Naša kampaň na podporu asistentov priniesla prvý príbeh človeka priamo z terénu. Joachim je žiak 2. ročníka strednej školy v Košiciach, je od narodenia na vozíku a žije spolu s rodičmi aktívny život. Rád sa zapája do kampaní, ktoré podporujú kvalitnú pedagogickú asistenciu. Napísal nám svoj vlastný príbeh, príbeh s rozličnými pedagogickými asistentami, ktorý prináša silný odkaz priamo od dieťaťa.
——–
Dobrý deň prajem,
na vašom FB som si všimol, že zbierate skúsenosti s asistentom pedagóga. S asistentom pedagóga som mal ako študent tak pozitívnu ako aj negatívnu skúsenosť. Napíšem Vám obe. Dúfam, že tým pomôžem. Na základnej škole to bolo fajn, ešte som si to tak neuvedomoval, mal som 4-5 asistentov, ktorí mne aj mojim spolužiakom v priebehu štúdia pomáhali.
Ako prišla stredná škola museli sme si s rodičmi hľadať asistenta sami.
1. Pozitívna skúsenosť – prvú asistentku mi našla mama. Bola to mladá dáma, ktorá sa rada vzdelávala. Mala dobré srdce a veľmi dobre som si s ňou rozumel. Svoju prácu sa snažila robiť tak, aby to nebolo len o mne, ale aj o triede. Cez prestávky išla ďalej odo mňa, aby som mal aj priestor komunikovať s triedou. Niekedy ma trochu aj chránila, ale zároveň sa snažila byť férová. Bolo to skvelé obdobie. Vtedy som cítil, že aj trieda ma brala. Potom však odišla z osobných dôvodov, ktoré jasne a zrozumiteľne vysvetlila a ja som ich chápal.
2. Negatívna skúsenosť – novú asistentku mi našlo vedenie školy. Na vyučovaní sme mali veľa angličtiny a ona ju neovládala, čo bol jeden z bodov problémov. Nerada sa vzdelávala a spoznávala nové veci, na písomkách na mňa neraz kričala: „Joachim, ja mám z teba nervy, ja dám výpoveď.“ Bola z toho asi aj v strese. Často odchádzala za vedením školy a sťažovala sa na mňa, ale niekedy aj na učiteľov. U zástupkyni ma obe spoločne často vyhrážkami nútili krivo svedčiť voči učiteľke alebo mame. Keď som niečo odmietol veľmi zúrili. Veľmi som sa jej bál, pretože znevažovala dôležitosť vzdelania, dokonca si robila posmech z môjho otca, ktorý je vysokoškolsky vzdelaný. Postupne sa mi zhoršili vzťahy v triede, spolužiaci sa pridali k vedeniu školy. Ironické poznámky asistentky na moju adresu a moju rodinu sa len stupňovali. Asistentka spolužiakov začala huckať, rozprávala sa s nimi mimo mňa a potom už bola trieda odmietavá. Často sedela priamo vedľa mňa. Zo začiatku som to nechcel nikomu povedať, ani mame, lebo som sa bál, že budú problémy. Mal som v hlave, že nesťažuj sa stále, buď spokojný a nerob problémy. Cítil som sa ako kriminálnik, zažíval som posmešky. Báli sme sa niečo podať na inšpekciu, odhovárali nás, že to nemá zmysel, že nám to len uškodí.
Našťastie, dnes som už na novej škole. Tam sú na mňa všetci milí a pomáhajú mi a opäť mám – tentoraz asistenta, a všetko ide ako po masle.
Posielam Vám však doporučenia na ďalšie vzdelávanie pedagogických asistentov:
- Mnohí asistenti sa na mieste asistenta finančne neudržia a prechádzajú potom na pozície učiteľa, aby mali lepšie financie. Čiže asistent nie je lukratívne miesto. Asi by bolo potrebné to nejako vymyslieť, aby mali istotu, podporu a dostatok financií.
- Asistenta by mala jeho práca baviť, nemal by to robiť len pre peniaze.
- Dôležitá je asertívna komunikácia v priateľskom duchu – dôležitá je vzájomná dôvera asistent, žiak a trieda.
- Treba o tejto problematike robiť osvetu na všetkých typoch škôl formou besied prednášok a seminárov.
- Participácia a zber skúsenosti, formou dotazníkov, priamo od pedagogických asistentov.
Prajem Vám krásny školský rok plný tých najkrajších zážitkov a pohody. 😊
Mám svoje sny. Keď skončím školu, chcem študovať jazyky a pedagogiku. Pomáhať ako asistent iným. Páči sa mi toto povolanie. Dovoľte mi zakončiť to osobným povzbudením:
Akokoľvek ťažkú situáciu prežívate, hlavu hore a povedzte si: Aj v tmavej a chladnej noci je vždy silný lampáš nádeje. Tým lampášom sú ľudia s dobrým srdcom ochotní pomôcť.
Joachim, stredoškolák z Košíc