Zostavili sme sériu článkov o vzdelávaní zamestnancov škôl. V prvej časti rozoberáme zákonné možnosti vzdelávania a plán profesijného rozvoja.
Vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení na Slovensku je dlhodobo nezvládnutá téma. Od poslednej reformy v r. 2008 sa vplyvom eurofondov stalo vzdelávanie často len naháňaním kreditov za síce bezplatné ale často nekvalitné služby podpory zo strany štátnych inštitúcii, predovšetkým Metodicko-pedagogického centra.
Rozmohol sa systém atestácií, ktoré vyžadovali napísanie druhej diplomovej práce bez záujmu o kvalitu práce človeka. Vzdelávania, ktoré človek absolvoval v záujme zvýšenia si kvalifikácie, odbornosti alebo inovácie často nemalo žiaden dosah na zamestnanca. Aká je situácia dnes?
Radi by sme priniesli nový pohľad na vzdelávanie v aktuálnych legislatívnych rámcoch a ukázali, ako vzdelávanie prispieva k inkluzívnej kultúre školy.
Otázky, ktoré si postupne zodpovieme:
- Aké sú možnosti financovania a uvoľňovania z práce pri vzdelávaní?
- Ako zostaviť rýchlo, efektívne a kvalitne plán profesijného rozvoja, aby zodpovedal inkluzívnym princípom participácie a demokracie?
- Ako funguje atestácia a atestačné portfólio?
- Majú byť vzdelávania spoplatnené?
Zákonné možnosti vzdelávania
Systém vzdelávania pedagogických a odborných zamestnancov v školách a školských zariadeniach (ďalej len PZ a OZ v školách) vychádza z dvoch legislatívnych noriem: Zákonník práce (lex generalis) a zákon o PZ a OZ 138/2019 (lex specialis). Zákonník práce opisuje v § 140 povinnosť získať kvalifikáciu v činnosti, ktorú si v zmluve dohodol. Táto povinnosť je prekážkou na strane zamestnanca, ale zamestnávateľ mu zároveň môže poskytnúť voľno s náhradou mzdy v dohodnutom rozsahu, ktorý popisuje aj uvedený predpis.
Vzdelávanie, ktoré má prehlbovať a zvyšovať kvalifikáciu zamestnanca je základnou starosťou zamestnávateľa, aby to nielen umožňoval, ale aj aktívne tomu napomáhal. Zákonník práce v § 153 predpokladá prerokovanie tejto problematiky so zástupcami zamestnancov, stanovuje povinnosť zamestnanca sa vzdelávať a pripomína, že „účasť na vzdelávaní je výkonom práce, za ktorý patrí zamestnancovi mzda.“ Zákonník práce umožňuje rozličné dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom tak, aby to bolo výhodné pre obe strany.
Zákon o PZ a OZ 138/2019 špecifikuje Zákonník práce pre školstvo a veľmi podrobne opisuje túto problematiku. Svedčí to o tom, že vzdelávanie pracovníkov v školstve je mimoriadne dôležité.
Profesijný rozvoj
Zákon v § 40 podrobne popisuje a rozširuje chápanie vzdelávania na tzv. profesijný rozvoj. Profesijný rozvoj je široký proces prehlbovania, zdokonaľovania a rozširovania profesijných kompetencií. Táto výzva nie je podľa § 3 g) iba právom, ale aj v súlade s § 4 povinnosťou PZ a OZ.
Vnímanie vzdelávania u zamestnancov škôl, riaditeľov a zriaďovateľov len ako nutné zlo je zrejme výsledkom dlhodobej nízkej atraktivity vzdelávania a jeho zapracovanie do pracovnej činnosti zamestnanca. Zákon ďalej rozčleňuje tento profesijný rozvoj nielen ako účasť na vzdelávaní, ale aj sebavzdelávanie, účasť na odborných stážach či tvorivá umelecká, vedecká či publikačná činnosť. Dokonca od 1.1.2022 môže byť stáž už aj priamo súčasťou vzdelávania. Školská legislatíva teda umožňuje ešte širšie možnosti chápania vzdelávania ako profesijného rozvoja.
Profesijný rozvoj nie je len účasť na vzdelávaní ale aj sebavzdelávanie, odborné stáže, tvorivá umelecká, vedecká a publikačná činnosť.
Účasť na vzdelávaní má byť jednak vecou plánu profesijného rozvoja, vecou dohôd a zároveň aktívne povzbudzovanie zo strany vedenia školy.
Nešváry, ktoré sa množia, že zamestnanci sa vzdelávajú mimo pracovnej doby (večer, cez víkend), berú si dovolenky alebo náhradné voľno, alebo sa vzdelávajú za vlastné peniaze nezodpovedajú zámeru zákonodarcu. Samozrejme, všetko je o dohode, prostriedky sú obmedzené, ale sú.
V prípade, že sa zamestnanec vzdeláva, je to súčasť jeho pracovnej činnosti a predpokladá sa, že zamestnávateľ o tom vie a aktívne to podporuje vrátane udelenia náhradného voľna, ak je to nad rámec týždennej pracovnej doby alebo upravením pracovnej doby tak, aby napr. v iný deň mal menej hodín tak, aby týždenne nepresiahol 37,5 hodín. Je úlohou pracovného poriadku, aby takéto princípy so súhlasom zamestnancov stanovil.
Ak ide o finančné prostriedky na vzdelávanie, Nariadenie vlády 630/2008 stanovuje v § 3 ods. 2, aby sa 7 % z prevádzkového normatívu využilo na ďalšie vzdelávanie pedagogických zamestnancov (nakoľko v čase tvorby tohto zákona ešte OZ neboli a ministerstvo školstva to nie je schopné opraviť, možno predpokladať, že uvedené sa rovnako vzťahuje na obe kategórie zamestnancov). Výška tohto príspevku sa pohybuje rádovo v tisícoch eur ročne a na stránke ministerstva sú jednotlivé sumy pre každú školu zverejnené. Po novom zároveň ministerstvo od 1.1.2022 zavádza aj dotácie na vzdelávanie, čo môže pre zamestnancov znamenať, že dostanú na konkrétne akreditované vzdelávanie priamo dotáciu od ministerstva školstva (v Pláne obnovy sa od 1.9.2022 predpokladá, že pôjde na každého PZ a OZ 300 eur ročne dotácia).
Plán profesijného rozvoja
Škola je povinná podľa § 40 zákona 138/2019 vypracovať plán profesijného rozvoja celej organizácie. Takýto plán sa po novom robí už len jeden a to na 1-5 rokov a priebežne sa môže dopĺňať, ale musí sa tak diať po prerokovaní s pedagogickou radou a so súhlasom zástupcov zamestnancov.
Veľmi podrobne o tomto pláne informuje jediná publikácia svojho druhu Plán profesijného rozvoja podľa novej legislatívy: Valent, M. (2019). Nájdete v nej inšpirácie pre rýchle a kvalitné vytvorenie plánu.
Zdôrazňujeme, aby plán profesijného rozvoja vychádzal zo smerovania školy a jej Školského vzdelávacieho programu. Ďalej aby mal stanovené ciele profesijného na úrovni celej školy, a potom aj na úrovni jednotlivca. Úroveň školy, napríklad: získavať, rozvíjať a prehlbovať zručnosti a poznatky v oblasti inkluzívneho vzdelávania, zvyšovať kvalitu práce vzdelávaním v kariérnych pozíciách a stupňoch a pod. Zdôrazňujeme, že aj na úrovni školy sa majú ciele určiť parcitipatívne.
Na úrovni jednotlivca si zamestnanci sami doplnia osobitné ciele. Uvedieme príklad: rozšírenie kvalifikácie o …, prehĺbenie inovácie v oblasti geometrie, overenie kompetencií v druhej atestácii a pod. Ak si škola stanoví základné ciele vo všeobecnej časti Plánu profesijného rozvoja, potom každý učiteľ sa môže v týchto cieľoch vzdelávať celoročne a nepotrebuje na to žiaden osobitný súhlas, iba ak v súvislosti s organizačnými záležitosťami a opustením pracoviska.
Participatívnosť, dohody, spolupráca
Samozrejme, na pracovisku platia pracovno-právne vzťahy a hoci je účasť na vzdelávaní výkonom pracovnej činnosti, vzhľadom k systému práce v školách je potrebné zabezpečiť suplovanie za zamestnanca alebo iné organizačné záležitosti. Podľa zákonníka práce v § 153 má byť systém vzdelávania prerokovávaný so zástupcami zamestnancov, čiže nejde o svojvoľný akt zamestnávateľa. Podľa novely je plán možné vydať až po schválení zástupcami zamestnancov.
Plán profesijného rozvoja je takýto spôsob prerokovávania, ak sa realizuje participatívne. Na pracovisku je možné uzatvárať aj rozličné dohody v záujme organizácie ale aj rozvoja jednotlivca. Vzdelávanie preto nemožno chápať ako milosrdný čin zamestnávateľa, ale jeho povinnosť rovnako ako aj povinnosť zamestnanca. Bez vzdelávania niet rozvoja a človek skôr či neskôr chradne.
Rýchle praktické riešenie takéhoto plánu je vytvorenie jednoduchého online dokumentu, kde majú prístup všetci zamestnanci a môžu ľahko dopisovať a dopĺňať jednotlivé kolónky a zároveň vidieť, čo dopĺňajú ostatní. Vedenie školy vytvorí jednoduchú základnú mustru (nadpisy, všeobecné ciele, súčasný stav – napr. analýzy vzdelávacích potrieb, možnosti vzdelávania a nakoniec individuálne ciele a potreby jednotlivcov).
V ďalšej časti zo série článkov o vzdelávaní si povieme o atestáciách a portfóliu.
Autor: Viktor Križo