Z NAŠEJ PORADNE… téma, v ktorej sme poradili sa týkala nasledovného problému:
“Riaditeľka školy nám ako pedagogickým asistentom predlžuje pracovnú zmluvu opakovane na dobu určitú s dovetkom, že nemáme právo na pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, lebo práca asistentov závisí od potrieb školy na daný školský rok. Zároveň spomenula niečo ohľadom toho, že ak by nám dala na neurčito, musela by nám dať po skončení europrojektu odstupné.”
Naša odpoveď
Podľa § 48 ods.2 Zákonníka práce je možné pracovný pomer uzatvoriť na dobu určitú max. na dva roky. Školstvo v tomto nemá žiadne výnimky, ani európske projekty ani pozícia pedagogického asistenta. Ak Vám niekto povie niečo iné, tak musí citovať konkrétny zákon. Zákonník práce v tomto nepozná výnimky (aj keď predsa nejaké sa nájdu – napr. zamestnávanie počas materskej dovolenky:). Opatrne upozornite zamestnávateľa, aby urobil obratom nápravu a spätne Vám zmluvu opravil.
Najneskôr po dvoch rokoch musí nasledovať pracovný pomer na neurčito. Ak by sa neskôr skončil europrojekt a riaditeľ by už nemal financie na danú pozíciu, tak môže zamestnanca prepustiť z dôvodu nadbytočnosti a dať odstupné. Takéto konanie však nie je morálne správne a poukazuje na neznalosť významu práce pedagogického asistenta.
Sú školy, ktoré pedagogických asistentov platia aj z vlastného rozpočtu a ročne takto prichádzajú o tisíce eur, pretože vedia, že je to pre dieťa/triedu/učiteľa nesmierna podpora. Zabezpečujú tým ústavný princíp – rovný prístup každého dieťaťa k vzdelaniu. Nehovoriac o tom, že integrované deti prinášajú do rozpočtu školy ročne desaťtisíce eur navýšených normatívov. A aj z tých je možné platiť prácu pedagogického asistenta. Vyhováranie sa na odstupné nie je na mieste.
Ešte dôležitejšou informáciou je fakt, že európske projekty majú udržateľnosť, ako jednu z kľúčových podmienok. Ak by riaditelia škôl dali všetkým projektovým zamestnancom výpoveď, čelila by Slovenská republika riziku vysokých pokút vrátane vrátenia finančných prostriedkov. Ministerstvo školstva ako sprostredkovateľský orgán si uvedomuje túto vec a po skončení jedného projektu bude hľadať nové finančné prostriedky (zo štátneho rozpočtu alebo z ďalších projektov) na to, aby udržalo pracovné miesta.
Riaditelia sa teda nemusia obávať, že by boli vystavení riziku dávať výpovede zamestnancom z projektov. Jednou z úloh projektu je nájsť systémové riešenie. Práca pedagogického asistenta je v najlepšom záujme dieťaťa, rodín, učiteľov a ich činnosť musí byť prioritou pre štát i školu pri napĺňaní školského vzdelávacieho programu a inkluzívnych princípov výchovy a vzdelávania.
Obchádzanie tohto predpisu cez kolektívnu zmluvu podľa § 48 ods. 4d) Zákonníka práce, ako sa to niekde deje, nie je v poriadku. Úlohou kolektívnej zmluvy a kolektívneho vyjednávania na pracovisku je podľa § 231 Zákonníka práce vyjednávať výhodnejšie podmienky nie nevýhodnejšie. Škola musí pri takomto postupe mať na škole odborovú organizáciu (nestačí zástupca zamestnancov alebo zamestnanecká rada), nakoľko kolektívnu zmluvu uzatvára s riaditeľom školy odborová organizácia. Taktiež musíme konštatovať na základe právnych názorov (napr. TU), že „činnosti, ktoré možno dohodnúť ako výnimku v § 48 ods. 4 písm. d) Zákonníka práce by mali byť formulované tak, aby umožňovali zistiť objektívne kritériá s cieľom overiť, či opätovné uzatvorenie takýchto pracovných pomerov na určitú dobu bude zodpovedať skutočnej potrebe, či budú spôsobilé dosiahnuť sledovaný cieľ a mali by byť pre zamestnancov výhodnejšie, a nie zjavne v neprospech zamestnancov. Dohodnuté vykonávanie prác konkrétnych funkcií v kolektívnej zmluve napr. upratovačka, vrátnik (ale aj asistent, špeciálny pedagóg, psychológ, pozn. autora) sa nejavia ako činnosti, pre ktoré by existovali objektívne dôvody na odlišné zaobchádzanie. Za objektívny dôvod pre odlišné zaobchádzanie by bolo možné uznať aj dočasné potreby na strane zamestnávateľa, na rozdiel od trvalých a dlhodobých potrieb.“ Dočasná potreba by mohol byť nejaký projektový manažér, IT technik, grafik, maliar a pod., ale nie úlohy, ktoré priamo stanovuje tak školský zákon ako aj zákon o PZ a OZ 138/2019 ako dôležité pre zabezpečenie ústavných práv a medzinárodných dohôd (napr. Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím) pre rovný prístup ku kvalitnému vzdelávaniu pre všetky detí. Ani pedagogický asistent ani psychológ a ďalší nemôžu byť považovaný iba za dočasnú potrebu školy. Ak škola na dané osoby dostáva aj len dočasnú finančnú podporu z EÚ fondov, to nie je dôvod ich klasifikovať, že po skončení projektu prestanú byť potrební. Ak aj odborová organizácia vyjednáva pre časť zamestnancov menej výhodné podmienky a ani to s nimi neprerokuje, je to nielen neetické ale je to obchádzanie zámeru zákonodarcu.
Stretávame sa aj s argumentom, že pedagogickí asistenti/psychológ a pod. sú len dočasná potreba školy, alebo práca závislá od konkrétnych integrovaných detí a nie je nevyhnutne potrebné ju udržať a teda poskytovať im benefit zmluvy na neurčito. Dokonca novela zákona 138/2019 v § 82 od 1.1.2022 rozširuje okruh uzatvárania na dobu určitú podľa § 48 ods. 4 b) zákonníka práce, čo však môže byť max. na 8 mesiacov, čo je v praxi neaplikovateľné na školy, hoci dôvodová správa ako príklad uvádza asistentov a špeciálnych pedagógov. Takáto úvaha je však zásadne v rozpore s akýmkoľvek najnovším trendom inkluzívneho vzdelávania, zvyšovaniu počtu detí so ŠVVP (To dá rozum, 2019) a potrebe poskytovať kvalitnejšie vzdelávanie v školách. Ak by náhodou aj takáto situácia niekde nastala, že razom sa objaví obdobie, že v škole všetko funguje bez podporných profesií, vždy je ešte možné dať zamestnancovi výpoveď z nadbytočnosti, aj keď v praxi je skôr presne opačný problém. Ako by riaditeľ jednej školy preukázal pred súdom, že on obchádza zákonník práce a opakovane predlžuje zmluvy na určito napr. profesii asistenta, keď iných stoviek škôl ich má na neurčito?