Druhý cudzí jazyk – u koho možno oslobodiť?

V aplikačnej praxi sa často stretávame s tým, či a komu je možné druhý cudzí jazyk (napr. nemecký jazyk) na druhom stupni oslobodiť? Je to možné len u detí so ŠVVP alebo u detí cudzincov?

Štátny vzdelávací program (2015) stanovuje pre všetkých žiakov ZŠ Rámcový učebný plán, ktorý v tabuľke nestanovuje priamo druhý cudzí jazyk, stanovuje ako povinné anglický jazyk. Až v poznámkach pod RUP sa uvádza v bode 5 nasledovné:

Škola je povinná z rámca voliteľných hodín ponúknuť žiakom 7. – 9. ročníka ako druhý cudzí jazyk jeden z jazykov: francúzsky jazyk, nemecký jazyk, ruský jazyk, španielsky jazyk, taliansky jazyk podľa možností školy a záujmu žiakov, a to najmenej 2 vyučovacie hodiny týždenne.

Z uvedeného vyplýva, že druhý cudzí jazyk v ZŠ nie je poviná súčasť vzdelávania pre žiaka, ide len o povinnosť školy ponúknuť takúto možnosť – ale z voliteľných hodín. Rodič má teda túto možnosť a štát mu ju musí ponúknuť, ale nie povinnosť. Z toho vyplýva, že teoreticky je možné, aby žiaden žiak alebo aj ktorýkoľvek žiak nemal druhý cudzí jazyk, lebo to nie je povinná súčasť vzdelávania v ZŠ.

Čo tu však ostáva ako praktická stránka veci je, že štát určuje celkový počet hodín v týždni, ktorý sa skladá aj z voliteľných hodín. Ak žiak nechodí na cudzí jazyk, môže využiť prípadne inú možnosť, ktorú škola ponúka, ale uvedené počty hodín musí absolvovať nejaké vyučovanie (napr. navštevuje iný predmet, zúčastňuje sa odborných intervencií, posilní sa mu prvý cudzí jazyk alebo slovenský jazyk/ matematika alebo aj iné). Existuje aj možnosť, že sa mu celkovo skráti počet hodín v RUP, ale to je možné iba v rámci IVP a odporúčania CPP.

Deti so ŠVVP môžu namiesto druhého jazyka navštevovať predmet špeciálno-pedagogickej podpory alebo odborné intervencie alebo pracovať s asistentom na posilnení iných predmetov a pod. Musí sa to ale uvedenému žiakovi stanoviť v IVP.

Pri deťoch cudzincov je možné využiť voliteľné hodiny napr. na posilnenie slovenského jazyka ako druhého jazyka alebo na psychosociálnu podporu. To sa uvedenému žiakovi alebo celej skupine žiakov uvedie buď v rámci školského vzdelávacieho programu alebo sa to niekde písomne ukotví, napr. v rámci pedagogickej rady do zápisu. Mala by byť o tom riadna písomná stopa. Prípadne sa k deťom cudzincov vedie nejaký typ dokumentácie o ich podpore. Ale primárne by to mala škola nastaviť systémovo v školskom vzdelávacom programe. Nie je vylúčené, že škola využije aj princíp IVP a vypracuje takýto dokument žiakovi cudzincovi na tento účel.

Záver je teda ten, že zákon dovoľuje a umožňuje nezaradiť druhý cudzí jazyk, ale je povinná to ponúknuť každému dieťaťu. Ak rodič cudzinca/žiaka so ŠVVP neprejaví záujem, môže mať ten čas využitý ináč. Vždy je ale dobré, aby škola mala o tom, že to ponúkla nejaký doklad. Napr. že rodičia podpíšu súhlas/prihlášku na cudzí jazyk alebo inú alternatívu a podpíšu takúto prihlášku na celý školský rok. Možno iba odporučiť, aby sa deti zbytočne nezaťažovali druhým cudzím jazykom v období dospievania, ak je predpoklad, že sa budú trápiť a nebudú mať potom dostatok priestoru na rozvoj a upevnenie toho, čo potrebujú.