Diskusia diagnostiky a integrácie detí s hraničným pásmom intelektu prebieha celé roky. Istý čas boli tieto deti „schovávané“ pod poruchy učenia, ale istý čas sa šírila odborne nepodložená téza aj s podporou Štátnej školskej inšpekcie, že nemôžu byť integrované. Okrem mnohých zahraničných odborníkov a diagnostických manuálov (MKCH 10, DSM V) sa najnovšie k diagnostike porúch učenia práve aj pri zníženom intelekte vyjadrila práve jedna z najväčších kapacít na Slovensku – prof. Mikulajová v pomerne dobrom materiály Štátneho pedagogického ústavu Návrh minimálnych diagnostických štandardov (2019). Hraničné pásmo intelektu samo o sebe ešte nie je dôvod na nepoužívanie diagnostiky porúch učenia.
Tento problém má ešte aj iné rozmery. Jeden z nich je, že poradenský systém nemá za úlohu robiť podrobnú klinickú diagnostiku. Školský zákon nám kladie v § 2 do pozornosti koncept ŠVVP a povinnosť poradenských zariadení diagnostikovať, či dieťa má alebo nemá špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby. Pre účely financovania a RISu je nevyhnutné prideliť aj konkrétnu diagnostickú škatuľku podľa § 2 písm. k) až q). Pripravovaná novela školského zákona o podporných opatreniach plánuje kategórie ŠVVP rozšíriť aj mimo diagnostických manuálov, aby sa ukázal inkluzívny koncept podpory detí podľa ich potrieb nie diagnóz.
Ak teda dieťa s hraničným intelektom zvláda fungovanie a učenie v rámci svojich možností, nie je nevyhnutné automaticky ho preraďovať do módu ŠVVP. Aj trojka aj štvorka je dobrá známka, potrebujeme aj kuchárov, murárov a iné profesie, kde nie je potrebné mať niektoré vedomosti a zručnosti, ktoré učí škola. Na druhej strane, indikátorom pre podporu má byť to, že dieťa zlyháva a hrozí, že tak psychicky, sociálne i kariérovo by malo upadať a prestať rásť v smere svojho talentu. Vtedy je potrebné hľadať cesty špecifickej podpory pre dieťa. Môže to byť jednorazová pomoc, doučovanie, či privretie očí pri hodnotení tam, kde to nie je tak dôležité pre život.