Ak má stredná škola záujem s nami tento typ kritérií prekonzultovať, taktiež sa nám môže ozvať. Držme si palce pre lepšie, kvalitnejšie vzdelávanie podľa potenciálu žiakov.
Viktor Križo