„Existuje nejaká predpísaná povinná dokumentácia pedagogického asistenta, ktorú si musí každý asistent viesť? Napr. „plán práce asistenta“, „záznamový hárok asistenta“, „denník asistenta“, „triedna kniha“, „hodnotiace správy o žiakoch“, „správa o činnosti asistenta“ a pod.? Vyskytli sa vraj prípady, že inšpekcia od asistentov vyžadovala nejakú „dokumentáciu“ a v prípade, že ju nemali, bolo im to vytknuté.“ Takto alebo podobne začínajú niektoré maily na naše oddelenie poradenstva. Tu je teda odpoveď:
Pedagogická dokumentácia na školách sa od 1.2.2022 riadi vyhláškou 21/2022 o pedagogickej dokumentácii a ďalšej dokumentácii. Ministerstvo sa tým hlási dlhodobo k debyrokratizácii školstva. Uvedená vyhláška o dokumentácii špeciálne k asistentom prirodzene nehovorí nič. Spomína niektoré dokumenty, ktoré sa však priamo asistenta netýkajú, napr. triedna kniha, triedny výkaz, či školský vzdelávací program. Ako uvádza však zákon 138/2019 v § 21, pedagogický asistent sa na uskutočňovaní školského vzdelávacieho programu podieľa, ale nezodpovedá priamo zaň. Úlohy, ktoré mu tento zákon kladie majú vysokú mieru flexibility a nemožno ich stotožňovať s pomerne stabilnou rolou učiteľa, ktorý má pomerne podrobne a jasne vymedzenú činnosť Štátnym vzdelávacím programom a najmä učebnými osnovami.
Po novom už škola nemusí viesť množstvo nezmyselných požiadaviek z minulosti, ako boli plány práce, plány činností jednotlivých predmetových komisií, dokonca i zápisnice týchto komisií sú fakultatívne, teda nepovinné, pokiaľ nie sú zriadené. Štát toho času vytvoril systém výrazného zníženia byrokracie, dokonca väčšina stačí, keď je vedená elektronicky. Naproti tejto snahe je tu neustála snaha časti pracovníkov školstva, riaditeľov škôl aj inšpektorov viesť nadmernú dokumentáciu s presvedčením, že ľudí treba kontrolovať, aby náhodou nelenili. Táto potreba pramení prevažne z mocenského modelu strachu a nedôvery, ktorá je princípom inkluzívneho vzdelávania v § 3 písm. d) školského zákona cudzia.
Jednou z mála dokumentácii, ktorá ešte ostala je rozvrh hodín, ktorý sa niekedy zvykne aplikovať na zamestnanca. V skutočnosti vyhláška o ZŠ hovorí o rozvrhu hodín v § 6, 9, 14 a 20 v súvislosti s triedou, nie pedagógom. Povinnou dokumentáciou teda nie je rozvrh hodín pedagóga, ale žiakov. Samozrejme, nariadenie vlády 201/2019 určuje pedagogickým zamestnancom priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť, ale tá nemá charakter pedagogickej záležitosti, ale pracovno-právnej, ktorú štátna školská inšpekcia ani nemá kompetenciu kontrolovať. V prípade pedagogického asistenta je rozvrh pracovnej činnosti zásadne záležitosťou flexibilnou a prispôsobenou jeho náplni v § 21 zákona 138/2019 pri podpore detí vytvárať rovnosť príležitostí a prekonávaní rozličných bariér. Evidovanie počtu hodín priamej činnosti je výlučne záležitosť pracovno-právna. A zákonník práce v tomto neurčuje formu.
Jediná kontrola, ktorú môže a má štátna školská inšpekcia kontrolovať je, či sa pôsobením asistenta napĺňa štátny/školský vzdelávací program a ciele výchovy a vzdelávania. V tomto zmysle akákoľvek snaha jednotlivého inšpektora kontrolovať „papiere“ je veľmi obmedzená a nezodpovedá duchu zákona. Oveľa vhodnejšia forma „kritického priateľa“ je kvalitatívny pohovor či pozorovanie. Je pochopiteľné, že kvantitatívne kontroly papierov sú lákavejšie a jednoduchšie, ale často zabíjajú kvalitu. Odporúčame preto pri kontrole asistentov ísť po obsahu ich práce, rozhovore a diskusii. Nie dokumentoch, ktoré žiadne všeobecne záväzné predpisy neurčujú.
Zamestnávateľ podľa § 9 zákonníka práce samozrejme má právo kontrolovať činnosť priamym podriadeným, ale v rámci reciprocity vzťahov a demokracie zákon 138/2019 v § 70 zavádza právo zamestnanca dávať anonymnú spätnú väzbu vedúcemu zamestnancovi, napr. na to, ako túto kontrolnú činnosť vykonáva, či direktívne a neľudsky, alebo citlivo a s hlbokým rešpektom a podporou. Úloha Štátnej školskej inšpekcie je taktiež vykonávať kontrolu, ale nie direktívne, ale ako kritický priateľ, teda ten, čo druhému človeku „praje“. Aj preto akékoľvek strašenie inšpekciou nemá právny základ v našich zákonoch ani kultúre demokracie.
Záver: Pedagogickému asistentovi priamo legislatíva neukladá žiadne povinnosti viesť dokumentáciu. Je na dohode zamestnanca a zamestnávateľa, akým spôsobom bude práce kontrolovaná, hoci kontrola apriori budí nedôveru a je oveľa dôležitejšie nahradiť kontrolu spoločnými stretnutiami, diskusiou, podporou.
Príprava článku vďaka finančnej podpore:
Projekt Pomôžme asistentom a školským podporným tímom sa uskutočňuje vďaka finančnej podpore Nadácie SPP.
Projekt Pomáhame v inklúzii školám podporila Nadácia Pontis v rámci projektu Srdce pre deti.