Katedra špeciálnej pedagogiky Univerzity Komenského v Bratislave zareagovala verejným listom na stiahnutie novely školského zákona o podporných opatreniach údajne z dôvodu, že novela je segregačná a neinkluzívna.
List je podpísaný malou skupinou pracovníčok katedry z jednej názorovej platformy, ktorí pracovali aj na Inklukoalíciou kritizovanej Stratégii inkluzívneho vzdelávania. Stratégiu tvorili antiinkluzívne, neparticipatívne a unipolárne iba odborníci z jednej katedry špeciálnej pedagogiky.
Žiaľ, trendy v „inkluzívnom“ vzdelávaní tu roky nastavovali práve ľudia iba z tejto názorovej platformy, ktorá ani pri rozporovom konaní nevedala obhájiť odbornosť Stratégie. Pravdepodobne na politickú objednávku bývalého ministra školstva a bývalej štátnej tajomníčky napísali pracovníci tejto katedry jednostranný list, v ktorom nedokázali obhájiť svoje odborné názory.
List z katedy obsahuje vážne pojmové prešľapy
„Učitelia pre intaktných žiakov“
Pojmový aparát tejto odbornej skupiny v liste už sám o sebe poukazuje na zaseknutie sa v pojmovej mape 90-tych rokov. Už dávno z fakúlt nevychádzajú učitelia pre intaktných žiakov. Pojem intaktný pochádza z lat. slova intāctus a znamená nedotknutý, nepoškodený, čistý. Tento pojem je mimoriadne nevhodný a urážlivý (trochu konotuje s nacistickou terminológiou) tak pre všetky deti, ako aj pre pedagógov, ktorí už dávno sú vzdelávaní na fakultách v témach multidisciplinárnej práce a podpory detí so ŠVVP. Je smutné, že časť odborníkov sa nikdy nezmierila s tým, že deti nemožno triediť na postihnuté a nepostihnuté, na zdravé a choré, modrooké a blonďavé, smutné či veselé. Takéto delenia sú veľmi zradné, dočasné a nepresné. Používať ich v odbornej diskusii na vyjadrenie jednej skupiny detí je vážnym skreslením problematiky.
„ŠVVP patria špeciálnym pedagógom“
Ďalším mottom listu je odborný názor, roky známy práve iba z jednej názorovej platformy, že jedine špeciálni pedagógovia môžu a vedia určovať ŠVVP. Takýto odborný názor nemá žiadnu oporu ani v obsahu tohto pojmu ani v rozsahu a kvalite štúdia jednotlivých multidisciplinárnych odborov. Špeciálni pedagógovia najmä v Bratislave sú roky vychovávaní k mentalite segregrácie a antiinkluzívnej filozofie. Sú tým známi široko ďaleko v odborných kruhoch. List len ukazuje, že neuznávajú ani integráciu. Lenže ani Inklukoalícia netvrdí, že špeciálne školy treba rušiť.
V návrhu novely šk. zákona je ŠVVP v § 2 písm. i) definované ako:
“špeciálnou výchovno-vzdelávacou potrebou požiadavka určená diagnostikou v systéme poradenstva a prevencie na poskytnutie podporného opatrenia vo výchove a vzdelávaní (ďalej len „podporné opatrenie“) dieťaťu alebo žiakovi podľa písmen j) až p) a dieťaťu alebo žiakovi, ktorého zdravotný stav, sociálne podmienky, jazykové schopnosti, nadanie, správanie, kognitívne schopnosti, motivácia, emocionalita, tvorivosť alebo zručnosti vyžadujú poskytnutie podporného opatrenia,“
Z uvedeného textu je zjavné, že ŠVVP nie sú výsledkom špeciálno-pedagogickej diagnostiky, ale výsledkom multidisciplinárneho prístupu ako to uvádza § 130 ods. 5 šk. zákona. Učiteľ/asistent a najmä rodič z hľadiska podpory dieťaťa vedia oveľa lepšie, čo dieťa potrebuje a dokážu poskytnúť dieťaťu bezpečie a rozvoj k rastu. Všetci “odborníci” vrátane špeciálnych pedagógov sú iba obyčajní ľudia s nejakými obmedzenými vedomosťami a skúsenosťami. Vysokoškolský diplom ešte z nikoho nespravil odborníka, nehovoriac o tom, že naše univerzity majú nízky rating vo svete a samotná PdF UK rozhodne nepatrí k najlepším pedagogickým fakultám ani na Slovensku.
Nikto nespochybňuje, že špeciálno-pedagogickú diagnostiku realizujú špeciálni pedagógovia. Ale obdobné odborné zameranie a často oveľa rozsiahlejšie a komplexnejšie majú aj psychológovia, na terapiu zamerané majú aj liečební pedagogógovia. Koncept ŠVVP je sám o sebe sporný, ale ak už ho musíme mať, tak potrebujeme, aby bol oveľa flexibilnejší a reagoval na potreby detí okamžite a nie s ročným oneskorením. Diagnostika a diagnostické testy tvoria len malú časť skutočnej podpory detí. Orientačná diagnostika (pozorovanie, rozhovor, skríning) ŠVVP tak patrí všetkým vrátane rodiča. Už dnes sú skríningové programy pre “laikov”, ktoré pomáhajú k skorej identifikácii/diagnostike a intervencii (napr. stimulačný program pre predškolákov z centra dr. Sindelar, filiálna terapia, ranné kruhy, artefiletika, facilitatívne a reflektívne učenie a mnohé iné). Označenie orientačnej, pedagogickej či inej diagnostiky za pseudodiagnostiku je prejavom úpadku autorov a neschopnosti vymaniť sa iba z vlastnej názorovej platformy jedného z mnohých disciplín, ktoré sa venujú podpore dieťaťa.
Novela zákona vraj segreguje a degraduje
Autori uvádzajú, že novela segreguje a degraduje. Prekvapujúce je, že katedra, ktorá sa vôbec netají svojou segregačnou a antiinkluzívnou filozofiou, čo je v rozpore s výskumom a poznaním min. posledných 50 rokov v psychológii, sa odvoláva na segregáciu. Zákon umožňuje konečne vytvárať širšiu a okamžitú podporu deťom bez toho, aby hneď muselo absolvovať hodiny nezmyselných diagnostických testov, ktoré o dieťaťu často nič nehovoria a môžu byť výsledkom jednostranného posúdenia a nie potenciálu dieťaťa. Zároveň citovaný § 145b) ods. 1 šk. zákona o žiadnom uvoľnení diagnostiky nehovorí. Rozhodne by sa aj aktuálna novela dala nastaviť ešte inkluzívnejšie, určite akýkoľvek krok späť by však bol problém.
Kritika alebo politická objednávka?
Ostáva veľkou otázkou, čo vlastne list ľudí z jednej katedry znamenal v predvečer hlasovania o novele šk. zákona. Ak novela neprejde, zákon sa už nedostane do parlamentu a prídeme jednak o miľník z Plánu obnovy, prídeme o desiatky benefitov, ktoré má zákon priniesť, napr. posilnenie školských podporných tímov, asistentov a podporných opatrení. Je prekvapujúce, že novelu kritizujú ľudia, ktorí sú úzko prepojení s p. exštátnou tajomníčkou a členkou strany SAS S. Síthovou, ktorá niektorých odborníkov zamestnáva priamo na ŠPÚ a poskytovala im zázemie a jednostranný priestor aj pri tvorbe Stratégie inkluzívneho vzdelávania. Za stav, v akom je aktuálne plnenie Plánu obnovy, za rozklad poradenského systému, nepodporu UA detí, nezmyselných asistentov cez poradne a ďalších pseudoreforiem je priamo zodpovedný p. exminister Grohling a jeho štátna tajomníčka.
Obávame sa, že viac ako o záujem o deti a pomoc tu ide o politickú objednávku. Pokiaľ je známe, tieto pripomienky autori nepredniesli v medzirezortnom pripomienkovaní zákona, kde bol na to legitímny priestor. Namiesto toho pretláčajú svoje videnie sveta nie v súlade s vedeckým poznaním večer pred schvaľovaním zákona.
Viktor Križo