Reflektívne a facilitatívne učenie

Facilitatívne a reflektívne učenie nie je názov pre nejakú metódu, či nový druh výučby. Ide o komplexný inkluzívny prístup rozvoja osobnosti žiaka a učiteľa a ich interakcie, v ktorom sa učenie chápe v širších súvislostiach (osobnostný rast, získavanie nových skúseností a zručností pre život, radosť z poznávania a i).

Žiaci sa v interakcii s učiteľmi učia spoločne rozličnými metódami (vrátane frontálnych), pričom za základ sa považuje reflexia, čiže schopnosť a príležitosť premýšľať nad vecami, dejmi, situáciami a interakciami tak priamo počas vyučovania, ako aj pri konfliktoch, aktivitách a bežnej práci. Učia sa sebahodnoteniu, spätnej väzbe, efektívnej nenásilnej komunikácie, kritickému mysleniu.

Facilitácia je uľahčovanie procesu učenia a to skrze reflexiu, vrátane práce s chybami a limitmi. 

Piliere (princípy) facilitatívneho učenia:

1. Zážitok – poskytovanie dostatočného množstva podnetných aktivít (mimoškolské sústredenia, teambuildingy učiteľov, medzigeneračné priateľstvá) a metód práce (projektové vyučovanie, skupinová práca, expresívne techniky).
2. Reflexia – rozvoj neuropsychologických štruktúr prefrontálneho kortexu (najvyšších častí mozgu) verbalizovaním prežívania a správania, pozorovania, pocitov, potrieb a prosieb podľa vzoru Nenásilnej komunikácie (M. Rosenberg), reflexia vlastnej slobody a zodpovednosti – napr. práca s chybou na hodine, v konfliktoch, stanovovanie láskavých hraníc (G.Landreth), ranné kruhy na začiatku vyučovania, reflexia v závere hodín, sebareflexia učiteľa a žiaka priebežne, štvrťročné sebahodnotenie, reflexia počas sústredení (večer záver dňa), reflexia – k obsahu učiva, k zvládnutiu písomky, vzdelávacieho cieľa hodiny, soft skills, vzťahom a to rozličnými formami (prsty od 1-10, obrázky, krátke odpovede, voľná, skupinová, individuálna, písomná forma, exit ticket, challange ticket), spätná väzba (feedback v závere hodín, projektov, sústredení, šk. roka), mentoring, teambulding, spoločná práca na vízii školy, swot analýza rady školy, meranie klímy, školská mediácia Nenásilnej komunikácie (4 kroky) – čo vidím, počujem, čo cítim, aké moje potreby (nie) sú naplnené, čo žiadam (nezameriavame sa vôbec na riešenie, ani na problém), supervízia a intravízia vedenia školy, učiteľov, rodičov, učiteľská mediácia pri riešení konfliktov, intravízia odborného tímu, prípadové konferencie, 
3. Pomáhajúci vzťah – vytvárania prostredia, v ktorom je vzťah postavený na hlbokej vnútornej rovnocennosti medzi všetkými členmi školy, z čoho potom pramení otvorená spolupráca, participácia, subsidiarita a demokracia na každej úrovni školy. Vzťah ako základná jednotka predstavuje ochotu každého vychádzať zo seba k druhému, byť otvorený, sebakritický a kongruentný, resp. sa tomu chcieť učiť.
4. Sloboda a zodpovednosť – rovnocenné vzťahy bez záťaže boja o moc a pozície na všetkých úrovniach školy prináša slobodu pre každého. Je to tvorivý priestor byť sám sebou a rozvíjať naplno svoj potenciál (učiteľ, rodič, žiak) s tým, že každý postupne ako sa rozširuje v slobode sa rozširuje aj v zodpovednosti. Je ochotný pripustiť si svoje chyby, ba naopak, chyby považuje za príležitosť k rastu a učeniu sa a to v každom veku a postavení. (napr. učiteľ nakričí viac ako treba na žiakov za neporiadok v triede, lebo mal zlý deň a na druhý deň je ochotný si pripustiť svoju zodpovednosť a vyjadriť smútok nad svojimi limitmi.)

• Ukážky rozličných reflektívnych hodín nájdete tu: artefiletika, etika 1, etika 2, skupinová práca MAT, sebahodnotenie MAT, Hejného MAT, projektové vyučovanie: prírodovedný týždeň (video 1, video 2), projekt o Mauthausene, projekt 100-výročie ČSR, príručka Malý princ v školskej záhrade a sprievodné video.

Ukážka reflektívnej skupinovej práce: