Problematika pedagogického asistenta a osobného asistenta má svoj samotný vývoj v dvoch rezortoch a ich základných smerovaniach.
Pedagogický asistent
Pedagogický asistent (§ 21 zákona 138/2019) sa cez rezort školstva primárne venuje podpore výchovy a vzdelávania žiaka, prekonávaniu rozličných bariér pri kvalitnému prístupu k vzdelávaniu. Cieľovou skupinou tohto typu asistenta sú všetky deti, ktoré majú rozličné bariéry.
Osobný asistent
Osobný asistent (§ 14 zákona 447/2008) sa venuje iba pomerne malej skupine detí (i dospelých) s ťažkým zdravotným postihnutím, teda nie všetkým deťom, ktoré majú nejaké bariéry v živote. Ide o činnosti, ktoré vymenúva príloha 4 uvedeného zákona ako napr.: vstávanie, polohovanie, osobná hygiena, umývanie, obliekanie, podávanie jedla a liekov, dorozumievanie, sprostredkovanie komunikácie, dohľad, preprava alebo premiestňovanie pri vzdelávacích a voľnočasových aktivitách a i.
Obaja asistenti však môžu pomáhať a podporovať to isté dieťa, ak ide o dieťa s ŤZP. Nakoľko u nás stále neexistuje multidisciplinárny a nadrezortný systém spolupráce, lebo ekonomické záujmy a neschopnosť spolupráce je stále dostatočne veľká. Napriek tomu obaja asistenti v rozdielnosti úloh majú prispievať k podpore jedného a toho istého dieťaťa a slúžiť jeho najlepšiemu záujmu. Pre dieťa môže byť náročné zvykať si na rozličné vzťahové osoby, nakoľko dieťa vníma oboch asistentov ako vzťahové osoby, nie ako profesiu. Je často pre to na škodu veci, že tieto dve profesiu sú tak striktne oddelené.
Na druhej strane je pochopiteľné, že pedagogický asistent vstupuje do svojej pracovnej činnosti s inými očakávaniami, predpokladmi a zákonom stanovenými úlohami. Nie je možné preto pedagogickému asistentovi nariadiť vykonávať činnosti osobného asistenta. Je možné ho o to poprosiť a hľadať také riešenie, aby to bolo v poriadku aj pre pedagogického asistenta, lebo on nemôže slúžiť iba ako nástroj na naplnenie potrieb dieťaťa, rodiča alebo školy. On je sám osobou, ktorého potreby sú veľmi dôležité. Ak teda existuje možnosť podpory pedagogického asistenta tak, aby vedel v nejakých prípadoch pomôcť dieťaťu aj v sebaobslužných činnostiach, tak to môže byť pre dieťa užitočné. Nie je to však jeho povinnosť. Iste, existuje tenká hranica v tom, čo ešte je alebo nie je sebaobslužnou činnosťou. Pomôcť dieťaťu s oblečením sa pri presunu na školský dvor alebo do telocvične je bežnou činnosťou, ktorú robia tak učiteľky v materských školách ako aj vychovávateľky či učitelia na lyžiarskom výcviku. Nikdy nebude možné tvrdo a striktne túto hranicu oddeliť. Úlohou školy aj asistenta je rozhodne učiť dieťa, aby to zvládalo samo, pomáhať mu v učení sa. Ale pre niektoré deti s ŤZP to môže byť nemožné a vyžaduje si to trvalú a neustálu pomoc.
Budúcnosť tohto problému je treba hľadať v prepojení týchto dvoch profesií u malej skupiny detí s ŤZP, ktoré potrebujú pomoc oboch. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny dlhodobo blokuje a nevie sa dohodnúť s ministerstvom školstva na kompromise v prospech detí, aby do škôl mohli vstupovať aj osobný asistenti a byť za to financovaní. Spor je v tom, kto ich má platiť a či to má byť jedna alebo dve osoby.